Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/101/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. č. XX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur. s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 27.10.2014, č.k. XXC/XXX/XXXX- XX jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.

Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná riadne zmluvu o úvere uzavreli a v zmysle uzavretej zmluvy žalovaná čerpala poskytnuté prostriedky. Taktiež mal súd za preukázané, že vyčerpané prostriedky v dohodnutej lehote neuhradila a pôvodný veriteľ postúpil tento nárok vyplývajúci zo zmluvy vo vzťahu k žalobcovi. S prihliadnutím na námietku žalovanej, že v zmysle nie je možné previesť práva a povinnosti zo zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, ako aj s prihliadnutím na ďalšie námietky uplatnené žalovanou, mal súd prvého stupňa za to, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20.12.2010 je potrebné v zmysle hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Jednotlivé zmluvné podmienky natoľko závažným spôsobom zasahujú do práv spotrebiteľa, že v zmluve ako takej nemožno priznať právnu ochranu. Na jednej strane je v zmysle zmluvy pôvodný veriteľ oprávnený meniť lehoty splatnosti splátok a úrokov a poplatkov, spôsob splácania úrokov a poplatkov, meniť výšku splátok a súčasne požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, postúpiť pohľadávku, príp. uplatniť si svoje práva na súde a vymáhať pohľadávky formou exekučného konania. Všetky zmluvné podmienky tak možno vyhlásiť za neprijateľné a teda podľa neplatné, avšak bez týchto podmienok zmluva stráca obsah a možno konštatovať, že bez prihliadnutia na neplatné podmienky sa o zmluvu nejedná, preto žalobu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť postupom podľa .

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorili zmluvu o splátkovom kalendári so žalovanou, bol poskytnutý úver X.XXX Eur, ktorý mala žalovaná splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v počte 24 a celkovej výške X.XXX,XX Eur. Žalobca tvrdí, že si uplatnil nárok na úhradu dlžných splátok, ktorých výška a splatnosť je zrejmá z úvodných ustanovení zmluvy, s ktorými žalovaná vyslovila súhlas. V rozhodnutí súdu nie je uvedené, akým konkrétnym spôsobom sú práva a povinnosti žalovanej v hrubom nepomere vo vzťahu k žalobcovi a ako daná skutočnosť v predmetnom zmluvnom vzťahu a v uplatňovanom nároku

sa prejavila. Vytýka súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia veci. Poukazuje tiež na to, že len konštatovanie, resp. opísanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá nie je spojená s konkrétnou spotrebiteľskou zmluvou bez uvedenia znakov, ktoré by mali spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech veriteľa, nezodpovedá ustanoveniu . Súd nešpecifikoval v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok, to znamená, v čom sa prejavila aplikácia súdom konštatovaných neprijateľných podmienok v danom prípade tak, aby narušila rovnováhu medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaným účastníkom. Tvrdí, že zmluvná podmienky, ktorá bola základom postúpenia práv zo zmluvy je neprijateľná podľa . Myslí si, že môže byť daná len jej povinnosť vrátiť požičanú istinu úveru. Voči výške istiny žiada započítať všetky doteraz vykonané platby na uhradených splátkach. Zmluvu o úvere považuje za rozpornú so zákonom a s dobrými mravmi. Uvádza tiež, že podľa jej názoru, úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto vo veci ani súd platobný rozkaz nemal vydať.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v polu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou, a.s., Bratislava a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v sume X.XXX Eur, ktorý sa žalovaná zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania úveru do XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur mesačne a od XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur mesačne. V zmluve o úvere je uvedený počet splátok XX s konečnou splatnosťou úveru XX.XX.XXXX, priemerná RPMN je daná rozsahom XX,XX % s úrokovou sadzbou XX,XX % fixnou do splatnosti a v deň uzavretia úverovej zmluvy. Žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v počte XX a v celkovej výške X.XXX,XX Eur.

Podľa v znení platnom k 20.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Nie je sporné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania podľa a nasledujúcich . Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

Predmetná úverová zmluva sa skladá z dvoch článkov I. až II., ktoré obsahujú základné podmienky zmluvy a záverečné ustanovenia zmluvy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády č. ). Za neprijateľnú možno považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa neoboznámil podrobným spôsobom s obsahom spornej úverovej zmluvy, keďže jeho odôvodnenie o celom rade neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré má táto zmluva obsahovať, je veľmi všeobecné a nekonkrétne. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú podľa súdu prvého stupňa neprijateľné a z akých dôvodov, v čom vidí hrubý nepomer zmluvných dojednaní v neprospech spotrebiteľa a na základe akých dôvodov je potrebné až celú úverovú zmluvu považovať za neplatnú.

Tieto zistenia z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplývajú, pričom štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Tieto požiadavky odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom nespĺňa, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa , pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí vyporiadať aj s aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní, ktorá inak zo strany žalovanej bola namietaná. Je totiž zrejmé, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, okrem iného aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Je preto potrebné riešiť aj otázku, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok je predsa len na rozdiel od iného druhu podnikania špecifická, najmä pokiaľ ide dopady finančných produktov na ekonomiku.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie Zbierky o bankách v znení platnom k 27.06.2013, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane jeho príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať a nasledujúcich , avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať

ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo - právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Žalobca zatiaľ nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banke skutočne doručená písomná výzva na plnenie tak ako to predpokladá ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy v zákone o bankách vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ako aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, postúpiť.

Odvolací súd pritom zdôrazňuje , že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

Zatiaľ z obsahu spisu nemožno konštatovať predloženie dôkazu v tom zmysle, že by banka úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou tak, ako to predpokladá ustanovenie . Žalobca v konaní, a to v podanej žalobe naviac uvádza, že k vyhláseniu splatnosti úveru došlo dňa 11.08.2013, a teda až po postúpení pohľadávky, a to až priamo žalobcom a nie jeho právnym predchodcom. V zmysle uvedeného sa tak javí, že je sporné, či žalobca mohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.