Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-23-2015.pdf
PDF · 105.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/23/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 11.11.2015 v trestnej veci proti obž. U. O. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 151/2004 zo dňa 25.02.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie obž. U. O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného U. O. vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že
- dňa 5.10.2002 asi o 16.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. čísla SN 919 AM po ceste III/018172 od obce T. smerom na obec O., okres D., pričom v km 3,050 v dôsledku nesprávnej techniky jazdy a neprispôsobenia rýchlosti svojim schopnostiam a iným okolnostiam, po prejdení pravotočivej zákruty nezvládol vedenie vozidla, s ktorým prešiel do protismeru, kde ľavou prednou časťou narazil do ľavej prednej časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Oltcit Club, ev. č. GL 378 AD, v ktorom utrpeli spolujazdec P. X. krvácanie pod tvrdú a medzi mäkké pleny mozgu, roztrhnutie hrudníkovej srdcovnice, sleziny a obličky, pomliaždenie obidvoch pľúc, zlomeniny rebier a ďalšie zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, vodič Mgr. F. O. polytraumu s ťažkým úrazovým šokom, zlomeninu panvového kruhu, zlomeninu horného konca stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov, opuch mozgu, otras mozgu ťažkého stupňa, poranenie sleziny, zlomeninu ihlice pravého predkolenia, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu tvárovej kosti vľavo a ďalšie zranenia s liečením a práceneschopnosťou od 5.10.2002 do 31.3.2003 a od 29.3.2004 do 8.5.2004 a spolujazdkyňa Ing. D. O., t.č. C. polytraumu s ľahkým úrazovým šokom, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov, roztrhnutie pravých a pomliaždenie ľavých pľúc, zlomeninu vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia s posunom úlomkov a ďalšie zranenia s liečením a práceneschopnosťou od 5.10.2002 do 30.11.2002. Za to mu podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 s použitím čl. 48 ods. 2 Ústavy SR uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Súčasne mu podľa § 49 ods. 1,2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej MUDr. B. X., CSc, nar. X.X.XXXX, bytom W., P. X škodu vo výške 1917,98 €, poškodenej Ing. D. C., nar. X.X.XXXX, bytom W. -
H., H. XXX/XX škodu vo výške 1.237,30 € a poškodenému Mgr. F. O., nar. X.X.XXXX, bytom L., M. XXX/ XX škodu vo výške 5.414,79 €, pričom zároveň podľa § 229 ods. 2 Tr. por. všetkých troch poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že s rozsudkom okresného súdu sa nestotožňuje a odvolanie podáva proti všetkým výrokom uvedeného rozsudku. Napriek tvrdeniu súdu prvého stupňa, že vykonanými dôkazmi neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že závery znaleckého dokazovania sú neúplné alebo neobjektívne, podľa jeho názoru, závery v znaleckých posudkoch nedali jednoznačnú odpoveď na to, ako malo k dopravnej nehode dôjsť. Nepreukázal sa pohyb motorového vozidla VW Golf v úseku 54m od prejdenia zákruty. Všetky úvahy a domnienky zo záverov znaleckých posudkov sú v čisto hypotetickej rovine. V tomto smere sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu zo dňa 28.2.2013, keď súd poukázal na závažné nedostatky, ktoré boli v prípravnom konaní neobjektívnym a nepostačujúcim podkladom pre dokazovanie a pri použití nesprávnych a nekompletných vstupných údajov nemohol byť ani výsledok znaleckého dokazovania v odbore cestnej dopravy objektívny. V tejto súvislosti dáva do pozornosti vyjadrenie znalca Ing. F. H. pri jeho výsluchu dňa 2.10.2012, keď na otázku, či je možné z technického hľadiska určiť pohyb vozidiel pred miestom stretu, uviedol, že to nie je možné určiť presne, pretože neboli zadokumentované žiadne stopy po pohybe vozidla. Na jednej strane sú teda hypotetické závery znaleckých posudkov a na druhej strane nemožno opomenúť podklady, ktoré slúžili k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom poukazuje na spôsob akým boli zabezpečené stopy na mieste činu. Na otázku akú vzdialenosť prekonalo ťažisko vozidla VW Golf od miesta stretu po začiatok stopy č. 6 znalec uviedol, že to bolo 7,8m, pričom pri výpočte bola zohľadnená najprijateľnejšia varianta tak, aby zadokumentovaná stopa mohla vzniknúť. Na otázku čo bolo príčinou prejdenia do protismeru znalec uviedol, že bolo vyhodnotené meranie prejazdu