Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-25-2015.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: O. V., nar. XX. XX. XXXX a R. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, deti rodičov Z. M., bytom U. XX, B. a U. V., bytom B., t. č XX V. G., U., B., G. Z X. V., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 10. 09. 2015, č. k. 19P/199/2015-40 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 05. 2009, sp. zn. 19P/127/2009 boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou po 66,39 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 05. 2009. V tom čase matka poberala rodičovský príspevok 158,67 Eur mesačne, otec pracoval v R. s mesačným príjmom 852,31 GBP. Z opisu mzdového listu matky od jej zamestnávateľa F. B., B., M. XX, B. vyplýva, že jej čistá mesačná mzda v mesiacoch marec - december 2012 bola 68,85 Eur, január - jún 2013, september
- december 2013 27,04 Eur, v mesiacoch január - jún 2014, september 2014 - jún 2015 bola 54,08 Eur. K týmto sumám jej ÚPSVaR Humenné doplácal dávku v hmotnej núdzi do výšky 140 Eur mesačne. Z potvrdenia Oddelenie pre prácu a peniaze B. U. zo dňa 02. 07. 2015 vyplýva, že otec od 28. 04. 2012 až do súčasnosti poberá príspevok v nezamestnanosti. Z priloženého prehľadu platieb vyplýva, že otcovi mal. detí bola od januára 2015 do júla 2015 vyplatená suma 2 182,91 GBP, čo je v priemere 311,84 GBP mesačne (431,73 Eur mesačne). Otec podal návrh na zníženie výživného dňa 15. 07. 2015 a v návrhu žiada zníženie výživného spätne od septembra 2011. Otec nepreukázal žiadne vážne dôvody alebo prekážky, ktoré by mu bránili podať na súde návrh na zníženie výživného od septembra 2011 už skôr. Spätne je možné znížiť výživné len výnimočne, najdlhšie po dobu 3 rokov spätne dozadu odo dňa začatia konania, čo v tomto prípade je 15. 07. 2012, ak je preukázané, že v podaní návrhu na zníženie výživného bránili dôvody hodné osobitného zreteľa a keďže v danom prípade otec mal. detí nepreukázal žiadne takéto dôvody, súd návrh na zníženie výživného od 15. 07. 2012 do podania návrhu zamietol. Súd zamietol návrh na zníženie výživného aj za čas od septembra 2011 do 15. 07. 2012, lebo návrh na zníženie výživného za túto dobu nemá oporu v platnom Zákone o rodine.
Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov. Okrem zmeny pomerov, ktorá sa týkajú veku, sa u mal. detí zmenili aj ich základné potreby. Stúpli náklady na výchovu, výživu v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. Podstatná zmena pomerov na strane mal. detí nastala najmä tým, že navštevujú už 3.a 4. ročník základnej školy, čím sa im oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom výrazne zvýšili výdavky. V súčasnosti je príjem matky podľa doloženého opisu mzdového listu vo výške cca 54,08 Eur mesačne. Dňa 22. 08. 2015 sa matka vydala, a preto je už posudzovaná spolu s manželom a nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi a ani na príspevok na stravu pre mal. deti a na školské pomôcky a krúžky. Otec mal. detí žije v G., je nezamestnaný a z priloženého potvrdenia vyplýva, že poberá dávku v nezamestnanosti od 28. 04. 2012 do súčasnosti, čo v prepočte predstavuje 431,73 Eur mesačne. Otec v konaní nepreukázal, žeby mal také dôvody, ktoré by mu reálne bránili zamestnať sa a pracovať, a preto je súd toho názoru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečovať výživu na mal. deti tak, ako to mal doposiaľ stanovené rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 05. 2009, sp. zn. 19P/127/2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na to, že u detí sa za 6 rokov podstatne zvýšili výdavky a príjem matky výrazne poklesol, z objektívnych dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného aj za čas od podania návrhu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec odôvodňujúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v roku 2010 ho matka spolu s príbuznými pripravili o majetok, finančné prostriedky, ide zhruba o sumu 8 000 Eur - 10 000 Eur, ktorú sumu sa matka po ústnej dohode zaviazala otcovi vrátiť, ak otec nepodá trestné oznámenie. Rodičia sa teda dohodli, že otec bude platiť výživné vo výške bežného výživného 50 Eur mesačne do doby vyrovnania dlhu voči