Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-30-2015.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu U. P., bytom T. XX, Košice, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2015/002593/VAN zo dňa 20.01.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP1-2015/002593/ VAN zo dňa 20.01.2015, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-KE-OVVS2-2014/031277 zo dňa 05.11.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 180,84 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Jolany Fuchsovej, advokátky, so sídlom Štúrova 20, Košice.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 06.03.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, sp. zn. OU- KE-OOP1-2015/002593/VAN zo dňa 20.01.2015 a rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OU-KE-OVVS2-2014/031277, č. priestupku 2014/1274/ZAO zo dňa 05.11.2014 a vrátenia veci Okresnému úradu Košice na ďalšie konanie.
Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako správny orgán prvého stupňa vydal dňa 05.11.2014 rozhodnutie č. OU-KE-OVVS2-2014/031277, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.04.2014 v čase okolo 23.00 hod. v byte na ulici Aténska 25 v Košiciach slovne napadol po predchádzajúcom konflikte oznamovateľku E. G. vulgárnymi nadávkami slovami „zdochni ty kurva“, pričom udieral päsťami do stola, stien a rozbíjal zariadenie bytu, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ priestupkového zákona žalobcovi za spáchaný priestupok uložil pokutu vo výške 90 eur. Zároveň žalobcovi uložil podľa § 79 ods. 1 priestupkového zákona v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa stanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.
Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
V odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, žalobca žiadal, aby nadriadený správny napadnuté rozhodnutie zmenil (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku) a konanie zastavil.
Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-KE- OVVS2-2014/031277, č. priestupku 2014/1274/ZAO zo dňa 05.11.2014 potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že žalobca podal prostredníctvom právnej zástupkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v zákonnej lehote odvolanie. Konštatoval, že v odvolaní nenavrhuje vykonať žiadne nové dôkazy, uvádza v ňom, že prvostupňový správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, žiada, aby odvolací orgán nezákonné rozhodnutie zmenil a konanie zastavil. Spochybňuje svedeckú výpoveď X. G.. Správny orgán podľa neho neodstránil rozpory vo výpovediach svedka a oznamovateľky, výpoveď X. G. by nemala byť braná do úvahy. Dôkazná situácia sa podľa neho dostala do roviny tvrdenia žalobcu proti tvrdeniu oznamovateľky a vzhľadom k neexistencii ďalších dôkazov malo byť konanie vo veci zastavené.
Žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní v celom rozsahu, preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu, stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.
Žalovaný citoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 3, § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 5, § 46 zákona o správnom konaní a uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydaní rozhodnutia zo správy o výsledku objasňovania, z výpovedí obvineného, oznamovateľky E. G., ako aj výpovede svedka X. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol svedkom toho, že obvinený jeho dcére vulgárne nadával a hrubo sa správal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že obvinený vo svojej výpovedi dňa 30.09.2014 uviedol, že k fyzickému napadnutiu z jeho strany nedošlo, priznal však, že môže byť pravdou, že oznamovateľke v rozčúlení vynadal. Dodal, že oznamovateľka mu stále nadáva a provokuje ho. Žalovaný ďalej konštatoval, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že po vykonanom dokazovaní uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona. Skutočnosť, ktorú možno považovať za preukázanú, je iné hrubé správanie, ktorého sa obvinený dopustil voči oznamovateľke dňa 30.04.2014.