Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-58-2015.pdf
PDF · 85.93 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/58/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. V., G.. XX.X.XXXX, Q. M., G.. XX.X.XXXX, bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov M.. O. M., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na Č. F. Č.. XX Z. C., a Y. M., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho G. F. O. V. U. Č.. X Z. C., zastúpeného JUDr. Petrom Poláčkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na v Medenom Hámori č. 15 v Banskej Bystrici, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie predbežného opatrenia na návrh matky takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom M. V. Q. M., na návrh matky zo dňa 10.2.2015, ktorým návrhom matka žiada zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca deti zaviazať prispievať na výživu maloletého V.Z. sumou 250 € mesačne a na výživu maloletého M. sumou 250 € mesačne a styk nežiadala matka súdom upraviť, styk sa mal uskutočňovať podľa dohody rodičov maloletých detí.
V uvedenom konaní matka maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 4.11.2015 žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril obe maloleté deti V. M. Q. M. M. do výlučnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 8.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila najmä tým, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti, uviedla, že k nemu cíti neprekonateľný odpor pre jeho správanie, neustále klamstvá, osočovanie jej osoby pred deťmi, vyhrážanie, uviedla, že otec si mocensky presadzuje svoje názory, jej názor neberie vôbec do úvahy, čoho svedkom bola aj kolízna opatrovníčka detí, dohoda s ním nie je možná, taktiež uviedla, že súčasne otec chodí pre deti po skončení jeho pracovnej doby, t.j. cca o 18:15 hod. a o cca 20.00 hod. ich nosí matke naspäť, s tým, že každý druhý deň spia deti u neho, kolízna opatrovníčka matke podľa jej tvrdenia uviedla, že takého stretávanie sa nie je pre deti vhodné a že o tom vyrozumie otca, keďže názory matky ho nezaujímajú, podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky matka po vyrozumení o uvedenom otca odmietla deti nasledujúci deň odovzdať otcovi, ktorý na to zavolal políciu, polícia o uvedenom spísala záznam a keďže matka nemala rozhodnutie súdu o zverení detí, deti musela odovzdať otcovi ako vždy, následne jej už kolízna opatrovníčka na túto situáciu a jej email neodpovedala s tým, že nie je v jej kompetencii o tomto rozhodovať, maloletý M. príchod polície zle znášal, nasledujúci deň bol vystrašený, v noci plakal, z uvedeného dôvodu neriešila svojvoľné rozhodnutia otca o tom, kedy a kto bude mať u seba deti, keďže ich nechcela vystavovať stresu, uviedla, že konanie o rozvod manželstva a následnú úpravu rodičovských práv a povinností bolo odročené z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv do rozvodu manželstva, nečinnosť súdu ju núti riešiť odovzdávanie detí políciou, keďže sa ako rodičia nevedia na uvedenom dohodnúť, preto mala za to, že nariadenie predbežného opatrenia je v záujme detí, taktiež v návrhu tvrdila, že deti chce voziť do škôlky ona, a nesúhlasila, aby
deti boli v každodennej interakcii s otcom, nechcela, aby otec vozil deti ráno do škôlky, keďže ona s uvedeným nemá problém a chcela ich voziť sama, tak ako pre ne chodí po škôlke, uviedla, že otcovi uvedená situácia vyhovuje, keďže po deti si príde, keď je o nich už postarané a donesie ich späť hladné a uplakané, keďže jeho odchod deti zle znášajú a týmto konaním otca deti trpia, matka mala za to, že otec detí ju psychiky týral a keď sa sním chcela dohodnúť, nebolo to možné, vo všetkom jej klamal, evokoval v nej reálny strach až tak, že sa bála večer spať, dlhé roky ju sledoval, mala za to, že je psychicky chorý, všetky negatíva jeho života pripisoval jej, dokonca sa jej pri podaní návrhu na rozvod vyhrážal samovraždou, pri deťoch ju osočuje, že je zlá matka, a že deti trpia kvôli nej a jej rozmarom, arogancia otca, neistota a nedodržiavanie akýchkoľvek dohôd je pre ňu neúnosnou, psychické týranie z jeho strany a sekundárne ubližovanie ich deťom ju prinútili riešiť veci prostredníctvom polície, keďže mala ta zo, že bez intervencie polície môže mať táto situácia nepriaznivý vplyv na psychický vývoj detí a preto žiadala nariadenie vyššie uvedeného predbežného opatrenia.
Kolízny opatrovník vo svojej správe z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 5.5.2015 uviedol, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2015, matka sa s deťmi odsťahovala, pričom si aktívne hľadala prácu, uviedla, že otcovi v stretávaní sa s deťmi nebráni, preto styk nežiadala upraviť, otec detí realizoval styk s deťmi takmer denne, deti u neho aj prespávali, každé ráno ich vodil do škôlky, a okolo 18:10 po skončení pracovnej doby si ich u matky vyzdvihol, aktívne sa im venoval, a bolo na ňom badať citovú naviazanosť na maloleté deti, matka uviedla, že ako otec je jej manžel starostlivý a dobrý, ona prestala byť v manželstve šťastnou, manželovi prestala dôverovať, vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník odporučil súdu nariadiť v konaní súdnoznalecké dokazovanie z dôvodu posúdenia, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o maloleté deti, resp. aká forma starostlivosti by bola v ich najlepšom záujme.
