Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-303-2015.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/303/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: A. R., bytom F., X. R., F. 8, o zaplatenie 2.870,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. decembra 2014 č.k. 8C/232/2014-41, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 2.870,29 eura s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 12. 03. 2014 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b, § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, posúdiac zmluvu uzavretú medzi odporcom a pôvodným veriteľom VÚB a.s. ako zmluvu spotrebiteľskú. Odporca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, pôvodný veriteľ postúpil preto pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ svojim návrhom zo dňa 29. 04. 2014 si uplatnil voči odporcovi zaplatenie sumy 2.870,29 eura s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 12. 03. 2014. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že nárok navrhovateľa je nedôvodný z dôvodu jeho premlčania, keď konečná splatnosť pôžičky bola dňom 20. 06. 2008, t.j. 30 mesiacov po uzavretí zmluvy. Navrhovateľ si mohol do troch rokov túto pohľadávku uplatniť na súde, posledným dňom na uplatnenie nároku bol deň 20. 06. 2011, návrh podal až dňa 29. 04. 2014. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. V danom prípade bol odporcovi poskytnutý úverový rámec, nie úver, ktorý odporca čerpal o vyššej sume ako 30.000,- Sk, preto nie je možné vychádzať z konečnej splatnosti úveru po uplynutí 30 mesiacov. Z platobnej histórie je zrejmé, že odporca úver čerpal ešte aj dňa 04. 02. 2010, teda nie je možné posúdiť konečnú splatnosť ku dňu 20. 06. 2008. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd na
daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z platobnej histórie je zrejmé, že odporca vykonal poslednú úhradu dňa 08. 07. 2010, ďalšie platby nevykonal, navrhovateľ dňom 02. 11. 2010 vyhlásil predčasnú splatnosť. Z uvedeného je zrejmé, že štvorročná premlčacia doba ku dňu podania návrhu (29. 04. 2014) neuplynula.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania navrhovateľa podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V danej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, z tohto vyvodil správny právny záver, keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.870,29 eura z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa, jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 04. 2014 domáhal zaplatenia sumy 2.870,29 eura s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil uzatvorením zmluvy právneho predchodcu (VÚB, a.s.) a odporcu dňa 20. 01 2006 o pôžičkovej karte Žolík, postúpením pohľadávky a neplnením povinnosti odporcom splácania splátok a následne zaplatenia dlžnej sumy. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku navrhovateľa, premlčaciu lehotu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil dňom splatnosti pôžičky, ktorá bola 30 mesiacov po uzavretí zmluvy, t.j. dňa 20. 06. 2008, trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 20. 06. 2011, navrhovateľ sa domáhal svojho nároku na súde až dňa 29. 04. 2014. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň nasledujúci po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti, ktorú navrhovateľ vyhlásil dňom 02. 11. 2010, pričom posledným dňom premlčacej lehoty bol deň 02. 11. 2013. Za situácie, že navrhovateľ podal návrh súdu dňa 29. 04. 2014, je potrebné konštatovať, že návrh bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie navrhovateľa preto v tejto časti nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvostupňový súd preto správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (02. 11. 2010) mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula 02. 11. 2013. Návrh na začatie konania podal na súd 29. 04. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku navrhovateľa. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva navrhovateľom,
správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a žiadne mu nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.