Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Nt-15-2015.pdf
PDF · 89.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Nt/15/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu Mgr. Dany Sobolovskej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci odsúdeného R.. J. M. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2T/24/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. 11. 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného R.. J. M., nar. XX.XX.XXXX v B., na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX z a m i e t a, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
odôvodnenie:
Dňa 15. 07. 2015 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdeného R.. J. M. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XT/XX/XXXX, v ktorej bol na základe odsudzujúceho rozsudku zo dňa 29. 04. 2011 sp. zn. XT/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 07. 2012 sp. zn. XTo/XX/XXXX uznaný za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že:
„ako súdny exekútor v rámci exekučného konania č. S. XX/XX vykonávaného Exekútorským úradom R.. J. M. so sídlom v Bratislave, Heydukova ul. č. 23, na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. 05. 1998 pod číslom konania XXC/XX/XX ako vykonateľného exekučného titulu vo veci oprávneného Q. N., nar. XX. XX. XXXX voči povinnému FINEST, s. r. o., Kutuzovova č. 17, IČO: 31 369 014, vydal Exekučný príkaz č. S. XX/XX zo dňa 17. 03. 2004 adresovaný Všeobecnej úverovej banke, a. s., Mlynské nivy č. 1, Bratislava, ktorým dal príkaz na vymoženie pohľadávky oprávneného Q. N. z bankového účtu Sociálnej poisťovne, a. s. v sume 6.000.000,-Sk s príslušenstvom, hoci mal vedomosť o tom, že Sociálna poisťovňa, a. s. nebola účastníkom pôvodného konania skončeného súdnym zmierom nebola označená za povinného v poverení spoločnosti FINEST, s. r. o. v súvislosti s úhradou jej záväzku voči oprávnenému Q. N., pričom na základe uvedeného pokynu na vymoženie pohľadávky bola dňa 23. 03. 2004 Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zrealizovaná bezhotovostná transakcia, ktorou boli z bankového účtu Sociálnej poisťovne, a. s. číslo XXXXXXXXX/XXXX odčerpané finančné prostriedky v celkovej sume 7.220.500,-Sk, čím ako súdny exekútor konal v rozpore s ustanovením §§ 37 a 41 Exekučného poriadku a Sociálnej poisťovni, a. s. pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31 spôsobil škodu v celkovej sume 7.220.500,-Sk (239.679,69 €).“
Za uvedený trestný čin mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pre výkon ktorého bol odsúdený zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny a súčasne bol zaviazaný k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti Peri, spol. s r.o., Pribylinská 10, Bratislava, IČO: 35 696 541, vo
výške 17. 695,48 Eur a Sociálnej poisťovni a. s., pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, vo výške 239.676,69 €.
Vo svojom návrhu, ako novú skutočnosť, uviedol zákonné ustanovenie § 44a ods. 2 zák. č. 242/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu, a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu.
Podľa jeho názoru z uvedeného textu zákona platného v roku 2004 je zrejmé, že povinnosťou Sociálnej poisťovne stanovenou zákonom je vyplatiť poškodenému preukázané nároky na úhradu škody spôsobenej pracovným úrazom, ktorý vznikol počas trvania poistenia, pričom touto skutočnosťou sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29. 04. 2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 31. 07. 2012 a ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTdo/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2013 nezaoberali.
Zároveň poukázal na § 37 ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku platného v roku 2004 podľa ktorého proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu s tým, že ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
Uzatvoril, že § 44 zák. č. 242/2001 Z. z. je novým dôkazom súdu skôr neznámym, kombinácia ustanovení § 37 ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku a ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 242/2001 Z. z. má za následok:
- že proti inej osobe, ako je v exekučnom titule, resp. v poverení, označená ako osoba povinná, je možné viesť exekúciu,
- na prechod práv a povinností z exekučného titulu nie je potrebný súhlas súdu, nakoľko vyplýva priamo zo zákona,
- postup súdneho exekútora bol vykonaný presne v súlade s platnými zákonmi,
- trestného činu sa dopustila Sociálna poisťovňa, ktorá bezdôvodne odmietla plniť zákonom stanovenú povinnosť
- vyvrátenie argumentov uvedených v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 5, že „...nesprávna citácia § 37 Exekučného poriadku nemá zásadný vplyv na rozhodnutie súdov vo veci samej...“ a na str. 6 že „...znenie § 37 Exekučného poriadku nemohlo pripúšťať situáciu, že by za účastníka základného spravodlivého konania plnil iný subjekt, ktorý nemal možnosť sa vyjadriť k základu ani k výške plnenia...“
- vylučuje zavinenie a úmysel súdneho exekútora porušiť ustanovenia zákona v zmysle § 326 Tr. zák.