Zo správy Materskej školy G. T. F. Č.. XX Z. C. zo dňa 2.9.2015 vyplýva, že maloletý V. M. navštevuje ich materskú školu od 1.9.2014, jeho adaptácia prebiehala bezproblémovo, vývin dieťaťa je primeraný jeho veku, s rovesníkmi nadväzuje kontakty bez problémov, do spoločných činností sa zapája pravidelne a ochotne, v poslednom období sa prejavoval plačlivejšie, po rozhovore s ním uvedené bolo spájané pre nezhody medzi jeho rodičmi, v správe bolo uvedené, že obaja rodičia spolupracujú s materskou školou veľmi dobre, o dieťa sa zaujímajú a nezaznamenali žiadne problematické prejavy spolupráce.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.11.2015 vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, po odchode matky zo spoločnej domácnosti je výchova detí zabezpečovaná oboma rodičmi v pomerne rovnakej miere, otec ráno o 6:10 hod. vyberá deti spred bytu matky a odvezie ich k sebe domov, na ôsmu hodinu ich rozvezie do škôlky, o 18:10 hod. si otec detí opäť u matky vyberie a je s nimi v pondelky, stredy a piatky do cca 19:30 hod., kedy ich matke vráti, v utorky a štvrtky deti u otca prespávajú, v sobotu s deťmi trávi čas matka, v nedeľu otec, matka uviedla, že na takomto styku sa s otcom nedohodli, on tento styk určil a v prípade, že mu deti nedá, rieši to otec privolaním policajnej hliadky, predbežné opatrenie podala matka z dôvodu, že sa jej vidí takáto predbežná úprava nutná a v prospech detí, deti sú z odchodu otca plačlivé a rozrušené, najmä vtedy, ak s nimi trávi len hodinu a pol, v správe bolo ďalej uvedené, že matka žije s deťmi v 3-izbovom byte, je zamestnaná ako referent Z. A. M. J., otec detí žije v podnájme v 2-izbovom byte, je zamestnaný ako predajca v spoločnosti BMW, domácnosti rodičov sú vkusne a účelne zariadené a zodpovedajú potrebám detí, deti v nich majú vytvorené vhodné podmienky pre ich spánok, hry, záľuby a záujmy, otec detí uviedol, že život a zdravie detí nie je v ohrození, návrh matky považoval za bezdôvodný, o deti sa s matkou striedajú spoločne, dúfal, že vzťahy s manželkou sa urovnajú a budú žiť ako rodina, matka túto možnosť odmietla, prešetrením pomerov v domácnosti matky a vykonaním pohovoru s otcom neboli zistené žiadne podstatné zmeny vo výchove a starostlivosti o maloleté deti, obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o deti podľa svojich možností riadne, deti sú zdravé a k obom rodičom majú vytvorené pozitívne citové väzby.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 75 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia, z návrhu matky nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali bezprostredné ohrozenie života či zdravia maloletých detí. Pre úplnosť súd poznamenáva, že predbežným opatrením možno dočasne upraviť pomery účastníkov, takéto rozhodnutie je možné i bez návrhu, pričom účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe, pričom posúdenie či a kedy je takáto potreba daná je ponechaná na úvahe súdu a je potrebné zo strany súdu skúmať starostlivo všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov konania nariadením takéhoto predbežného opatrenia. V danom prípade nebola zo strany matky preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do pomerov
účastníkov konania, z návrhu nevyplýva žiadna reálna obava, žeby malo dôjsť k ohrozeniu života, či zdravia maloletých detí, pre ktoré by bol nutný zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Matka maloletých detí k návrhu nepripojila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletým deťom, svoje tvrdenia uvedené v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčila ani nepreukázala, naopak doposiaľ prezentovala názor, že o deti sa otec príkladne stará a v styku mu žiadnym spôsobom nemieni brániť. Súd zdôrazňuje, že pri konfliktoch vznikajúcich medzi rodičmi maloletých detí, je predovšetkým na nich, aby prehodnotili svoje správanie a vytvorili dieťaťu čo najvhodnejšie podmienky na výchovu a vývoj, aby rozchod rodičov dieťa pociťovalo v čo najmenšej miere, a nebolo vystavené závažným stresovým situáciám, navyše je žiaduce, aby dieťa bolo v kontakte s oboma rodičmi v čo možno najširšom rozsahu, preto súdy apelujú na rodičov, aby sa na úprave výkonu rodičovských práv, ale aj povinností dohodli a vytvorili dieťaťu vhodné podmienky pre všestranný rast a vývin. Súd vychádzal aj zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý pri prešetrení pomerov v rodine maloletých detí nezistil žiadne ohrozenie detí ani im hroziace nebezpečenstvo, obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o deti na požadovanej úrovni.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia, súd má za to, že zásah v danom prípade nie je potrebný pred rozhodnutím súdu vo veci samej, preto návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.