Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-168-2006.pdf
PDF · 70.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/168/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: E. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. L. X. XX, XXX XX J. J., Š. M. D., na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1 000,00 Sk) a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 283/2006, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1 000,00 Sk) a trov exekúcie a to na základe rozhodnutia ODI PZ v Banskej Bystrici č. k. PB- AA-1728185-2004 zo dňa 18. 11. 2004.
Poverením č. 5601 010325 * zo dňa 09. 02. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná 4 (t. č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý vedie predmetnú exekúciu pod sp. zn. EX 283/2006.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14. 08. 2015 a následne podaním zo dňa 27. 10. 2015, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z toho dôvodu, že podľa oznámenia Registra obyvateľov SR sa osoba uvedené v exekučnom titule v registri nenachádza, preto je exekučný titul materiálne nevykonateľný. Súdny exekútor tiež uviedol, že nemal dôvod na pochybnosti o správnosti priezviska povinného v exekučnom titule, nakoľko oprávnený má priamy prístup do evidencie osôb, t. j. správnosť priezviska povinného si má obligatórne overiť tak pri vydaní exekučného titulu, ako aj pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, za čo nesie plnú zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor navrhuje zastaviť exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, prípadne podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre nedostatok pasívnej legitimácie povinného a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej
individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18).
V priebehu exekučného konania vznikla pochybnosť ohľadne totožnosti povinného subjektu. V exekučnom titule je povinný označený ako E. Š.P., s rodným číslom XXXXXX/XXXX, Č. M. G. D. XXXXXX S. D. C. P. J. L. X.Á. XX, J. J. - D.. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že v Registri obyvateľov SR nie je evidovaná osoba s menom a priezviskom E. Š., D. O. Č. XXXXXX/XXXX.
Podľa § 7 ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zaniká.
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Právna teória rozlišuje medzi formálnou vykonateľnosťou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti, ktoré na rozhodnutí vyznačí orgán, ktorý dané rozhodnutie vydal, je potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Okrem skúmania splnenia podmienok formálnej vykonateľnosti exekučný súd skúma tiež to, či je rozhodnutie vykonateľné aj materiálne. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú napríklad, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), teda či nejde o rozhodnutie voči non subjektu, alebo, či sú dostatočne individualizovaní, teda či sú účastníci označení natoľko určito, zrozumiteľne a presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná.
V danom prípade súd nemá pochybnosť o formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, avšak má za to, že toto rozhodnutie trpí nedostatkom materiálnej vykonateľnosti, nakoľko bolo zistené, že osoba v rozhodnutí označená ako E. Š., D. O. Č. XXXXXX/XXXX, L..
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, nie je vykonateľné.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.