Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/177/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Čechová Insolvency Services k.s., IČO: 47 250 771, Štúrova 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Kataríny Čechovej, Komplementára, správca konkurznej podstaty úpadcu P&LKW HOLDING, s.r.o., IČO: 35 733 683, Šustekova 37, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 9103305/5/3240550/2014 zo dňa 02.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX , jednohlasne, takto

rozhodol:

P. súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 01.07.2014 z r u š u j e podľa / a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I.

Rozhodnutia správnych orgánov

Žalobou napadnutými rozhodnutiami č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/

X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 01.07.2014 žalovaný v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi konajúcom za úpadcu, že podľa / Daňového poriadku odvolania podané proti rozhodnutiam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 23.05.2015, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.05.2014, č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21. XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol, nakoľko tieto odvolania smerovali proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie neprípustné podľa / Daňového poriadku, nakoľko boli podané po určenej lehote. Vo svojich rozhodnutiach žalovaný konštatuje, že daňový subjekt v zmysle Daňového poriadku je povinný všetky dokumenty doručovať elektronicky a i napriek tomu, že nebol poučený o tejto povinnosti v prvostupňových rozhodnutiach, mal svoje odvolania doručiť elektronickými prostriedkami podľa Daňového poriadku, pričom v zmysle Daňového poriadku sa podanie považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Keďže žalobca zastupujúci daňový subjekt podal podanie iným spôsobom ako elektronickými prostriedkami, hľadelo sa na tieto odvolania, ako by neboli podané a zároveň elektronickými prostriedkami podal žalobca odvolanie po lehote ustanovenej Daňového poriadku.

II.

Žaloba

Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že odvolania proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam podal osobne do podateľne žalovaného spravujúc sa poučeniami uvedenými v prvostupňových rozhodnutiach, v ktorých bolo vyslovene uvedené, že „odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia.“ Nakoľko žalobcovi bolo dňa 25.06.2014 doručené oznámenie žalovaného č. 9103305/5/2939121/2014 zo dňa 19.06.2014, že na odvolanie bude pozerať ako by neboli podané, nakoľko v zmysle § 13 ods. 7 Daňového poriadku sa podanie považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne a v zmysle § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správy má aj daňový subjekt zastupovaný žalobcom. Z opatrnosti preto podal žalobca odvolania do elektronickej podateľne dňa 25.06.2014. Má však za to, že odvolania boli nespochybniteľne a správne doručené v riadnej odvolacej lehote, žalovanému v zmysle poučení uvedených v prvostupňových rozhodnutiach.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 63 ods. 3 písm. e/ a § 63 ods. 6 Daňového poriadku, pričom namietal, že žalovaný bol povinný uviesť vo svojich rozhodnutiach riadne poučenie o možnosti podať odvolanie, vrátane správnej a najmä jednoznačnej informácie o prípustnej forme podania odvolania. Túto svoju povinnosť si však žalovaný nesplnil a v prvostupňových rozhodnutiach neuviedol jasné poučenie o prípustnej forme odvolania, ale naopak uviedol v tomto smere výslovne nesprávne poučenie. Keďže chýbalo v rozhodnutiach riadne poučenie o odvolaní, predĺžila sa lehota na podanie opravného prostriedku, a to až do 6 mesiacov (§ 63 ods. 6 Daňového poriadku). V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v súlade so základnými zásadami správy daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Taktiež poukazujúc na § 13 ods. 5 a 6 Daňového poriadku uviedol, že v prípade ak boli odvolania v listinnej forme doručené v riadnej odvolacej lehote do podateľne žalovaného, nemôžu byť považované za nedoručené. Nestotožnil sa pritom z výkladom § 13 ods. 7 Daňového poriadku uvedenom v napadnutých rozhodnutiach, že pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie iným spôsobom, bude sa na podanie pozerať akoby nebolo podané. Žalovaný tým, že bez opory v zákone najskôr žalobcovi oznámil, že na jeho odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam sa bude hľadieť, akoby neboli podané, a potom tým, že jeho odvolania zamietol z dôvodu, že podľa jeho názoru

boli podané oneskorene, odňal žalobcovi šancu na preskúmanie prvostupňových rozhodnutí odvolacím orgánom a priamo zasiahol do práv žalobcu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014, žalobu považoval za nezákonnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že od 01.01.2014 sú daňové subjekty vymedzené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinné komunikovať s daňovými orgánmi elektronicky. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky podania, ktoré daňové subjekty doručujú finančnej správe elektronickým prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca bol v zmysle uvedeného povinný všetky svoje podania podávať len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy.

Ďalej žalovaný uviedol, že podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, pričom pod pojmom „písomne“ je potrebné rozumieť buď elektronicky alebo v listinnej podobe. Ak zákon predpisuje elektronickú formu podania, musí byť urobené v tejto forme. Pokiaľ má daňový subjekt povinnosť doručovania podania elektronicky, potom je povinný aj odvolanie doručovať elektronickým prostriedkami. Nie je možné, aby daňový subjekt písomné odvolanie odovzdal na doručenie poskytovateľovi poštových služieb alebo do podateľne u správcu dane. Daňový poriadok nevylučuje, aby daňový subjekt odvolanie podal ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. V prípade žalobcu napriek jeho povinnosti doručovať podania elektronicky, boli tieto doručené listinnou formou, pretože si nesprávne vysvetlil pojem uvedený v poučení rozhodnutia. Preto správca dane odvolania žalobcu nepovažoval za podania, ktoré zakladajú právne účinky. Z tohto dôvodu sa odvolania, ktoré žalobca osobne podal v listinnej forme (dňa 11.06.2014) považovali za nepodané. O tom, akou formou je potrebné podávať podania finančnej správe, majú mať vedomosť tie subjekty, ktorých sa ustanovenie § 14 ods. 1 Daňového poriadku týka a pokiaľ je takýto daňový subjekt v rozhodnutí poučený, že môže podať podanie buď písomne alebo ústne zo zápisnice, v prípade ak sa rozhodne urobiť podanie písomne, tak v súlade s § 14 Daňového poriadku to znamená, že písomnosť musí byť doručená elektronicky.