Podľa názoru odsúdeného a v súvislosti s ním uvádzanými faktami, obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.
Odsúdený skonštatoval, že práve novým dôkazom je § 44a ods. 2 zák. č. 242/2001 Z. z., ktorý by mohol v obnovenom konaní viesť až k jeho oslobodeniu.
Vo svojom doplnenom návrhu doručenom súdu dňa 15. 10. 2015 v podstate poukázal na ustanovenia zák. č. 242/2001 Z. z. účinného v čase spáchania skutku, konkrétne na § 2 písm. c/, § 13 ods. 3 písm. h/, § 16, § 17 ods. 1, § 24, § 120 a § 260.
Uviedol, že vzhľadom na citované zákonné ustanovenia mal p. N. nárok na úhradu súdom priznanej dávky za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia priamo z úrazového poistenia svojho
zamestnávateľa. Týmto považuje za preukázané, že povinnosť plniť prešla zákonným spôsobom zo zamestnávateľa spol. Finest, s. r. o. na Sociálnu poisťovňu, a. s.
Zopakoval, že v spojení s § 37 Exekučného poriadku platného v roku 2004 exekútor mohol exekvovať aj inú osobu, ako bola uvedená c exekučnom titule, resp. v poverení na vykonanie exekúcie a to priamo Sociálnu poisťovňu, a. s., na ktorú prešla povinnosť plniť priamo zo zákona.
Poukázal, že tvrdenie súdu v pôvodnom konaní, že odsúdený exekútor nemal a nemohol mať vedomosť o prechode povinností na Sociálnu poisťovňu, a. s. sa dá označiť za zmätočné, dokonca lživé, nakoľko odsúdený exekútor viacnásobne upozorňoval na skutočnosť, že postupoval v zmysle zákona.
V ďalšej časti svojho doplneného návrhu na povolenie obnovy konania v podstate zopakoval argumenty uvádzané v pôvodnom návrhu doručeného súdu dňa 15. 07. 2015.
Na základe podaného návrhu na obnovu konania, súd, po posúdení príslušnosti na konanie a rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 ods. 2 Tr. por., a zistení, že návrh na obnovu konania bol podaný oprávnenou osobou (§ 396 ods. 3 Tr. por.), smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je obnova konania prípustná (§ 393 ods. 1 Tr. por.) a nejde o prípad vylúčenia obnovy konania (§ 395 Tr. por.) určil Okresný súd Bratislava I termín verejného zasadnutia na jeho prejednanie a rozhodnutie (§ 402 ods. 1 Tr. por.).
Na verejnom zasadnutí odsúdený v plnej miere zotrval na písomne podanom návrhu a poukázal na posledný odsek str. 3 rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTos/XX/XXXX zo dňa 13. 05. 2015. Uviedol, že zák. č. 461/2003 Z. z. je objektívne existujúcou skutočnosťou a nebol predmetom dokazovania v pôvodnom konaní, pričom má zásadný vplyv na zistenie skutočného stavu veci. Podľa názoru odsúdeného, podľa tohto zákona, bola povinnou osobou Sociálna poisťovňa, a. s.. Zdôraznil, že povinnosť, ktorá bola uložená spoločnosti Fines, s. r. o. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXC/XX/XX, t. j. vyplatiť pánovi N. náhradu škody vo výške 6 miliónov Sk v zmysle § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, prešla zo zákona práve na Sociálnu poisťovňu, a. s. a z uvedeného dôvodu súdny exekútor nepotreboval súhlas súdu. Vyjadril presvedčenie, že takouto neznalosťou trestných súdov o ustanoveniach Exekučného poriadku bolo porušením zásadu iura novit curia, konkrétne § 141 Tr. por. Podľa vtedy platného Exekučného poriadku nepotreboval v konaní exekútor súhlas súdu na vykonanie exekúcie vo veci XX/XX. Uzatvoril, že má dôvodne za to, že ide o nové skutočnosti za súčasného poukázania na judikatúru R14/96, a preto žiadal, aby súd povolil obnovu konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX a vyhovel jeho návrhu.
