Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-82-2015.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci navrhovateľky Dany D., rodenej W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, X., toho času bytom O. trieda 5, Z. proti odporcovi X. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX, X., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. Z. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom T. práce, sociálnych vecí a rodiny X., takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky U. D., rod. W., nar. XX. XX. XXXX a odporcu X. D., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v Z. manželstiev X. úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode zveruje maloletú Z. D., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Matku zaväzuje povinnosťou prispievať na výživu maloletej Z.mou vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je v súčasnosti 27,13 €, vždy do 10-teho dňa, toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk matky s maloletou Z. upravuje nasledovne: Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v čase od piatka od skončenia vyučovania maloletej do nedele do 13-tej hod., s tým, že matka je povinná vyzdvihnúť maloletú po ukončení jej vyučovania v škole a po ukončení styku odovzdať maloletú v mieste bydliska otca. Otec je povinný maloletú pripraviť na styk s matkou počas víkendu. Zároveň je matka oprávnená stretávať sa s maloletou vždy jeden deň v týždni od pondelka do piatka, toho-ktorého dňa, vždy po dohode medzi matkou, maloletou a otcom, a to v mieste bydliska maloletej v čase od skončenia vyučovania, v ten-ktorý deň tým, že styk bude trvať dve hodiny. Po ukončení styku je matka povinná odovzdať dieťa v mieste bydliska otca.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa X.XX.XXXX a zároveň žiadala, aby na čas po rozvode bola maloletá Z. zverená do jej osobnej starostlivosti, odporca aby bol zaviazaný platením výživného vo výške 50 € mesačne a styk odporcu s maloletou aby bol upravený neobmedzene.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, žiadal, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, keďže si to tak praje maloletá, výživné nežiadal.
Maloletá pri výsluchu pred súdom uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti otca a s matkou sa chce stretávať tak ako doteraz.
Kolízny opatrovník sa k návrhu na rozvod nevyjadril, avšak v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti odporcu prihliadajúc na výpoveď maloletej a styk navrhovateľky s maloletou upraviť v zmysle návrhu navrhovateľky dvakrát v mesiaci počas víkendu a vždy jeden deň v priebehu pracovného týždňa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s jednotlivými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania vrátane výsluchu maloletej Z. a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo 9.11.2002, ktoré je zapísané v Z. manželstiev X. úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX (sobášny list čl. X spisu).
Z manželstva pochádza maloletá Z. D., nar. XX.X.XXXX ( rodný list čl. X spisu).
S. v návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že po uzavretí manželstva, manželia žili v spoločnej domácnosti s rodičmi odporcu, manželstvo bolo harmonické do roku 2012. Podľa navrhovateľky príčinou rozvratu manželstva bola odporcova častá neprítomnosť doma kvôli odporcovým záľubám, priateľom a práci. Medzi manželmi dochádzalo k vzájomnému odcudzeniu, názorovým nezhodám, nedôvere a hádkam. V máji 2015 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, odsťahovala sa do Košíc spolu s dcérou, ktorá sa však na druhý deň vrátila do domácnosti otca. Navrhovateľka má nového partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka žiadala, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti a styk odporcu s maloletou, aby bol upravený neobmedzene. Navrhovateľka uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletá do ukončenia základnej školy bývala v domácnosti otca a následne by bývala s ňou a začala by študovať na gymnáziu v Košiciach. Pokiaľ ide o výšku výživného žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať sumou 50 € mesačne na výživu maloletej.
Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril bytové pomery matky v Košiciach na adrese bydliska matky bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečenie starostlivosti a výchovy dieťaťa.
V prípade, že by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, matka žiadala upraviť stretávanie sa s maloletou každý druhý víkend od piatka do nedele v domácnosti matky, pričom v čase pobytu dieťaťa v domácnosti matky by nebol prítomný jej priateľ. Zároveň žiadala, aby sa mohla stretávať s maloletou vždy jeden deň v týždni v miest bydliska maloletej.
Výživné žiadala upraviť v minimálnom rozsahu, keďže je živnostníčkou, avšak nedosahuje žiaden príjem, živnosť nevykonáva, pretože ako živnostníčka vykonávala prácu pre odporcu.
Odporca súhlasil s návrhom na rozvod, pričom uviedol, že nevnímal, že by mali s navrhovateľkou vážnejšie problémy. Počas veľkonočných sviatkov 2015 zistil, že navrhovateľka má mimomanželský pomer, ktorý trvá dodnes a preto súhlasil s s návrhom na rozvod a nemal záujme o obnovenie manželského spolužitia.
Odporca žiadal, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, pretože maloletá sa vyjadrila, že chce ostať s ním. Výživné od matky nežiadal.