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní uviedol, že oznamovateľka opakovane klame, lebo sa nevie zmieriť s ich rozchodom a všetky trestné a priestupkové oznámenia sú len výsledkom jej žiarlivosti a túžby pomstiť sa mu. V tejto súvislosti k osobe obvineného a tomuto jeho tvrdeniu v podanom odvolaní žalovaný poukázal na konanie vo veci 2014/1278/ZAO o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, v ktorom mal žalobca postavenie oznamovateľa a E. G. postavenie obvinenej a pri ústnom pojednávaní dôvodil rovnako, že všetky trestné a priestupkové oznámenia sú podávané proti nemu účelovo, sú dôsledkom žiarlivosti a jej túžby pomstiť sa mu. V súvislosti s týmto prejednávaným konfliktom, na základe uznesenia o pribraní znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a Stomatológia, uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému U. P. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pod č. ČVS:ORP-3196/ TH-2014 za skutok, ktorého sa mal U. P. dopustiť dňa 28.05.2014 v dopoludňajších hodinách tým, že po predchádzajúcej výmene názorov a hádke E. G. udieral päsťami do rôznych častí tela, fackal ju a kopal do nej, ťahal za vlasy a škrtil, čím jej spôsobil zranenia, a to kontúziu hlavy s modrinou pravého líca, kontúziu ľavého ramena, predlaktia a zápästia s modrinami, kontúziu chrbta a ľavého stehna s
modrinou s dobou liečenia maximálne 28 dní, teda úmyselne spôsobil ublíženie na zdraví a podľa záveru znaleckého posudku doručeného správnemu orgánu dňa 16.12.2014 utrpela menovaná tieto poranenia, ktoré špecifikoval. Žalovaný poukázal na to, že všetky uvádzané zranenia podľa záverov znaleckého posudzovania mohli vzniknúť tak, ako to E. G. opisuje v zázname o podaní oznámenia, ako aj v zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 22.07.2014, prejednávanej Okresným úradom Košice. Poukázal na to, že predmetná vec bola postúpená orgánu činnému v trestnom konaní z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu U. P.. Konštatoval, že tieto skutočnosti preto tvrdenia žalobcu, že oznamovateľka vo svojich podaniach opakovane klame, nevie sa zmieriť s ich rozchodom, nesvedčia v jeho prospech a jeho tvrdenia spochybňujú.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede oznamovateľky, svedkyne E. G. a svedka X. G., otca oznamovateľky, neoznačil ich za nevierohodné. Svedkovia pred výpoveďou boli riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Konštatoval, že toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Ďalej uviedol, že podľa odseku 4 citovaného ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkovia toto poučenie vlastnoručne podpísali, teda nebol dôvod spochybňovať ich výpovede, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán sa usiloval o zistenie pravdy, čo najväčšmi zodpovedajúcej skutočnosti a o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu veci. Konštatoval, že na vydanie rozhodnutia o uznaní viny sa vyžaduje istota a presvedčenie správneho orgánu o tom, že skutok bol spáchaný obvineným. Ak by však mal správny orgán akékoľvek pochybnosti o spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemôže uznať obvineného vinným a musí prihliadnuť na pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného. Poukázal na to, že rozhodnutím správny orgán zasahuje do právnych pomerov osôb, preto musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní. Uviedol, že podľa § 12 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.
Žalovaný zastával názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. OU- KE-OOP1-2015/002593/VAN zo dňa 20.01.2015 a rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OU-KE-OVVS2-2014/031277, č. priestupku 2014/1274/ZAO zo dňa 05.11.2014 a vrátenia veci Okresnému úradu Košice na ďalšie konanie.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, tieto dospeli k záveru, že skutok sa stal na základe výpovede oznamovateľky a svedka G.
- otca oznamovateľky. Konštatoval, že z odôvodnenia odvolacieho správneho rozhodnutia vyplýva, že výpovede oznamovateľky a svedka G. považoval za hodnoverné, keďže títo boli pred výpoveďou poučení o ich povinnosti vypovedať pravdivo, toto poučenie podpísali a v priebehu konania nebolo preukázané, aby vypovedali nepravdivo. Poukázal na to, že v ďalšom odvolací správny orgán uvádza už len všeobecné konštatovania o potrebe riadneho zistenia skutkového stavu správnym orgánom, ktorý musí byť zistený spoľahlivo a presne a v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Uviedol, že odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia správneho orgánu je identické ako vo veci sp. zn. OU-KE-OOP1-2014/047691/ VAN zo dňa 29.12.2014.
