Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-306-2015.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/306/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému S. C., bytom W. XXX, o zaplatenie 264,- Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C/456/2013-78 zo dňa 19.5.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 264,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 264,- Eur od 22.9.2009 do zaplatenia, ďalej 6 % úroku zo sumy 264,- Eur od 7.12.2009 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. vo výške 0,88 Eur, a to podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, a to spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 8Er/504/2010, zmluvy o úvere č. 8810119 zo dňa 11.5.2009, uzavretej medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a dlžníkom - žalovaným, obsah zmenky č. 8810119, ktorá bola po indosovaní spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava indosovaná na žalobcu a uviedol, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že sa jedná o pohľadávku z úverovej zmluvy z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorú pohľadávku si uplatnil predchádzajúci veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Exekučné konanie bolo uznesením sp. zn. 8Er/504/2010 z 21.12.2010 s právoplatnosťou od 19.1.2011 ukončené z dôvodu, že súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodom bolo, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a že uzavreté rozhodcovské doložky sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda sú absolútne neplatné. Exekučný súd taktiež poukázal aj na neprimerané úroky vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne.
Súd citoval čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 1, čl. 9 ods. 1, 2, čl. 19, 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)č. 861/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou, ako aj poukázal na obsah bodu 8 a 9 Preambuly predmetného nariadenia a aplikáciou ust. § 125, § 121 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky s poukazom na čl. I. § 75 a § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len Zákona o zmenkách a šekoch), dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ako aj zmenku samotnú. Citoval čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS, ďalej ust. § 52 ods. 1, 2 § 53 ods. 1,2, 4, písm. k/ ods. 5 v znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že zmluva o úvere č. 8810119 bola uzavretá 11.5.2009 v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, vo výške 150,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 102,- Eur, t.j. celkovo vo výške 252,- Eur, v 6-tich mesačných splátkach po 42,-Eur. V ten istý deň bola dlžníkom ako vystaviteľom vystavená a podpísaná zmenka na sumu 264,- Eur, z ktorej si žalobca uplatňuje právo na zaplatenie. Úverovú zmluvu súd posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom mal preukázané, že zmenka slúži na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru. Súd poukázal na abstraktný charakter zmenky, ako aj kolíziu právnej normy v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa a uviedol, že pri rešpektovaní judikatúry vnútroštátneho súdu bol povinný aj v prípade zmenkového sporu ex offo skúmať, či nejde o zmenku vystavenú v zmysle alebo v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona, najmä § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovenie výslovne zakazuje v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom, ako aj neskôr prijatým zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 1.1.2011 (§ 17 ods. 3 v spojení s § 25 ods. 5 predmetného zákona), kedy bola zakázaná možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 419/2011, C-76/2010 a ďalej uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky, môže byť ako prejav zmluvnej autonómie zmluvných strán akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aby bolo možné hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa je potrebné informovanie spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa, ako aj informovanie musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme, ktorej je spotrebiteľ s ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade ide o zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neprijateľná. Pre uznanie spotrebiteľa za zodpovedného za takú zmluvnú podmienku neobstojí ani uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, pretože tento princíp ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má prevahu. Súd s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka preto dohodu o vyplňovacom práve zmenky považoval za neplatnú, čo spôsobuje aj samotnú neplatnosť zmenky. Poukázal na to, že v bode 17 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli o vyplnení zmenky len na tom, že remitent blankozmenku doplní len o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. To znamená, že zmenka musela byť opatrená doložkou „bez protestu“ spotrebiteľom už pri jej vystavení v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky. Rozpor vyplýva z ust. § 54 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť zmenky. Veriteľ mal vystavenú blankozmenku a sám doplnil zmenkovú sumu, ktorého limit vyplývajúci z ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nebol dohodnutý. Súd zdôraznil, že sa jednalo o formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Dlžníkovi - žalovanému bol poskytnutý úver v sume 150,- Eur, pričom veriteľ do zmenky doplnil zmenkovú sumu 264,- Eur, čo je zjavne vysoko nad limit vyplývajúci z ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd poukázal na dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch s tým, že uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu, že svojim obsahom a účelom odporujú zákonu. Následne citoval ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 28.3.2011, t.j. k dňu právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/504/2010 a uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol dátum indosácie zmenky, avšak zo spisu sp. zn. 8Er/504/2010 je zrejmé, že k indosamentu muselo dôjsť až po právoplatnom ukončení exekučného konania, t.j. po 28.3.2011.