zákrutou a hodnota bola 107,64 km/h a kritická rýchlosť riaditeľnosti bola vypočítaná na 102,6 km/h, čím je možné konštatovať akou rýchlosťou bolo možné technicky prejsť zákrutu tak, že vodič pri prejazde pravotočivej zákruty už mal problém s udržaním vozidla v pravom jazdnom pruhu, preto je aj technicky prijateľné, že prešiel do protismeru. Za stavu, že boli zabezpečené dôkazy tak, ako boli, nemôže byť uvedené na ujmu jeho osobe a nedáva to priestor na prijatie technicky najprijateľnejších záverov, ktoré nie sú podložené dôkazmi. To by bolo popretím práva na spravodlivý proces i zásady „in dubio pro reo“. Podľa jeho názoru ani po vyše 10-tich rokoch dokazovania sa nepodarilo jednoznačne preukázať jeho vinu. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že jeho technika jazdy bola nesprávna a že prekročenie dovolenej rýchlosti bolo v príčinnej súvislosti so stretom vozidiel, a teda aj následkom, ktorý nastal pri tejto dopravnej nehode. Prvostupňový súd trikrát dospel k záveru, že ho spod obžaloby oslobodil a aj v štvrtom prípade sú, podľa jeho názoru, splnené zákonné podmienky pre jeho oslobodenie spod obžaloby a akýkoľvek iný záver vzhľadom na dôkaznú núdzu nie je prijateľný. Trvá na tom, že nebola vylúčená technická vada, či defekt pred dopravnou nehodou a v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenie znalca Ing. F. H. pri výsluchu dňa 2.10.2012, keď uvádzal, že technickú závadu vylúčil, a to z dôvodu, že ak dôjde k prerezaniu pneumatiky, musia zostať stopy, v rozpore s uvedeným však odpovedal na ďalšiu otázku, keď uvádzal, že ryha na vozovke č. 6 od prednej časti Golfu bola spôsobená na vozovke, ale nevie povedať ktorou časťou vozidla, túto ryhu spôsobovalo niečo, čo zostalo trčať na vozidle po odtrhnutí prevodovky a motora, nemuselo to byť koleso. Formulácia nemuselo to byť koleso podľa neho nevylúčila možnosť, že to koleso mohlo byť, vzhľadom na čo nedošlo k vylúčeniu technickej závady na motorovom vozidle Golf. Zo spáchania skutku ho podľa názoru prvostupňového súdu má usvedčovať v prvom rade výpoveď svedkyne Ing. C., ktorá vypovedala o okolnostiach dopravnej nehody, pričom uviedla, že vozidlo, ktoré viedol, sa pohybovalo veľkou rýchlosťou, na vozovke balansovalo a prešlo do protismeru. Vyvstáva otázka, či je možné považovať výpoveď uvedenej svedkyne za objektívnu, keď táto uviedla, že ich motorové vozidlo sa pohybovalo pomaly, dokonca ich predbiehala Škodovka, čo však automaticky neznamená, že Škodovka išla pomaly, či rýchlo. Taktiež nemožno na tomto základe založiť rýchlosť vozidla Golf, resp. rýchlosť vozidla Oltcit. V danom prípade je nutné zohľadniť aj ľudský faktor, keďže denne prechádzal predmetný úsek, tento úsek dobre pozná, obtiažnosť jeho prejazdu i prispôsobenie rýchlosti, ktorá nenaruší ovládateľnosť vozidla, preto akékoľvek prezumovanie rýchlosti, za ktorej nemohol ovládať vozidlo, mu príde absurdné a len s jediným cieľom nájsť vinníka nehody aj za stavu, že neexistujú zákonné dôkazy a ani znalecké dokazovanie nevie dať jednoznačnú odpoveď na príčiny tejto nehody. Mimo záverov o vine namieta aj neprimeranú výšku trestu. Poukazuje na to, že počas celého trestného stíhania sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, nemá ani jeden záznam v evidenčnej karte vodiča, napriek tomu, že je často na cestách. Navrhol, aby súd postupoval podľa §
172 ods. 1 písm. d/ Tr. por., s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 31.12.2005, a to predovšetkým s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré jednoznačne deklaruje, že akékoľvek odsúdenie a akékoľvek uloženie trestu nemá prakticky žiaden význam po uplynutí viac ako 10-tich rokov. S poukazom na uvedené navrhol, aby ho krajský súd podľa § 226 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 254 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb., podľa ktorého sa v uvedenej veci dokazovanie vykonáva, a to vzhľadom na ust. § 564 ods. 3 teraz účinného Trestného poriadku, teda zák. č. 301/2005 Z.z., keďže obžaloba bola podaná pred 1.1.2006) zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V posudzovanej veci vykonal prvostupňový súd dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. § 2 ods. 5 Tr. por. vyžaduje. Postupoval teda tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 6 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, ako aj to, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a prečo tvrdeniam a obrane obžalovaného neuveril.
