Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/268/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Konanie na základe návrhov žalobcu na prerušenie konania zo dňa 21.5.2015 n e p r e r u š u j e.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobami došlými súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažných súm titulom majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa v znení neskorších zmien a predpisov, pričom ide o pôvodné konania vedené pod sp.zn. , , , , ktoré boli spojené do konania pod spisovou značkou . Svoje nároky odôvodnil zodpovednosťou štátu za to, že exekučné súdy v exekučných konaniach rozhodli o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojich dvoch elektronických podaniach zo dňa 21.5.2015 podal dva návrhy na prerušenie konania:

1/ Návrh na prerušenie konania odôvodnil skutočnosťou, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp.zn. konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, pričom v danom konaní Okresný súd Prešov svojim uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s ust. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v prvom rade

- Slovenská republika, zastúpená MS SR, pričom išlo o nasledovné prejudiciálne otázky: 1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? 3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody?

V tomto návrhu na prerušenie konania vyslovil názor, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v tomto konaní má zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálne význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Súčasne priložil rozhodnutie - Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -109 zo dňa 17.12.2014, ktorým súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republiky - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

2/ Návrh na prerušenie konania odôvodnil podanou sťažnosťou na Ústavný súd SR podľa SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, čím mal za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa ust. a ust. K tomuto návrhu priložil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 SR ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojení s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa ust. a to v súvislosti s porušovateľom základného práva Krajský súd v Košiciach sp.zn. (OS KE ). Ide pritom o sťažnosť, z ktorej nie je zrejmé, z ktorého dátumu pochádza.

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd posúdil oba návrhy na prerušenie konania nasledovne:

1./ Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na prerušenie konania podľa ust. v súvislosti s predloženou prejudiciálnou otázkou Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, na základe čoho navrhol konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach.

Z pripojenej žaloby sp. zn. Okresného súdu Prešov súd zistil, že predmetnú žalobu podala ako žalobkyňa fyzická osoba P. S. proti žalovanému SR -Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody podľa z dôvodu, že exekučný súd v rozpore s právom Európskej únie odobril exekúciu napriek neprijateľnej rozhodcovskej doložke a napriek iným neprijateľným zmluvným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve, ktorú dojednala s firmou POHOTOVOSŤ s.r.o., pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Zo žaloby tiež vyplýva, že žaloba bola v priebehu konania rozšírená o žalovaného v 2. rade- POHOTOVOSŤ s.r.o.

Porovnaním skutkového stavu predmetného konania () a konania Okresného súdu Prešov ( ), tiež okruhu účastníkov v týchto konania je zrejmé, že nejde o obdobnú vec; návrh na predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní v súvislosti s prejudiciálnymi otázkami podala Slovenská republika v súvislosti so žalobou spotrebiteľky, ktorá nenamieta nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, ale ktorá namieta postup exekučného súdu ako taký v súvislosti s tým, že základ nároku sa opiera o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú rozhodcovskú doložku, neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľka začala prvý krát namietať až v rámci exekučného konania ( výkonu rozhodnutia ), čomu zodpovedajú tiež naformulované prejudiciálne otázky, v súvislosti s ktorými Okresný súd Prešov konanie prerušil. Súd má teda za to, že v konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní, nie sú teda dané podmienky na to, aby súd z uvedeného dôvodu predmetné konanie prerušil. Na záver súd uvádza, že ust. § 109 ods. 2 písm. c)

je úpravou tzv. fakultatívneho prerušenia konania, a je vždy na zvážení súdu, či aj pre prípad, že podľa neho nastali podmienky na prerušenie konania, napokon pristúpi k prerušeniu konania v danom štádiu konania (najmä z hľadiska rozsahu vykonaného dokazovania, z hľadiska unesenia dôkazného bremena, z hľadiska hospodárnosti konania a pod.).

2./ Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci, a teda majúc za to, že sú dôvody na prerušenie konania podľa ust. a ust. K predmetnému návrhu pripojil tiež sťažnosť bez dátumu a bez dokladu o tom, že táto skutočne bola ústavnému súdu doručená a ktorým dňom s tým, že identická sťažnosť bola dôvodom na prerušenie predmetného konania, a to na základe predchádzajúceho návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2013, o ktorom súd už medzičasom právoplatne rozhodol tak, že súd konanie neprerušil, pretože predmetným návrhom nevyhovel s odôvodnením, že pokiaľ žalobca doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa a SR a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 15.08.2013 predmetnú sťažnosť spojil spolu s inými sťažnosťami žalobcu na spoločné konanie pod sp. zn. a túto odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie, pričom predmetné uznesenie ÚS SR nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2013. Predmetné uznesenie č.k. -103 bolo neskôr v rámci odvolacieho konania potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.11.2014, č.k. -124.

Z úradnej činnosti súdu (súd prejednáva viaceré žaloby identického žalobcu v obdobných veciach) je známe, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovanými podaniami a pripojením identickej sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu SR bez zdokladovania, že by malo ísť o inú sťažnosť, než o ktorej už ústavný súd zamietavým spôsobom rozhodol, požaduje prerušenie konaní podľa a , čo súd nemôže vyhodnotiť inak než ako šikanózne konanie zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu za účelom oddialenia prejednania veci. Žalobca nielenže nepreukázal opätovné podanie predmetnej sťažnosti na Ústavný súd SR, ale súčasne vzhľadom na už existujúce odmietavé rozhodnutie ústavného súdu o identickej sťažnosti, je zrejmé že ani predmetná sťažnosť neodôvodňuje prerušenie tohto konania, na základe čoho súd ani v tomto prípade konanie neprerušil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).