Obhajkyňa odsúdeného sa na verejnom zasadnutí vyjadrila v tom smere, že súd neprihliadol na skutkový a skutočný stav veci, pričom treba posudzovať i zavinenie, konkrétne to, či došlo k porušeniu povinnosti súdneho exekútora. Rovnako tak ani súd neskúmal ustanovenia Exekučného poriadku o prechode povinnosti na Sociálnu poisťovňu, a. s.. Z uvedeného navrhla žiadosti jej klienta vyhovieť.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I na verejnom zasadnutí uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a prednesy odsúdeného a obhajkyne má za to, že neboli splnené podmienky predpokladané § 394 Tr. por. a preto navrhla súdu postupovať podľa § 399 ods. 2 Tr. por. a návrh zamietnuť.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
S poukazom na dikciu citovaného ustanovenia je potrebné uviesť, že účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Novú skutočnosť podľa § 394 ods. 1 Tr. por. možno preto definovať ako objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto nové skutočnosti môžu mať rôznorodú povahu a spravidla sa stávajú predmetom dokazovania, t. j. zvyčajne sa preukazujú aj novými dôkazmi. Dôkazom súdu predtým neznámym sa rozumie najmä taký dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, prípadne dôkaz, ktorý síce v pôvodnom konaní vykonaný bol, ale s iným obsahom (napríklad zmena výpovede svedka). Skutočnosť v trestnom konaní (t. j. aj v konaní o obnove) je vždy predmetom hodnotenia právom a nemožno ju preto s právom stotožňovať. Za právo treba pritom považovať predovšetkým platné právne normy, ale aj úvahy (právne závery) o tom, či určitá skutočnosť tvorí prvky znakov hypotézy právnych noriem, podľa ktorých sa vyhodnocuje táto skutočnosť.
V súvislosti s obnovou konania, ktorej sa sťažovateľ domáha, je taktiež nevyhnutné uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. V predmetnej trestnej veci odsúdený svoj návrh na obnovu konania opiera predovšetkým o skutočnosť, že súdy sa nezaoberali vzájomným vzťahom medzi ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona č. 242/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, ktorý vzájomný vzťah oprávňoval konať odsúdeného spôsobom pre ktorý bol právoplatne uznaný za vinného napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/ XX/XXXX.
Senát okresného súdu zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní, a to aj v prípadoch, v ktorých by sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne, alebo by dokonca prehliadol nejasnosti v dôkazoch alebo rozpory medzi nimi, resp. by sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo by ich vyhodnotil nesprávne. Nejde o novú skutočnosť alebo dôkaz, ak súd uvedenú skutočnosť poznal, resp. dôkaz mal k dispozícii, ale na túto skutočnosť alebo dôkaz pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Obnova konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, obsahom svojej právnej úpravy v takýchto prípadoch neumožňuje nápravu, na to slúžia iné právne prostriedky, ako napr. inštitút dovolania. V tomto kontexte sám odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že zák. č. 461/2003 Z. z. je objektívne existujúcou skutočnosťou a nebol predmetom dokazovania v pôvodnom konaní, pričom má zásadný vplyv na zistenie skutočného stavu veci.
Vzhľadom na vyššie naznačené, že nejde o novú skutočnosť alebo dôkaz, ak súd uvedenú skutočnosť poznal, resp. dôkaz mal k dispozícii, ale na túto skutočnosť alebo dôkaz pri svojom rozhodovaní neprihliadol nie je novou skutočnosťou, neexistujúcou v čase rozhodovania súdu. Napokon ako vyplýva zo zákonného ustanovenia § 2 zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odsúdeným prezentované skutočnosti sú, resp. mohli byť a aj boli predmetom právneho posudzovania v pôvodnom konaní z toho hľadiska, či bol postup povereného exekútora v súlade s platnou právnou úpravou v čase spáchania skutku a či toto konania bolo predpokladom pre záver o vine resp. nevine odsúdeného R.. J. M. zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide teda jednoznačne o posúdenie právnej otázky, ktorej správnosť mohla byť predmetom preskúmavania v rámci odvolacieho konania (kde bolo odvolanie odsúdeného zamietnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.07.2012 sp. zn. XTo XX/XXXX) a z mimoriadnych opravných prostriedkov len v rámci konania o dovolaní (ktoré bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2013 sp. zn. XTdo XX/XXXX), nie však v konaní o návrhu na obnovu konania.
Opätovne, tak ako i v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XNt/XX/XXXX, je potrebné zdôrazniť, že v konaní o návrhu na obnovu konania sa skúmajú nedostatky v skutkových zisteniach, nie nedostatky spočívajúce v právnom posúdení zisteného skutku alebo v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (a to aj z hľadiska použitia ustanovení osobitných právnych predpisov významných pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle Trestného zákona, a teda dôležitých pre záver o vine zo spáchania konkrétneho trestného činu), ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dôvodom na podanie dovolania ako druhého z Trestným poriadkom upravených mimoriadnych opravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že skutočnosti a dôkazy predložené odsúdeným nie sú spôsobilé privodiť pre neho iné rozhodnutie o vine z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a preto bol návrh odsúdeného R.. J. M. na obnovu konania v celom rozsahu posúdený ako nedôvodný, nespĺňajúci podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por., v dôsledku čoho bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.