Dôvody napadnutého rozsudku, podľa názoru krajského súdu, zodpovedajú kritériám uvedeným v § 125 Tr. por. Uvedené dôvody považuje krajský súd za dostatočné, vecne správne a ako na také na ne krajský súd v podrobnostiach poukazuje a osvojuje si ich.
Napriek obrane obžalovaného a jeho odvolacím námietkam bolo vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov, aj podľa názoru krajského súdu, nepochybne preukázané, že skutok tak, ako je ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal, aj keď podľa odvolacích námietok obžalovaného nebolo vykonanými dôkazmi jeho zavinenie na vzniku predmetnej dopravnej nehody nepochybne preukázané.
Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci krajský súd už opakovane niekoľkokrát rozhodoval, pričom v predošlých troch prípadoch boli rozsudky, ktorými bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, zrušené a v odôvodneniach predošlých rozhodnutí krajský súd vcelku jasne prezentoval svoje závery vo vzťahu k vykonávaným dôkazom, ako aj vzhľadom na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré, ako už bolo vyššie uvedené, považuje krajský súd za vecne správne, pokladá vo vzťahu k okolnostiam, ktoré zavinenie obžalovaného na dopravnej nehode nepochybne preukazujú, za potrebné poukázať v súhrne len na niekoľko okolností.
Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že k stretu motorových vozidiel zn. VW Golf vedeného obžalovaným U. O. a zn. Oltcit Club vedeného Mgr. F. O. došlo. Miesto zrážky uvedených vozidiel, a to vzhľadom na umiestnenie stôp tak, ako boli zistené pri ohliadke miesta dopravnej nehody a sú zrejmé z protokolu o nehode, plánku z miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie (z ktorých je mimo iného zrejmé, že začiatok úlomkov skla a laku je 2m od ľavého okraja cesty a centrum vyliatej kvapaliny a úlomkov plastov je 1,5m od ľavého okraja, čo pri šírke vozovky 6,2 metra nepochybne znamená, že sa nachádzali v ľavej polovici vozovky), ale aj znaleckých posudkov Ing. Q. M. i Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline bolo nepochybne v ľavej polovici vozovky (posudzujúc ho zo smeru jazdy obžalovaného). Uvedenú skutočnosť napokon potvrdzuje aj svedkyňa Ing. D. O., spolujazdkyňa vo vozidle zn. Oltcit, ktorá vzhľadom na to, že vodiči oboch motorových vozidiel, tak obžalovaný U. O., ako aj Mgr. F. O. priebeh dopravnej nehody nevedeli popísať, je jedinou svedkyňou, ktorá okolnosti a priebeh dopravnej nehody vnímala a vo svojich svedeckých výpovediach, resp. vyjadrení pri vyšetrovacom pokuse aj popísala.