V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že z výpovede oznamovateľky G. vôbec nevyplýva, že jej mal vulgárne nadávať slovami „zdochni ty kurva“. Táto skutočnosť vyplýva len z výpovede svedka G.. Oznamovateľka nič také ani len netvrdila. Podľa vyjadrenia oznamovateľky sa mal údajne počas prítomnosti jej rodičov vyjadriť len tak, že „dá mi dokopy hlavu a nech tam zdochnem aj s deckom, čo mám v bruchu“. Konštatoval, že výpoveď svedka G. teda nekorešponduje s výpoveďou oznamovateľky. Poukázal na to, že odvolací správny orgán síce uviedol, že výpovede oznamovateľky a svedka G. považuje za hodnoverné (keďže boli poučení...), avšak nijako sa nevysporiadal s tým, že každý z nich hovorí o vulgarizmoch niečo iné. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že oznamovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že počas prítomnosti jej rodičov sa mal pokúsiť ju napadnúť, v čom mu zabránil jej otec. Svedok G. nevypovedal nič o tom, že by bol svedkom jeho útoku na oznamovateľku a práve z tohto dôvodu (absencia materiálneho dôkazu a neexistencia priamych svedkov udalosti) správny orgán neuveril tvrdeniam oznamovateľky o údajnom fyzickom útoku na jej osobu. Aj v tejto časti teda výpoveď svedka G. nekorešponduje s výpoveďou oznamovateľky. Žalobca poukázal na to, že ďalší rozpor vo výpovedi svedka G. a oznamovateľky je v tom, že kým oznamovateľka tvrdí, že do detskej hračky mal kopnúť a táto sa mala rozpadnúť ešte v čase, keď tam neboli jej rodičia, svedok G. tvrdí, že bol svedkom rozbitia hračky, ako aj iných jeho údajných konaní (polámanie magnetky, pohádzanie smetí), o ktorých oznamovateľka nevypovedala nič. Žalobca uviedol, že svedok G. sa síce bol schopný rozpamätať na jeho údajné konanie v daný deň, ale z celkom nepochopiteľných dôvodov nebol schopný sa rozpamätať na to, či mu oznamovateľka v daný deň za jeho prítomnosti nadávala do kokotov, geňov, núl a úbožiakov. Žalobca považoval za potrebné urobiť záver o tom, že svedok G. si spomína na udalosti, ktoré neuvádzala ani len samotná oznamovateľka a súčasne si nespomína, či bol v daný deň a čas svedkom vulgárnych vyjadrení oznamovateľky na jeho adresu.
Žalobca uviedol, že nad rámec vyššie uvedeného predkladá súdu znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní na osobnostný profil oznamovateľky a jej hodnovernosť, z ktorého je zrejmé, že v osobe oznamovateľky ide o nehodnovernú osobu, enormne zveličujúcu konanie druhých, snažiacu sa javiť v lepšom svetle, labilnú.
Výpoveď svedka G. žalobca považoval vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti za vysoko nehodnovernú a pri hodnotení dokazovania nemal správny orgán na ňu prihliadať. Okrem toho, a to je najpodstatnejšie, nekorešponduje s výpoveďou oznamovateľky, čo znamená, že správny orgán ho uznal za vinného zo skutku, o ktorom oznamovateľka ani len netvrdí, že sa stal.
V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že ide teda len o tvrdenia oznamovateľky oproti jeho tvrdeniu, ktorú situáciu mohol správny orgán vyhodnotiť jedine tak, že konanie podľa § 76 ods. 1 zákona o priestupkoch zastaví, keďže skutok, o ktorom sa koná, sa nestal (§ 76 ods. 1 písm. a/), prípadne, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané (§ 76 ods. 1 písm. c/).