jeho osobe. Dnes už vie, že sa nemajú zohľadňovať dohody o výživnom, lebo matka dohodu zatajila a podala na otca v roku 2015 trestné oznámenie, na základe špekulácií, klamstiev a možno i známosti. Ako je možné začať trestné stíhanie pre zanedbanie povinnosti výživy na deti, keď otec platí bežné výživné, navštevuje deti, komunikuje s nimi a od roku 2010, od kedy nežije s deťmi v spoločnej domácnosti prispieva v rámci možnosti všetkými potrebami na mal. deti. Keďže bola uzavretá dohoda medzi rodičmi nebol dôvod, aby otec v minulosti podával žiadosť o zníženie výživného. Matka túto dohodu až do roku 2015 dodržiavala. To, že sa rozhodla podať na otca trestné oznámenie až v roku 2015 svedčí o špekuláciách. Tieto veci otec bude riešiť hneď ako mu to finančná situácia dovolí a bude môcť pricestovať na Slovensko, kde okrem tohto nedorozumenia podá aj trestné oznámenie za skutok, ktorý sa stal v roku 2010. Ďalej uviedol, že matka od roku 2010 žije v spoločnej domácnosti s druhom, a preto nie od uzavretia manželstva, ale oveľa skôr mala byť za účelom poberania dávky v hmotnej núdzi a príspevku na stravu pre mal. deti posudzovaná, že žije v spoločnej domácnosti s druhom. To sú veci, ktorými sa má zaoberať Sociálna poisťovňa, daňový úrad, úrad práce a mala by to riešiť aj kriminálna polícia, špecializovaný útvar na takéto záležitosti. Ak sa v rozsudku uvádza, že otec nepreukázal, či zo zdravotných dôvodov nie je schopný vykonávať prácu, k tomu uviedol, že žiadosť o zníženie výživného nie je postavená na zdravotnom stave otca, ale na tom, že otec v roku 2009 bol riadne zamestnaný, od roku 2012 je nezamestnaný. Ako nezamestnaný žije v G., kde sú oveľa vyššie náklady na živobytie ako na Slovensku. Na záver uviedol, že jeho dávky v hmotnej núdzi sa od augusta 2015 znížili.
Matka k vyjadreniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v septembri 2015 z dôvodu zmeny zamestnávateľa nepracovala a štát jej v mesiacoch september - október 2015 vyplatil náhradné výživné v sume po 76,78 Eur mesačne, v septembri spätne aj za mesiace jún, júl a august. Hoci vo finančnej situácií nastali určité zmeny, naďalej jej príjem do spoločnej domácnosti je rovnaký ako v čase pojednávania v septembri 2015.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a zistil, že rozsudok je správny. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z nich vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Tieto zásady, i to, že nedošlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 05. 2009, č. k. 19P/127/2009-44 došlo k určeniu výživného zo strany otca pre mal. O. a pre mal. R. sumou po 66,39 Eur mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 01. 05. 2009. Obidvaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť len k mal. deťom pochádzajúcim z ich družského vzťahu. Matka mal. detí bola v tom čase na materskej dovolenke s mal. R. a jej príjem predstavoval len rodičovský príspevok 158,67 Eur mesačne. Otec pracoval v R., kde jeho zárobok v čase od 01. 01. 2009 do 31. 03. 2009 bol podľa ním predložených dokladov 852,31 GBP. Mal. R. bol v celodennej starostlivosti matky a mal. O. navštevovala predškolské zariadenie.
Pomery na strane matky sa zmenili v tom, že matka dňa 22. 08. 2015 uzavrela nové manželstvo, a preto jej rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 21. 09. 2015 bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 108,10 Eur mesačne od 01. 09. 2015. Dňom 30. 09. 2015 matka rozviazala
pracovný pomer zo zamestnávateľom F. B. - B. a na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 04. 10. 2015 so zamestnávateľom G. L., P. XX, N. vykonáva od 05. 10. 2015 prácu v predajni v rozsahu 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 2,184 Eur/hod.. Z potvrdenia, ktoré v konaní predložil otec zo dňa 02. 07. 2015 (č. l. 6 spisu) vyplýva, že poberá príspevok v nezamestnanosti od 28. 04. 2012 až do súčasnosti. Z priloženého prehľadu platieb vyplýva, že otcovi od januára 2015 do júla 2015 bola vyplatená suma 2 182,91 GBP, čo je v priemere 311,84 GBP mesačne (431,73 Eur mesačne). Aj keď v odvolaní otec uvádza, že príspevok v nezamestnanosti sa mu počnúc augustom 2015 znížil, o tejto skutočnosti žiaden písomný doklad súdu nepredložil.
Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnával majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby mal. detí v čase poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 05. 2009, č. k. 19P/127/2009-44) a v súčasnosti, pričom vo svojom rozhodnutí správne skonštatoval, že sa potreby na strane mal. detí podstatne zvýšili, predovšetkým spojené s ich fyzickým vývojom a nástupom na I. stupeň základnej školy. Naopak nebolo možné dospieť k záveru o podstatnej zmene pomerov na strane otca ako povinného rodiča. Aj keď je otec nezamestnaný a v R. poberá len príspevok v nezamestnanosti, odvolací súd je toho názoru, že výška tohto príspevku mu dovoľuje platiť súdom určené výživné. Vzhľadom na to, že otec sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, kde si musí uhrádzať náklady na živobytie a pokiaľ by nedosahoval vyšší príjem v zahraničí ako na Slovensku, čím by si nezabezpečoval svoj životný štandard, nemal by žiaden dôvod naďalej zotrvávať v horších podmienkach, aké by mal na Slovensku. Naviac otec v podanom odvolaní uvádza, že návrh na zníženie výživného nie je odôvodnený jeho zdravotným stavom, ale znížením príjmu oproti roku 2009. Preto, ak je otec zdravý, mladý muž nič mu nebráni, aby sa riadne zamestnal a dosahoval príjem ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Z uvedeného teda vyplýva, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu dovoľujú platiť určené výživné. Uvedenému svedčia aj dôvody podaného odvolania, z ktorých vyplýva, že dôvodom podania návrhu o zníženie výživného má byť v minulosti uzatvorená ústna dohoda s matkou o platení výživného vo výške 50 Eur mesačne na obidve mal. deti. Keďže matka uzavretie tejto dohody odmieta a podala na otca trestné oznámenie o zanedbaní povinnej výživy, otec na uvedenú skutočnosť reagoval podaním návrhu na zníženie výživného na každé dieťa zo sumy 66,39 Eur na sumu po 28 Eur.
Otec ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce zmenu jeho pomerov, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolací súd zároveň poznamenáva, že doposiaľ určené výživné zohľadňuje potreby mal. detí i pomery otca so súčasným príjmom 311,84 GBP mesačne.
Posúdením všetkých zmien v pomere účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodná pre jeho zmenu.
Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Je potrebné konštatovať, že zmena pomerov, ktorá je nevyhnutne spojená s rozhodnutím o znížení výživného, nie je na strane otca preukázaná. Vychádzajúc zo stavu, že otec aj keď je v súčasnosti nezamestnaný, je zdravý, mladý, a preto nič mu nebráni riadne sa zamestnať. Preto aj keď je poberateľom príspevku v nezamestnanosti, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť stanovené výživné. Otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť a v tejto súvislosti zmena pomerov od poslednej úpravy pomerov nie je otcom ani tvrdená, ani preukázaná. Otec v odvolaní argumentuje len tým, že v minulosti uzatvorenú dohodu o platení výživného, matka podaním trestného oznámenia na otca
pre zanedbanie povinnej výživy, nerešpektuje. Ďalej argumentuje tým, že jeho príjem z príspevku v nezamestnanosti nepokrýva jeho náklady na život v Londýne. Všetky otcom uvedené odvolacie námietky sú právne irelevantné, lebo uvedený stav nie je zásadným skutkovým odklonom od stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Je naďalej rozhodné, že pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Odvolací súd poznamenáva, že je povinnosťou otca usporiadať si život tak, aby si našiel trvalé zamestnanie, bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Na margo nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti povinným zdôrazňuje, že narodením dieťaťa rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k mal. dieťaťu dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18. 04. 2012).
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa ust. § 81 ods. 1 O. s. p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.