Z výpovedí svedkyne Ing. D. O. (teraz C.) vyplýva, že vo vozidle, ktoré riadil jej brat, sedela za spolujazdcom, s vozidlom išli pomaly po priamom úseku cesty, keď zrazu vpredu videla, že spoza
ľavotočivej zákruty sa vyrútilo veľkou rýchlosťou nejaké motorové vozidlo striebornej farby, toto vozidlo prešlo zákrutu tak, že prešlo do ich jazdného pruhu, teda do protismeru, potom balansovalo po ceste, až čelne narazilo do ich vozidla, po zrážke ich vozidlo odhodilo doprava do poľa a vozidlo, ktoré do nich narazilo, zostalo stáť na ceste. Pri vyšetrovacom pokuse znázornila vzdialenosti tak, ako ich vnímala, pričom vzdialenosť, na ktorú po prvýkrát zbadala vozidlo, ako vyšlo spoza zákruty bola zameraná na 90m od pomocného bodu merania a vzdialenosť, kde videla, ako uvedené vozidlo po vyjdení zo zákruty prešlo do protismeru na 16,9 metra od pomocného bodu merania a na 30m od čela vozidla. Na hlavnom pojednávaní sa už potom presne k týmto vzdialenostiam nevedela vyjadriť, uvádzala, že vozidlo do doby, než došlo k zrážke, urobilo na ceste asi 1-2 oblúky.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vozidlo obžalovaného do protismeru prešlo. K námietkam obžalovaného, že príčina prejdenia jeho vozidla do protismeru nebola vykonanými dôkazmi náležite preukázaná a nebolo nimi vylúčené, že príčinou prejdenia do protismeru mohla byť aj náhla technická vada na vozidle, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vykonanými bola táto obrana obžalovaného vylúčená.
Zo záverov znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy, a to tak znalcom Ing. Q. M., ako aj Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vyplýva, že technická vada, ktorá by mohla pohyb vozidla pred zrážkou z uvedeného titulu ovplyvniť, by mohla spočívať v poškodení ľavej prednej pneumatiky, keby vozidlo dostalo tzv. šusdefekt, v poruche na riadení vozidla, resp. v ulomení niektorého prvku upevnenia nápravy vozidla. Vo všetkých uvedených prípadoch, teda pokiaľ by k niektorej z uvedených porúch došlo, by zostali pred miestom zrážky stopy. V prípade tzv. šusdefektu by zostala výrazná stopa po pneumatike, takáto stopa však zaznamenaná nebola, čo defekt vylučuje. Deformácie pneumatiky aj vozidiel v danom prípade dávajú skôr predpoklad, že k poškodeniu ľavého predného kolesa vozidla došlo v dôsledku nárazu. Ak by bolo došlo k rozpojeniu riadiacich prvkov, vznikla by stopa po pravom kolese, ktoré by bolo ťahané bočne doľava, takáto stopa však zaznamenaná nebola. V prípade poruchy na zavesení prednej nápravy, resp. jej časti by takisto na vozovke musela zostať nejaká stopa, ktorá však zaznamenaná nebola.
Keďže na vozovke neboli zaznamenané žiadne stopy, ktoré by mohli nasvedčovať vzniku technickej vady na motorovom vozidle, ktorá by mohla spôsobiť stratu stability vozidla a jeho prejdenie do protismeru, je aj podľa názoru krajského súdu, možné náhlu technickú vadu, ako príčinu vzniku dopravnej nehody vylúčiť.
Vo vzťahu k námietkam prezentovaným obhajobou, že dokumentácia stôp nebola správna, resp. že nemala byť náležitá, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nič také z obsahu dôkazov, ktoré boli zaznamenané, nevyplýva. Dopravná nehoda bola dokumentovaná štandardným spôsobom a aj svedok G. D. túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil, pričom vylúčil akúkoľvek manipuláciu s prípadnými stopami, ktoré sa na mieste dopravnej nehody nachádzali.
Príčinou vzniku dopravnej nehody tak, ako to konštatuje prvostupňový súd, aj podľa názoru krajského súdu, bolo bez akýchkoľvek pochybností neprispôsobenie rýchlosti jazdy motorového vozidla a nesprávna technika jazdy zo strany obžalovaného. Nárazová rýchlosť motorového vozidla VW Golf, riadeného obžalovaným, bola podľa výpočtu znalca Ing. Q. M. od 99 do 106,1 km/h. Podľa záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva to bolo dokonca v rozpätí 106 až 112 km/h (v tejto súvislosti krajský súd podotýka, že priemerná rýchlosť z takto vypočítanej rýchlosti dobre korešponduje s hodnotou rýchlosti 108 km/h zdokumentovanou na zaseknutom rýchlomere). Medznú rýchlosť pre prejazd uvedenou zákrutou pritom znalci vypočítali na 107,64 km/h a kritickú rýchlosť riaditeľnosť na 102,56 km/h. Aj keď nie je zrejmé akým spôsobom vodič prechádzal zákrutou, je reálny technický predpoklad, že sa vozidlo v čase prejazdu oblúkom pohybovalo vyššou rýchlosťou, ako je vypočítaná nárazová rýchlosť, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že sa vozidlo v čase prejazdu oblúkom zákruty pohybovalo rýchlosťou, ktorá bola vyššia, než rýchlosť medzná a kritická rýchlosť riaditeľnosti. Za takejto situácie potom dochádza k strate stability vozidla, tzv. ustreleniu pneumatiky, teda náhlej strate prenosu okamžitej bočnej sily, čiže vozidlo sa správa ako stabilné a zrazu dôjde k zmene stability. Aj keď na vozovke nezostali po pohybe vozidla stopy, v dôsledku čoho znalci mohli technicky vypočítať pohyb vozidla spätne maximálne do času 4 sekundy pred zrážkou, podľa znalca z Ústavu súdneho inžinierstva Ing. F. H. nie je možné z technického hľadiska vylúčiť pohyb vozidla tak, ako ho popísala svedkyňa Ing.
