Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-104-2015.pdf
PDF · 73.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/104/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa S. S. L. L..C..I.., XXX XX V., Q. XXX, K.Č.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporcovi N. Ď., W.. XX. E. XXXX, F. XXX XX F., T. H. XXX, o zaplatenie 320,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 18. marca 2014 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania (súdny poplatok) v sume 4,70 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 16,47 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 320,67 Eur titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Pretože ide o drobný spor, rozhodol súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu a upomienkami, pričom zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli prostredníctvom internetu dňa 21. februára 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi sumu 200 Eur, odporca sa zaviazal vrátiť ju s poplatkom vo výške 55,67 Eur do 17. marca 2014. Podľa výpisu z účtu poskytol navrhovateľ odporcovi sumu 200 Eur dňa 21. februára 2014.
Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah účastníkov ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), lebo navrhovateľ vystupuje v rámci zmluvy v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporca v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 O.z. (zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Zmluva je označená len ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, ktorá však nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu uzavretej zmluvy a môže ísť o zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, prípadne poskytnutie peňažných
prostriedkov inou formou. Preto súd posúdil právnu formu zmluvy podľa jej obsahu a konštatuje, že ide o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. O.z. Táto zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v danom prípade nie je splnené. Súd poukazuje aj na to, že v úvodných ustanoveniach zmluvy je uvedené, že sa okrem zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku spravuje aj O.z. a nie Obchodným zákonníkom, z čoho tiež vyplýva, že ide o zmluvu o pôžičke upravenú v § 657 a nasl. O.z.
Zmluvou a výpisom z účtu mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 200 Eur, pričom odporca jej vrátenie navrhovateľovi v konaní netvrdil ani nepreukázal, a preto mu súd uložil uhradiť ju s príslušným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni dohodnutej splatnosti.
Navrhovateľ žiada aj zaplatenie sumy 55,67 Eur titulom poplatku za poskytnutie pôžičky. Podľa § 658 ods. 1 O.z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, ale iný druh odplaty za poskytnutie pôžičky zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere - § 499 Obchodného zákonníka). Podľa § 54 ods. 1 O.z. sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (O.z.) v neprospech spotrebiteľa, a preto má súd za to, že ak O.z. v prípade zmluvy o pôžičke s obdobnou odplatou neráta, jej dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením tohto poplatku zaťažuje. Dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky tak predstavuje rozpor so zákonom a je v zmysle § 39 O.z. absolútne neplatné. Preto navrhovateľ nárok na zaplatenie sumy titulom poplatku za poskytnutie pôžičky nemá. Súd tiež konštatuje, že navrhovateľom stanovená výška predstavuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie pôžičky. Odporca mal navrhovateľovi za poskytnutie sumy 200 Eur odo dňa poskytnutia (21. februára 2014) do dňa splatnosti (17. marca 2014), teda za 24 dní uhradiť odplatu 55,67 Eur, čo predstavuje 1,16 % denne a 423,40 % ročne. Takáto odplata nie je v súlade s dobrými mravmi. Preto súd návrh v časti poplatku za poskytnutie pôžičky zamietol. Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 65 Eur predstavujúcej skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré mu vznikli v súvislosti s urgenciami odporcovi na úhradu jeho dlhu. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil len čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní odporcu s úhradou úveru nárok na 15 Eur za prvú upomienku, po 10 Eur za druhú a tretiu upomienku, a 30 Eur za štvrtú upomienku. Podľa § 121 ods. 3 O.z. predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvo pohľadávky. Tieto náklady môžu obsahovať len skutočne vynaložené výdavky, ktorých výšku si účastníci nemôžu pred ich vynaložením určiť v zmluve, lebo v tomto čase nie je zrejmé, aké skutočné výdavky budú v súvislosti s uplatnením pohľadávky vynaložené. Preto navrhovateľ nemá nárok na uplatnené sumy podľa čl. IV bod. 5 rámcovej zmluvy, a pretože nepreukázal, že by nejaké výdavky v súvislosti s uplatnením pohľadávky skutočne vynaložil (dokonca nepreukázal ani doručenie vystavených urgencií), súd jeho návrh zamietol aj v časti uplatnených nákladov.
Náhradu trov konania súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti 62,37 % (200 Eur zo žalovaných 320,67 Eur), odporca vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol, t.j. v časti 37,63 %. Čistý procesný úspech navrhovateľa tak predstavuje 24,74 %. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 19 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 66,58 (za 2 úkony právnej služby po 24,90 Eur - prevzatie a príprava veci a podanie návrhu, s režijnými paušálmi 2 x 8,39 Eur). 24,74 % z uvedených súm predstavuje 4,70 Eur a 16,47 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.