Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-85-2014.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/85/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Slánska 20A, 080 06 Prešov, správcu konkurznej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. „v konkurze", so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807, proti žalovaným: X. X. F., A.. X.XX.XXXX, S. W. F. I. XX, XXX XX W. W., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Ingrida Linkešová, advokátka, so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 192 811, X. B. F., H.. D., A.. XX.X.XXXX, S. W. F. I. XXXX/XX, XXX XX W. W., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: Mgr. Martina Slosiariková, advokátka, so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 268, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade trovy konania pozostavujúce z trov právneho zastúpenia vo výške 849,68 eura, a žalovanému v 2. rade na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade trovy konania pozostavujúce z trov právneho zastúpenia vo výške 848,70 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 03.11.2014 domáhal toho, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 9.6.2009 medzi úpadcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu; aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 19.2.2010 uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcim je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu a zároveň aby súd určil, že žalovaný v 2. rade je povinný vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosť - byt č. 5 nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode Y. X/ D, X. Č.. XXXX, nachádzajúci sa na pozemkoch parc. č. O.-I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201 m2, zapísané na LV č. XXXX, parc. č. O.-I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, zapísané na LV č. XXXX a parc. č. O.-I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, zapísané na LV č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. E. T.W.: W. - P..Č.. T., okres W. G., Slovenská republika, E. X. W., O. E., s veľkosťou podielu na spoločných častiach, na spoločných zariadeniach, na príslušenstve bytového domu a na pozemkoch parc. č. O.-I. XXXX/XXX a parc. č. O.-I. XXXX/XXX: XXXX/XXXXXX a s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to vrátane všetkých hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie a zariadenie bytu č. 5; alebo aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažnú náhradu v sume 181 101,- Eur, pričom právo voľby plnenia má správca.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že pri výkone správcovskej činnosti a preskúmaní právnych úkonov úpadcu zistil, že medzi úpadcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným bola dňa
9.6.2009 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola uvedená nehnuteľnosť a všetky predmetné hnuteľné veci. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený príslušnou správou katastra pod č. Q.-XXXXX/XXXX dňa 19.6.2009. Následne správca zistil, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade bola dňa 19.2.2010 uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bola vyššie spomínaná nehnuteľnosť spolu s hnuteľnými vecami za celkovú kúpnu cenu 1 Euro; túto cenu pokladá navrhovateľ za absolútne neprimeranú. Vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod č. Q.-XXXX/XXXX zo dňa 3.3.2010. Nakoľko toho času navrhovateľ nemôže bez ďalšieho vylúčiť, že boli naplnené podmienky na odporovanie právneho úkonu kúpnej zmluvy, z opatrnosti touto žalobou súčasne odporoval aj tejto kúpnej zmluve.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2014 uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu a požadovaný nárok žalobcu neuznáva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.6.2009, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade ako výhercom hlavnej výhry v súťaží denníka Plus JEDEN DEŇ. Po prevzatí výhry začal žalovaný v 1. rade predmetný byt užívať, o čom svedčí aj Dekrét o odovzdaní kľúčov a stav meračov - Zápis o odovzdaní a prevzatí, evidenčné číslo zápisu XX/XX/XXXX.
Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2014 potvrdila spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade, so žalobou nesúhlasila v celom rozsahu a požadovaný nárok žalobcu neuznala. Uviedla, že predmetná žaloba bola podaná nedôvodne a žalobca z dôvodu opatrnosti súčasne žaloval aj ju, nakoľko sa domnieva, že uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade napĺňa skutkové znaky odporujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.11.2015. Na pojednávanie sa žalobca neustanovil, avšak žiadal a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo, prípadne aby súd rozhodol vo veci samej aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli súdu predložené k posúdeniu nároku, ktorý bol predmetom konania: darovacou zmluvou zo dňa 04.02.2009, rozhodnutím X. O. W. zo dňa 03.03.2010, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.02.2010, výsluchom účastníkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Dňa 04.02.2009 bola medzi úpadcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt č. 5 nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode Y. X/D, X. Č.. XXXX, nachádzajúci sa na pozemkoch parc. č. O.-I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201 m2, zapísané na LV č. XXXX, parc. č. O.-I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, zapísané na LV č. XXXX a parc. č. O.-I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Dúbravka.