C., práve naopak balansovaniu vozidla, o ktorom svedkyňa vypovedala, zodpovedá aj poloha vozidla VW Golf v čase zrážky.
Namietať vieryhodnosť výpovede uvedenej svedkyne len z dôvodu, že táto nevedela pri vyšetrovacom pokuse úplne presne označiť miesto, kde malo vozidlo robiť oblúk, podľa názoru krajského súdu, naozaj nie je možné, keď ináč je výpoveď svedkyne v zhode s okolnosťami a technickým popisom nehody tak, ako vyplýva zo záverov znaleckých posudkov.
Vzhľadom na uvedené je preto správnym záver okresného súdu, že dopravnú nehodu zavinil obžalovaný, a to porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. c/, ale hlavne § 7 ods. 1 a § 15 ods. 1,2 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Uvedené ustanovenia porušil obžalovaný výrazným spôsobom najmä v tom, že nielenže vozidlo riadil vyššou rýchlosťou, než bola rýchlosť maximálne v uvedenom úseku dovolená (teda 90 km/h), ale dokonca tak výrazne prekročil túto rýchlosť, že zákrutu prechádzal rýchlosťou vyššou, než bola medzná rýchlosť pre prejazd uvedenou zákrutou a rýchlosťou, ktorá prekračovala rýchlosť hranice riaditeľnosti vozidla. Práve to spôsobilo stratu stability vozidla a prejdenie vozidla do protismeru.
Porušenie uvedených povinností vodiča motorového vozidla je nepochybne porušením dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému ako vodičovi zákonom.
V dôsledku porušenia takýchto povinností obžalovaný zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k smrti jednej osoby a ďalšie dve osoby utrpeli ťažké ujmy na zdraví.
Zranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel neb. P. X. aj bezprostredná príčina jeho smrti vyplývajú zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru súdneho lekárstva. Bezprostrednou príčinou smrti P. X. bol šok po úraze a krvácaní. Najzávažnejšími poraneniami boli zlomenina ľavej lakťovej kosti, zlomenina rebier obojstranne, pomliaždenie a roztrhnutie oboch pľúc, úplné roztrhnutie hrudníkovej srdcovnice za odstupom veľkých ciev, viacnásobné roztrhnutie sleziny a ľavej obličky, roztrhnutie bránice vľavo, zlomeniny lebečnej spodiny a sánky. Uvedené poranenia sú smrteľnými pre všeobecnú povahu, takže smrti poškodeného sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci.
Charakter zranení poškodených Mgr. F. O. a Ing. D. O. (C.) je vykonaným dokazovaním takisto náležitým spôsobom preukázaný. Vyplýva z lekárskych správ, výpovedí poškodených i znaleckého posudku MUDr. N. M..
Podľa záverov znaleckého posudku poškodený Mgr. F. O. utrpel polytraumu, čo je poranenie viacerých systémov s ťažkým úrazovým šokom, zlomeninu pánvového kruhu vo forme zlomeniny horného a dolného ramienka, lonovej kosti vpravo a zlomeninu v oblasti kožnej jamky ľavého bedrového kĺbu a lopaty ľavej bedrovej kosti, zlomeninu horného konca stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu horného konca ľavej kosti vľavo bez posunu úlomkov, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu tvárových kostí vľavo, pomliaždenie očnej gule s otrasom sietnice ľavého oka, poranenie sleziny s nahromadením krvi pod puzdrom sleziny, otras mozgu ťažkého stupňa s opuchom mozgu, zlomeninu lýtkovej kosti pravého predkolenia, pomliaždenie hrudníka, tržnú ranu čela, brady a vlasatej časti hlavy, drobné tržné zmliaždenie hlavy a kožné odreniny oboch predkolení a chrbtovej strany rúk. Uvedené poranenia boli z medicínskeho hľadiska hodnotené ako ťažké a život ohrozujúce.