V.

Konanie na správnom orgáne

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým ich častiam a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

VI.

Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil, a preto podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje

najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

Podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.

Podľa § 14 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.

Podľa § 63 ods. 3 písm. e) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,

Podľa § 63 ods. 6 Daňového poriadku ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.

Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 72 ods. 2 Daňového poriadku odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán").

Podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote.

Podľa § 73 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné.

Podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.

Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že vo všeobecnosti podania určené daňovým orgánom možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Zákon v § 13 zavádza ďalší inštitút formy podania a tým je podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu v prípade, písomnej dohody o elektronickom doručovaní uzavreté medzi daňovým subjektom a správcom dane. Osoby, ktoré sú povinné doručovať svoje podanie elektronickými prostriedkami sú uvedené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku.

V ustanoveniach Daňového poriadku týkajúcich sa odvolacieho konania je uvedené, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie (pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo sa účastník konania odvolania nevzdal) písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 72 ods. 2 vyslovene uvádza, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že subjekty uvedené v § 14 ods. 1 svoje podania adresované správcovi dane musia robiť elektronickými prostriedkami, avšak zároveň platí, že odvolanie možno podať len písomne alebo ústne do zápisnice. To znamená, že aj pre subjekty uvedené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku platí, že proti prvostupňovému rozhodnutiu môžu podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice a pre tento prípade nevzťahuje sa na nich povinnosť uložená im v § 14 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 5 Daňového poriadku.

V súdenej veci prvostupňové rozhodnutia, proti ktorým podal žalobca svoje odvolania obsahovali poučenie o tom, že proti nim možno podať odvolania podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, a to písomne alebo ústne do zápisnice do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca sa riadil týmito poučeniami a v lehote určenej § 72 ods. 3 Daňového poriadku a uvedenej v poučeniach v prvostupňových rozhodnutiach podal odvolanie písomne do podateľne žalovaného. Na tomto mieste je potrebné sa zaoberať otázkou, či aj v prípade, že by bol právny názor žalovaného o tom, že každé podanie vrátane odvolania je osoba uvedená v § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinná urobiť elektronickými prostriedkami, by striktné dodržanie zákonných ustanovení vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu bolo súladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a či by takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona bola spravodlivá. Povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) je nachádzať právo, čo neznamená však len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia v právnom štáte smerovať k spravodlivému výsledku.

Je treba pripomenúť, že podľa prvá veta SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (, Nález zo dňa 22.09.1999). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou o spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.

Pokiaľ žalovaný na jednej strane uvádzal v prvostupňových rozhodnutiach poučenie, kde výslovne uviedol, že žalobca môže podať odvolanie písomne a na druhej strane svojim následným postupom takéto konanie v súlade s poučeniami považoval za nesúladné so zákonom, kedy eventuálnu nezákonnosť spôsobil v prvostupňových rozhodnutiach uvedenými nesprávnymi poučeniami, takýto postup voči žalobcovi nemožno považovať za spravodlivý. Takýmto postupom žalovaný porušil princíp legitímneho očakávania, predvídateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý je ako súčasť princípu právnej istoty jedným zo základných princípov materiálneho právneho štátu. Pokiaľ žalobca postupoval v zmysle predmetných poučení, legitímne očakával, že žalovaný príjme tieto odvolania, nebude ich považovať za nepodané a v odvolacom konaní sa nimi bude riadne zaoberať spôsobom ustanoveným v § 73 Daňového poriadku. Keby teda súd aj pripustil, že žalobca bol povinný podať odvolanie proti prvostupňovým rozhodnutiam elektronickým prostriedkami podľa § 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku, neboli by v danom prípade akceptovateľné postup a rozhodnutia žalovaného práve z dôvodu, že to bol práve žalovaný, kto žalobcu poučil, v akej forme má odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam podať.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 63 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem iného obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania. Žalovaný neuviedol v poučení, že je žalobca povinný podať odvolanie elektronickými prostriedkami. Za takýchto okolností (avšak to len v prípade, keby platil predpoklad žalovaného, že žalobca bol vždy, aj v prípade odvolania svoje podania podávať v elektronickej podobe) by predmetné poučenia neboli správne, a preto by sa lehota na podanie odvolania uvedená v § 72 ods. 3 Daňového poriadku predĺžila na 6 mesiacov v zmysle § 63 ods. 6 Daňového poriadku. Za takýchto okolností by potom aj odvolanie žalobcu podané elektronickými prostriedkami bolo možné považovať za podané včas.

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych

skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

V prejednávanej veci žalovaný, ktorý založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že bol žalobca povinný svoje odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam podať elektronickými prostriedkami, síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, konkrétne nesprávne interpretoval § 14 a § 72 ods. 2 Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa / zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa , súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech a patrila by mu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona i náhrada trov konania voči žalovanému účelne vynaložená na účelné uplatňovanie práva. Žalobca si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal (priznal v nulovej výške).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.