Dňa 19.02.2010 bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť.
Dňa 03.03.2010 bolo X. O. F. M. P. X. H. W. povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k predmetnej nehnuteľnosti pod číslom vkladu Q. XXXX/XX v prospech žalovanej v 2. rade.
Dňa 02.02.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal súd, aby zakázal žalovanej v 2. rade uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by previedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, na inú osobu a zároveň aby bola žalovaná v 2. rade povinná zdržať sa uzavretia akýchkoľvek právnych úkonov s povahou zmluvy o budúcej zmluve, ktorými by sa zaviazala previesť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti alebo aby nezaťažila nehnuteľnosť akýmikoľvek ťarchami alebo bremenami. Súd tomuto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č.k. XCbi/XX/XXXX-XX zo dňa 9.2.2015 vyhovel.
Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojich právnych zástupcov podali odvolanie voči rozhodnutiu E. X. F.E. (žalovaný v 1. rade 4.3.2015 a žalovaná v 2. rade 12.3.2015), kde zhodne uviedli, že sa s
rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňujú z dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal odôvodnenie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy, ktorá je zákonným predpokladom na vydanie predbežného opatrenia. O. X. Q. F. uznesením sp. zn. XCoKR/X/XXXX-XXX zo dňa 28.5.2015 odmietol včas podané odvolanie žalovaného v 1. rade a potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej v 2. rade; uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. XCbi/XX/XXXX zo dňa 9.2.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCoKR/X/XXXX-XXX zo dňa 28.5.2015 nadobudli právoplatnosť 10.6.2015.
Na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 11.11.2015, sa žalovaní v 1. a v 2. rade pridržiavali svojich doterajších písomných vyjadrení a vo výsluchu pred súdom uviedli, že navrhovateľom uplatnený nárok je nedôvodný, nakoľko nespĺňa základné zákonom požadované náležitosti pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti sporného právneho úkonu. Žalovaní nemohli mať úmysel a žiadali tak žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň žiadali, aby súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov s konaním im vzniknuté.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že zo stany žalovaného v 1. rade došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Žalovaný v 1. rade sporný byt vyhral v súťaži a to na základe dekrétu ešte v roku 2006.
Podľa Komentára k ZKR od T.. U.. P. Ď.J., F.., právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Dôkazné bremeno o tom, či v dôsledku urobenia právneho úkonu nastal úpadok dlžníka alebo bol úkon vykonaný počas úpadku dlžníka, je na žalobcovi, ktorým je v tomto prípade správca. Pre odporovateľnosť sa vyžaduje, aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Nakoľko medzi dlžníkom a žalovanými v 1. a 2. rade nejde o spriaznené osoby, úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľov a vedomosť druhej strany
o tomto úmysle, je povinný preukázať žalobca. Žalovaný preukazuje opak. Žalobca tak v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby dlžník úmyselne ukrátil uspokojenie veriteľov.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2014 namietal, že nebola zachovaná prekluzívna hmotnoprávna lehota na podanie žaloby. Právny zástupca uvádza, že žaloba bola podaná po lehote, a to dňa 3.11.2014. Súd sa ale s týmto názorom nestotožnil, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná mailom 30.10.2014 do podateľne tunajšieho súdu a dňa 3.11.2014 bolo toto mailové podanie doplnené originálom žaloby.
Súd sa stotožnil s názorom žalovaných v 1. a 2. rade v tom, že žaloba bola podaná nedôvodne a bez náležitého zistenia skutkového stavu zo strany žalobcu, žalobca nepreukázal, že išlo o ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ods. 1 ZKR, nepreukázal úmysel dlžníka ani to, že tento úmysel mohol byť druhej strane známy. Žalovaný získal byt legitímnym spôsobom na základe legálnej výhry v súťaži denníka Plus JEDEN DEŇ, čím sa toto nadobudnutie stalo dobromyseľným a dlžník takýmto spôsobom neukrátil svojich nezabezpečených veriteľov, nakoľko žalovaný v 1. rade v čase výhry v roku 2006 nemohol nijako predpokladať úpadok úpadcu.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
Právny zástupca žalovaného v 1. rade si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 4 506,24 eura, pričom pri výpočte vychádzal z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 785,09 eura.