Poškodená Ing. D. O. (C.) utrpela polytraumu, poranenie viacerých systémov s ľahkým úrazovým šokom, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov, roztrhnutie pravých pľúc s nahromadením vzduchu v pravej pohrudničnej dutine, pomliaždenie pľúc vľavo, zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia s posunom úlomkov, tržnú ranu tváre vľavo. Uvedené zranenia sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ťažkými.
Vzhľadom na charakter uvedených poranení, ktoré poškodených naozaj po dlhšiu dobu výrazným spôsobom obmedzovali v bežnom spôsobe života, je potrebné poranenia oboch poškodených bez akýchkoľvek pochybností považovať za ťažké ujmy na zdraví v zmysle ust. § 89 ods. 6 písm. ch/ Tr. zák..
Keďže smrť P. X. a ťažkú ujmu na zdraví u poškodených Mgr. F. O. a Ing. D. C. zavinil obžalovaný síce z nedbanlivosti, ale porušením dôležitej povinnosti, prvostupňový súd správne jeho konanie kvalifikoval ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, teda zák. č. 140/1961 Zb.
Právnu kvalifikáciu podľa zákona účinného v čase spáchania skutku použil prvostupňový súd správne, a to vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V súčasnej dobe účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. by rozhodne nebol pre obžalovaného v žiadnom smere priaznivejším.
Pochybenia, ktoré by bolo možné v prospech obžalovaného napraviť, nezistil krajský súd ani vo výroku o treste. Pri rozhodovaní o treste prihliadal prvostupňový súd na všetky okolnosti, ktoré sú pre ich stanovenie v zmysle ust. § 31 ods. 1 Tr. zák. rozhodujúce. Prihliadol teda na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, možnosť nápravy, pomery obžalovaného. Aj keď je pravdou, že trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, je trestným činom spáchaným z nedbanlivosti a obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, žiadneho porušenia zákona sa nedopustil ani po dobu, čo uvedené trestné stíhanie prebiehalo a nie sú zaznamenané ani žiadne prejavy jeho vodičskej nedisciplinovanosti, keďže nemá v EKV záznam, je potrebné uviesť, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania v danom prípade zvyšuje, a to veľmi výrazne, následok, ktorý bol jeho konaním spôsobený. Ten je v podobe jedného následku, ktorý je už nenapraviteľný, a tým je smrť jedného z poškodených, ako aj dvoch veľmi závažných poškodení zdravia ďalších osôb. S prihliadnutím na závažnosť porušení pravidiel cestnej premávky a spôsobené následky by v prípade, ak by bolo vo veci rozhodnuté v primeranej dobe, bez akýchkoľvek pochybností do úvahy prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Trestné stíhanie však prebiehalo po dobu, ktorú naozaj možno označiť za neprimeranú. Ani tak neprimeraná dĺžka, po ktorú prebiehalo trestné stíhanie, a to najmä konanie pred súdom, však neodôvodňuje zastavenie trestného stíhania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h/ Tr., por., tak ako to obhajoba navrhovala. Uvedenú okolnosť prvostupňový súd náležitým spôsobom zohľadnil pri ukladaní trestu a ako formu zadosťučinenia v tomto smere obžalovanému uložil trest odňatia slobody blízko dolnej hranice trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov takisto pri dolnej hranici trestnej sadzby.
V súlade so zákonom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škody. V časti, v ktorej bol nárok poškodených, ktorý bol riadne a včas uplatnený, aj náležitým spôsobom preukázaný, rozhodol prvostupňový súd o povinnosti obžalovaného škodu uhradiť a aj náležitým spôsobom v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodnil a so zvyškom nároku poškodených potom odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. V tomto smere ani neprichádzala zmena rozhodnutia v neprospech obžalovaného do úvahy, keďže rozsudok bol napadnutý odvolaním len v prospech obžalovaného.
Odvolanie obžalovaného teda vzhľadom na vyššie uvedené považoval krajský súd za nedôvodné a ako také ho podľa § 256 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.