Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-280-2014.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/280/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: T. F., občianka SR, trvale bytom N., C. XXX/XX a N. F., občan SR, trvale bytom Š. XXX, pr. zast. JUDr. Igorom Horanským, advokátom so sídlom Piešťany, Staničná 1 o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Otcovi dieťaťa sa zvyšuje výživné k maloletému Z., H.. XX.XX.XXXX z doterajších 90 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.11.2014.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2014 do 31.10.2015 pre mal. Z. vo výške 960 eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa mení v časti bežného výživného pre mal. Z. rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/49/2009-119 zo dňa 18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/4/2010-195 zo dňa 23.09.2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k mal. Z. na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Otec dieťaťa uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenia a správy ÚPSVaR Piešťany, potvrdenia od Allianz, ČSOB a VÚB banky, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, potvrdenia od ZŚ Vrbové, potvrdenie od Seigokan, osvedčenie o evidencii- časť II , histórie účtov, príjmové pokladničné doklady, správu od MUDr. Brauna, pokladničné bloky, rodný list mal. R., lekárske správy, potvrdenia o príjme otca dieťaťa a jeho priateľky, sobášny list, kúpnu zmluvu, ako i ostatný obsah spisu. Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k mal. dieťaťu upravovaná rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/49/2009-119 zo dňa 18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/4/2010-195 zo dňa 23.09.2010. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená. Býva sama s dvoma deťmi v mestskom byte, náklady na bývanie uhrádza mesačne cca 200 eur. Je na MD od 25.07.2013 stále až doposiaľ, poberá rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty
žiaden nevlastní. Dlhy nemá žiadne, nič nespláca. Matka uviedla, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť k synovi sumou 90 eur mesačne a na účet, ktorý synovi zriadila, mu zasiela 10 eur mesačne. Nad rámec výživného otec synovi neprispieva, so synom sa nestretáva. Spolu má dve vyživovacie povinnosti k deťom Z. B. E. R. Q., H.. XX.XX.XXXX, otec je tu M. Q., má súdom stanovené výživné k dieťaťu vo výške 300,- eur mesačne . Matka uviedla, že si podávala návrh na zvýšenie výživného spätne od 9/2014 z dôvodu, že finančne to doteraz zvládala, ale teraz má väčšie výdavky, takto jej to povedal advokát. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je ženatý, manželstvo uzatvoril 16.11.2013 s Z. F., ktorá pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 700 eur, nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Bývajú spolu v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky, za náklady na bývanie uhrádza mesačne cca 200 eur. Pracuje ako colník s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 760 eur, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkových pomerov týka, má vo vlastníctve osobné motorové vozidlo zn. Renault Scénic r. v. 2001, toto auto kúpil v 10/2014 za 1.600 eur + 400,- eur poplatky. Úspory nemá žiadne. Spláca hypotéky, jednu mesačne po 230 eur, túto si zobral vo výške 50.000 eur v r. 2011 na výstavbu rodinného domu, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky a kde teraz bývajú. Ďalšiu hypotéku spláca manželka, túto hypotéku si zobrala na dostavbu rodinného domu, v ktorom bývajú, spláca to po cca 80 eur mesačne. Platí si životné poistenie spoločne s manželkou vo výške 55 eur mesačne. Z. platí životnú poistku mesačne po 16,60 eur, za mobilný telefón mesačne uhrádza čiastku 17 eur, manželka za mobil platí 26 eur. Za rádio, TV platí 4,64 eur mesačne, platí si cestovné do práce mesačne 50 eur a 50 eur si platí manželka, za stravu platia s manželkou 400 eur, to je aj s domácnosťou, so všetkým. Riadne si plní vyživovaciu povinnosť k synovi sumou 90 eur mesačne a na účet, ktorý synovi zriadila matka, mu zasiela 10 eur mesačne. Nad rámec výživného synovi neprispieva, so synom sa nestretáva. Spolu má len jednu vyživovaciu povinnosť k synovi Z., iné deti nemá žiadne. Mal. Z. má 14 rokov, navštevuje 8. ročník na ZŠ. ŠJ nenavštevuje. Navštevuje krúžok karate už cca 3 roky, kde matka uhrádza mesačne cca sumu 40,- eur. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne, z výpovede matky však vyplynulo, že syn chodí na alergológiu, ale len na kontroly, lieky berie už viac rokov, mesačne ju to vyjde asi na 20 eur, ďalej synovi zubár navrhol aj zubný strojček, ale zatiaľ syn tento nemá . Z výpovede matky vyplynulo, že na stravu mesačne synovi uhrádza cca 50 eur, lieky cca 20 eur mesačne, oblečenie 20 - 25 eur mesačne, na krúžok mesačne 50 - 60 eur. Kolízny opatrovník uviedol, že v praxi sa stretávajú s rozsudkami KS v Trnave, kde sa spomína 25% - 30% z čistého príjmu povinného rodiča, pričom sa zohľadní vek dieťaťa, zdravotný stav, výživné nebolo zvyšované keď išlo na druhý stupeň ZŠ, návrh matky bol podaný dôvodne, samotnú výšku ponechávajú na úvahe súdu vzhľadom na príjmy rodičov a predložené náklady na maloletého. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu povinného rodiča (objektivizáciu výživného) náš zákon nepozná. Uplatňuje sa napríklad v Rakúsku. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane oprávneného zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane - pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 vety tretej Zák. o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Plnenie výživného za minulé obdobie je právne prípustné za tri roky spätne odo dňa začatia konania len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené zákonné ustanovenie vedie rodičov k zvýšenej miere zodpovednosti a smeruje k zamedzeniu zneužívania možnosti spätného výživného. Pokiaľ finančné prostriedky povinného rodiča na hradenie potrieb mal. dieťaťa nepostačujú
je povinnosťou druhého rodiča bezodkladne reagovať na vzniknutú situáciu a uplatniť si na súde návrh na zvýšenie výživného. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 160 ods. l O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následkom zročnosť celého plnenia. V danom prípade bolo súdom zistené, že mal. Martin v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval 3. ročník na ZŠ, mal zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom na lieky cca 5,- eur mesačne, t. č. mal. Martin má 14 rokov, navštevuje 8. ročník na ZŠ, ŠJ nenavštevuje, navštevuje krúžok karate cca 3 roky, kde matka uhrádza mesačne cca sumu 40,- eur. Zdravotné problémy vážneho charakteru mal. Z. nemá žiadne, z výpovede matky však vyplynulo, že syn chodí na alergológiu, ale len na kontroly, lieky berie už viac rokov, mesačne matka za tieto vynakladá cca 20 eur, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú. Z výpovede matky vyplynulo, že synovi zubár navrhol aj zubný strojček, ale zatiaľ tento nemá. Zo správy od MUDr. Rudolfa Brauna zo dňa 25.06.2015 vyplynulo, že mal. Z. doporučuje liečbu fixným aparátom na obe čeluste, predpokladaný doplatok na liečbu je cca 800,- eur. Matke teda nepochybne vzrástli náklady nielen na výživné v užšom slova zmysle, ale i náklady na pokrytie ostatných potrieb, ako napríklad školské pomôcky, ošatenie, stravné, náklady na záujmovú činnosť, zvýšili sa výdavky v súvislosti so zdravotným stavom mal. Z.. Súdom bolo z obsahu spisu zistené, že matka má odôvodnené mesačné výdavky na syna cca 200 eur - a to na bývanie, stravu, ošatenie, drogériu, obuv, výdavky v súvislosti s jeho záujmovou činnosťou a zdravotným stavom. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. Z. iné vyživovacie povinnosti nemala žiadne, bola zamestnaná ako čašníčka a dosahovala príjem priemerne mesačne 177,23 eur netto. Toho času má matka spolu 2 vyživovacie povinnosti k deťom Z. B. E. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, jej otec M. Q. má súdom stanovené výživné k dieťaťu vo výške 300,- eur mesačne. Matka je na MD od 25.07.2013 stále až doposiaľ, poberá rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Z výpovede matky vyplynulo, že býva sama s dvoma deťmi v mestskom byte, náklady na bývanie uhrádza mesačne cca 200 eur. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval príjem priemerne mesačne 684,- eur netto , okrem mal. Z. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne. T.č. otec dieťaťa je ženatý, manželstvo uzatvoril 16.11.2013, manželka otca S.. Z. F. pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške 655,- eur, nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Otec okrem mal. Z. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Pracuje ako colník s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške 763,- eur. Z výpovede otca vyplynulo, že má vo vlastníctve osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic r. v. 2001, ktoré kúpil v 10/2014 za 1.600 eur + 400,- eur poplatky, úspory nemá žiadne, býva s manželkou v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky, za náklady na bývanie uhrádzajú mesačne cca 200 eur. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa , ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. Pri rozhodovaní súd zohľadnil i tú skutočnosť, že stomatológ- čelustný ortopéd mal. Z. doporučil liečbu fixným aparátom na obe čeluste, pričom predpokladaný doplatok na liečbu je cca 800,- eur. I keď otec uvádzal, že spláca hypotéku, mesačne po 230 eur, túto si zobral vo výške 50.000 eur v r. 2011 na výstavbu rodinného domu, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky a kde teraz bývajú, pričom ďalšiu hypotéku spláca jeho manželka, túto si zobrala na dostavbu rodinného domu, v ktorom bývajú, po cca 80 eur mesačne, platí si životné poistenie spoločne s manželkou vo výške 55 eur mesačne, za mobilný telefón mesačne uhrádza čiastku 17 eur, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Je potrebné uviesť, že v danom prípade naviac dochádza k zhodnocovaniu nehnuteľnosti otcom dieťaťa, ktorá však nie je v jeho vlastníctve - rodinný dom, na výstavbu ktorého si otec zobral hypotekárny úver , a to ešte pred uzatvorením manželstva, je v osobnom vlastníctve jeho manželky, t.j. otec dieťaťa zhodnocuje majetok, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Otcovi dieťaťa súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. Z. z doterajších 90,- eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd mal v konaní za preukázané , že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k nárastu jeho príjmu, pričom príjmy otca počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že na strane mal. Z. došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, došlo tiež k výraznej zmene pomerov na strane matky dieťaťa, ktorej pribudla od posledného rozhodovania o výživnom ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. R. Q., H.. XX.XX.XXXX, príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom mierne zvýšil, pričom príjmy matky počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu mal. Z. vyššie uvedenou sumou. Súd zvýšil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť k synovi s účinnosťou od 01.11.2014 v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal. Z. navštevuje druhý stupeň na ZŠ ešte od 01.09.2012, t.j. od mesiaca, v ktorom matka dieťaťa podala návrh na súd, a nie spätne, s účinnosťou od 01.09.2014 ako matka dieťaťa žiadala z toho dôvodu, že podľa názoru súdu matkou uvádzané dôvody na zvýšenie výživného k dieťaťu nie sú dôvodom na spätnú úpravu výživného k dieťaťu, matka v danej veci súdu nepreukázala skutočnosti, ktoré by jej bránili v tom, aby si podala skôr návrh na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu, poukazujúc pritom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako i obsah spisu . I keď otec dieťaťa žiadal vo veci vykonať dokazovanie v tom smere, aby sa urobila daňová kontrola u SEIGOKAN, Myjava, za účelom zdokladovania preukázania príjmov uvedených v potvrdení z 19.04.2015 , že poplatky v tomto potvrdení uvedené boli skutočne zaplatené navrhovateľkou, súd takýto návrh otca na doplnenie dokazovania nepripustil, nakoľko nepovažoval vykonanie takéhoto dôkazu v danej veci za potrebné, jeho vykonanie by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej, keď z matkou predloženého predmetného potvrdenia vyplýva, že ide o rozpis ročných výdavkov, pričom z obsahu spisu - z predložených listinných dôkazov súd nemal problém zistiť, aké sú skutočné výdaje uhrádzané matkou na predmetnú záujmovú činnosť mal. Z. - a to z predložených príjmových pokladničných dokladov, ktoré aj súd pri rozhodovaní zohľadnil vo výške, ako je vyššie uvedené. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2014 do 31.10.2015 pre mal. Z. vo výške 960 eur (80,- eur x 12 mesiacov) súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia /§ 160 ods. l O.s.p./ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti. Podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).
Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.