Súd vypočul maloletú ohľadne otázky zverenia do osobnej starostlivosti a to po vysvetlení primeranom veku maloletej, čo sa chápe pod zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Maloletá uviedla, že jej vyhovuje súčasný stav, že je u ocka v Michalovciach, chce ostať bývať s ockom, ktorý sa o ňu dobre stará spolu s dedom, s ktorým si tiež rozumie, vozí ju zo školy a na jazdenie na koňoch na Zemplínsku Šíravu. S učením jej pomáha v prípade potreby teta X.ckova sestra. Maloletá nechce isť bývať mamke do Košíc, pretože už si zvykla, že sa s mamkou stretáva len cez týždeň. Nechce chodiť k mamke ani cez víkendy pretože cez víkendy chodí jazdiť na koňoch a vonku s kamarátkami. Maloletá uviedla, že u maky v Košiciach v byte bola pred letom asi 3 - 4 - krát, prespala vždy len jednu noc.
Počas týchto návštev bol v domácnosti aj priateľ matky, ktorého pozná už dlhšie, predtým bol kamarátom jej ocka, ale nepáči sa jej ako sa k ockovi zachoval. Maloletá uviedla, že nemôže povedať, že by si s priateľom matky nejako sadli, snažila sa mu počas návštev u matky vyhýbať a rozprávala s ním, len keď niečo potrebovala.
Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných a bytových pomerov v domácnosti otca súd zistil, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú a o jej výchovu. Otec žije v rodinnom dome spolu so svojim otcom. Maloletá má vlastnú izbu a má dostatočný priestor na plnenie si školských povinností ako aj záľub.
Kolízny opatrovník navrhol rešpektovať názor maloletej a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti odporcu. Zároveň navrhol upraviť stretávanie sa navrhovateľky s maloletou každý druhý víkend napriek tomu, že maloletá si to nepraje, pretože navrhovateľka urobila kompromis a prejavila dobrú vôľu, že bude zabezpečené, že v čase, keby bude maloletá v jej domácnosti nebude prítomný jej priateľ. Zároveň kolízny opatrovník uviedol, že je veľmi dôležité, aby sa zachovali vzťahy, ktoré má matka s dcérou, ktoré navyše sú teraz do určitej miery naštrbené, aby sa opätovne obnovili a prehĺbili, z toho dôvodu navrhol, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky ohľadne stretávania sa s maloletou.
Podľa § 23 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 100 ods. 3 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len O.s.p.), ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd mal za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je rozvrátené, neplní svoj účel, medzi manželmi došlo k vzájomnému odcudzeniu, manželia žijú oddelene od mája 2015, odvtedy ani raz nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia, obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva, ani jeden z nich nechce obnoviť manželské spolužitie, navrhovateľka má dlhšiu dobu iného partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, preto súd manželstvo rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Kristíne na čas po rozvode, súd v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. prihliadol vzhľadom na vek maloletej Kristíny (12 rokov) na jej názor ohľadne toho, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Maloletá je zvyknutá na domácnosť otca a jej členov, navštevuje v mieste bydliska otca školu, má tu svoje kamarátky a venuje sa svojim záľubám. Je zvyknutá na prostredie, v ktorom doteraz žila a je spokojná so súčasným stavom, teda že žije u otca a s matkou sa stretáva počas týždňa. Je teda v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca.
Zároveň súd v tejto súvislosti potrebuje za dôležité uviesť, že ak si maloletá otázku zverenia do osobnej starostlivosti otca bude vysvetľovať tým spôsobom, že nie je povinná rešpektovať matku ako rodičovskú autoritu, čo je mylná predstava maloletej, na ktorú poukázala navrhovateľka v priebehu konania, bude povinnosťou otca i matky primeraným spôsobom vysvetliť maloletej, že zverením do starostlivosti jedného z rodiča nedochádza žiadnym spôsobom k oslabeniu pozície druhého rodiča ako osoby zodpovednej za výchovu maloletej a maloletá je povinná rešpektovať ako otca, tak aj matku.
Vzhľadom na to, že je veľmi dôležité zachovať a prehĺbiť súčasný pozitívny vzťah medzi matkou a dcérou, súd upravil stretávanie sa matky s maloletou v zmysle návrhu matky a to počas dvoch víkendov v mesiaci v domácnosti matky a vždy jeden deň v týždni po vzájomnej dohode medzi matkou, otcom a maloletou v mieste bydliska maloletej. Súd hodnotí vysoko pozitívne a oceňuje postoj matky, ktorá je ochotná v záujme psychickej pohody maloletej počas pobytu v jej domácnosti zabezpečiť, že v domácnosti nebude prítomný priateľ matky, ktorého maloletá síce akceptuje, avšak nemá k nemu pozitívny vzťah. V budúcnosti bude úlohou matky, aby prípadne došlo k pozitívnemu vývinu vzťahu medzi maloletou a jej partnerom.
Pokiaľ ide o výšku výživného, vzhľadom na to, že navrhovateľka nemá žiadny príjem a zároveň odporca nežiadal určiť výživné na maloletú zo strany navrhovateľky, súd určil navrhovateľke vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Prioritnou povinnosťou navrhovateľky by v krátkej budúcnosti malo byť nájdenie si zamestnania prípadne vykonávanie podnikateľskej činnosti a zabezpečenie si príjmu. Následne bude povinnosťou navrhovateľky prispievať vyššou sumou na maloletú, resp. odporca bude mať možnosť požiadať o zvýšenie výživného, pokiaľ si navrhovateľka nebude dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej vo vyššej sume.
O trovách konania rozhodol súd súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.