Súd s poukazom na ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že pri postúpení pohľadávky o zo spotrebiteľskej zmluvy boli postupca i postupník povinní dodržať a postupovať aj podľa ust. § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a odkazu § 17 ods. 1 predmetného zákona. Súd skúmal, či spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako postupca pohľadávky splnil uvedenými právnymi predpismi požadované kritéria pre platnosť postúpenia, t.j. či uzavrel so žalobcom písomnú dohodu o postúpení pohľadávky a či o postúpení bezodkladne informoval žalovaného. Z obsahu žaloby žalobcu a ním pripojených listín k žalobe vyplýva, že žalobca, ani jeho právny predchodca POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, zákonné požiadavky nesplnili. Žalobca nepredložil do súdneho konania zmluvu o
postúpení pohľadávky, nepreukázal že pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezodkladne a bez zbytočného odkladu oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky alebo, že by mu žalobca ako postupník pohľadávky postúpenie preukázal. Napokon, tieto skutočnosti žalobca v žalobe ani len netvrdil. Súd aktívnu i pasívnu legitimáciu skúmal v spore ex offo. Podľa názoru súdu žalobca ani v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore.
O trovách konania rozhodol podľa článku 16 Nariadenia v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému trovy nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli ani si ich neuplatnil.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolacie dôvody bližšie konkretizoval s tým, že uviedol, že napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Zdôraznil, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, aj napriek tomu súd jeho nárok zamietol. Namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorý vykonával dokazovanie pri uplatnenom nároku zo zmenky, pričom poukázal na abstraktný charakter zmenky a konanie v zmysle Nariadenia č. 861/2007. Poukázal na iné rozhodnutia v obdobných veciach, z ktorých právnych názorov pri uplatnenom nároku vychádzal, ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nesúhlasil s posúdením nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Zdôraznil, že procesné podmienky pre postúpenie pohľadávky vyplývajúce z ust. § 524 Občianskeho zákonníka nie je možné zamieňať s indosáciou zmenky, ktorú skutočnosť nie je potrebné oznámiť dlžníkovi, lebo indosáciou zmenky sa prevádzajú všetky práva zo zmenky, pričom náležitosťami indosácie je napísanie indosamentu na zmenku alebo list s ním spojený, podpis indosanta, t. j. osoby, ktorá zmenku rubopisom prevádza a odovzdanie zmenky novému majiteľovi. Zdôraznil abstraktný charakter zmenky, a preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcom nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp., žeby postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, že aplikoval rozhodné vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie a vykonával dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno
považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky, zmenku z titulu ex offo, a to z titulu absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu so zákonom, vrátane dohody o vyplňovacom práve, t. j. v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal, vrátane kolízie právnych noriem spojených za zachovaním a poskytnutím ochrany práv spotrebiteľa i napriek uplatnenému nároku zo zmenky.
Odvolací súd považoval sčasti za opodstatnenú námietku týkajúcu sa posúdenia účinkov indosácie zmenky v súvislosti s postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V tejto časti právny zástupca žalobcu správne namietal nesprávnosť takéhoto právneho posúdenia, lebo indosácia zmenky nie je postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Indosáciou zmenky došlo k prevodu práva, čo nie je totožné s postúpením pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka, lebo práva a povinnosti vyplývajúce zo zmenky sú upravené osobitným právnym predpisom, t.j. Zákonom o zmenkách a šekoch a aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 16 Zákona o zmenkách a šekoch. V tejto časti odvolací súd sa nestotožnil s dôvodom zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
K predmetnej otázke zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že„
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či prípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, príp. vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práva, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na starne žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Súd prvého stupňa však dôvodne zamietol žalobu z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu, t. j. dohody o vyplňovacom práve zmenky, vrátane zmenky samotnej s poukazom na ust. § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka. Hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku bolo súdom prvého stupňa správne, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa čl. 16 a 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 tak, že náhrada trov odvolacieho konania žalovanému priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.