Žalobca konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Správne orgány oboch stupňov vyhodnotili dôkazy spočívajúce vo výpovediach oznamovateľky a svedka G. celkom nelogicky, v rozpore so základnými zásadami hodnotenia dôkazov a aj v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a v konečnom dôsledku úplne svojvoľne.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.05.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, žaloba sa opiera o tie dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, a preto trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi ním a E. G., ktoré však nesúvisia priamo s prejednávaným priestupkom.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, za splnenia podmienok uvedených v § 250f O.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa ods. 2 citovaného zákona ustanovenia za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ až d/ a písm. f/ možno uložiť pokutu do 99 eur.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, ktoré je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia:
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom, b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkom konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súčasťou administratívneho spisu je správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 11.08.2014 spísaná Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Odborom poriadkovej polície, Obvodným oddelením Policajného zboru Košice - Ťahanovce, zápisnica o prejednávaní priestupku zo dňa 30.09.2014, obsahom ktorej sú výpovede obvineného U. P., svedkov E. G. a X. G..
Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti, je potrebné konštatovať, že žalovaný sa v danom prípade dôsledne neriadil ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil iba na konštatovanie, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede oznamovateľky, svedkyne E. G. a svedka X. G., otca oznamovateľky a neoznačil ich za nevierohodné z dôvodu, že títo boli náležitým spôsobom poučení o povinnosti vypovedať ako svedok a o následkoch nepravdivej svedeckej výpovede a nevysporiadal sa námietkami žalobcu, obsiahnutými v podanom odvolaní, keď tento popiera, žeby došlo k spáchaniu skutku, ktorý sa mal stať 30.04.2014 a mal spočívať v slovnom napadnutí oznamovateľky G. „zdochni ty kurva“, a mal udierať päsťami do stola, stien a rozbíjať zariadenie bytu, pričom správny orgán dospel k záveru, že skutok sa stal len na základe výpovede svedka G., ktorá nekorešponduje s výpoveďou oznamovateľky. K jeho argumentácii žalovaný nezaujal žiadne konkrétne stanovisko a v odôvodnení rozhodnutia neuviedol okrem už spomínanému konštatovaniu žiadne iné dôvody, pre ktoré považoval výpoveď oznamovateľky a jej otca za vierohodné a tvrdenie obvineného z priestupku za nevierohodné. Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že výpovede účastníkov konania o dôvodoch a priebehu incidentu sú rozporné, rovnako ako sú rozporné výpovede oznamovateľky a svedka G. ohľadom skutku, ktorý mal spočívať v slovnom napádaní E. G. slovami „zdochni ty kurva“. K týmto skutočnostiam žalovaný nezaujal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadne stanovisko, resp. rozporné tvrdenia účastníkov konania a svedka G., žiadnym iným spôsobom neodstránil, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.
Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v súlade so zákonom a za dodržania základných zásad správneho konania vo veci rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je povinný uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo podmienku preskúmateľnosti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 35 eur, ako aj trov právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 665/2004 Z. z.) - 64,53 eur, písomné podanie žaloby zo dňa 06.03.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 665/2004 Z. z.) - 64,53 eur, dva krát režijný paušál - 2 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 665/2004 Z. z.) - 16,78 eur, t.j. spolu 145,84 eur. Spolu trovy konania predstavujú sumu 180,84 eur (35 eur súdny poplatok + 145,84 eur trovy právneho zastúpenia). Súd nepriznal žalobcovi odmenu advokáta za vyúčtovaný úkon označený ako podanie z 22.06.2015, keďže ide o nevyžiadaný úkon súdom, pretože výzva súdu zo dňa 18.06.2015 smerovala iba k oznámeniu jeho stanoviska v zmysle § 250f O.s.p., t.j. procesnému postupu. Vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 22.06.2015, ktorý korešponduje s dôvodmi žaloby, resp. odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nepovažuje súd trovy súvisiace s týmto úkonom za účelne vynaložené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.