Právny zástupca žalovaného v 2. rade si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 4 505,26 eura, pričom pri výpočte vychádzal z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 785,09 eura.
V incidenčných konaniach sa však odmena za právne služby neuplatňuje zo sumy pohľadávky, ktorá bola predmetom určenia. K výške tarifnej odmeny NS SR opakovane judikoval, že spor o určenie pohľadávky je sporom určovacím s neoceniteľnou hodnotou veci. V tomto prípade účastníkovi patrí právo na náhradu trov konania vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (napr. č. k. X E. XX/XXXX z 31. júla 2007 alebo č. k. X E. XX/XXXX z 28. mája 2008 alebo G.. Ú.X. XXX/XXXX z 13. decembra 2011).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na vyššie uvedené a podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade vo výške 849,68 eura a náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade vo výške 848,70 eura.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade vo výške 849,68 eura pozostávajú: za 2 úkony právnej služby á 61,85 eura, t.j. 123,70 eura (prevzatie a príprava zastúpenia rok 2014, písomné vyjadrenie zo dňa 27.02.2014), za 2 úkony právnej služby á 64,53 eura, t.j. 129,06 eura (odvolanie proti predbežnému opatrení zo dňa 12.03.2015, účasť na pojednávaní dňa 11.11.2015). Za účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 súd priznal právnemu zástupcovi odmenu vo výške 16,13 eura, t.j. vo výške 1 odmeny,
nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.).
K odmene bol pripočítaný aj režijný paušál 2 x a 8,04 eura a 3 x á 8,39 eura, spolu vo výške 41,25 eura a cestovné náklady vo výške 204,02 eura (1. cesta motorovým vozidlom na trase W. W. - F. a späť dňa 07.10.2015, účel cesty - pojednávanie; /PHM 1,260, spotreba 5,8 l/100 km, km 2x200/, cestovné vo výške 102,43 eura; 2. cesta motorovým vozidlom na trase W. W. - F. a späť dňa 11.11.2015; /PHM 1,224, spotreba 5,8 l/100 km, km 2x200/ cestovné vo výške 101,59 eura). Súd taktiež priznal náhrada za stratu času vo výške 167,76 eura za rok 2014 (cesta W. W. - F. a späť, 2 x 6 polhodín x 13,98) a za rok 2015 vo výške 167,76 eura (cesta W. W. - F. a späť, 2 x 6 polhodín x 13,98).
Celkové trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade tak predstavujú sumu 849,68 eura.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade vo výške 848,70 eura pozostávajú: za 2 úkonov právnej služby á 61,85 eura, t.j. 123,70 eura (prevzatie a príprava zastúpenia rok 2014, písomné vyjadrenie zo dňa 27.02.2014), za 2 úkony právnej služby á 64,53 eura, t.j. 129,06 eura (odvolanie proti predbežnému opatrení zo dňa 12.03.2015, účasť na pojednávaní dňa 11.11.2015). Za účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 súd priznal právnemu zástupcovi odmenu vo výške 16,13 eura, t.j. vo výške 1 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.).
K odmene bol pripočítaný aj režijný paušál 2 x a 8,04 eura a 3 x á 8,39 eura, spolu vo výške 41,25 eura a cestovné náklady vo výške 203,04 eura (1. cesta motorovým vozidlom na trase W. W. - F. a späť dňa 07.10.2015, účel cesty - pojednávanie; /PHM 1,260, spotreba 5,7 l/100 km, km 2x200/, cestovné vo výške 101,93 eura; 2. cesta motorovým vozidlom na trase W. W. - F. a späť dňa 11.11.2015; /PHM 1,224, spotreba 5,8 l/100 km, km 2x200/ cestovné vo výške 101,11 eura). Súd taktiež priznal náhrada za stratu času vo výške 167,76 eura za rok 2014 (cesta W. W. - F. a späť, 2 x 6 polhodín x 13,98) a za rok 2015 vo výške 167,76 eura (cesta W. W. - F. a späť, 2 x 6 polhodín x 13,98).
Celkové trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade tak predstavujú sumu 848,70 eura.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.