Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-286-2015.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/286/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, (ZN:X.XXX.XXX) proti odporcovi: I. K., G. XX, XXX XX H., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo SR o zaplatenie 146,84 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 66,84 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.- eur od 24.7.2012 až do zaplatenia, zo sumy 21,32 eur od 1.9.2012 až do zaplatenia, zo sumy 5,52 eur od 18.9.2012 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a.
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom zo dňa 7.7.2015 sa domáhal na tunajšom súde proti odporcovi vydaniu platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 146,84 eur so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti istiny až do jeho skutočného zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil titulom nedoplatku odporcu na kúpnej cene za dodanú elektrickú energiu. Poukázal na to, že medzi právnym predchodcom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o združenej dodávke elektriny dňa 2.5.2012 a to s odberným miestom K. X, č. miesta spotreby XXXXXXXXXX.
Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa odporcovi dodal tovar, resp. umožnil mu odobratie elektrickej energie a v súlade s cenníkom vyúčtoval kúpnu cenu. Odporca svoju povinnosť voči navrhovateľovi a to riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu nesplnil. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnili zákonné úroky z omeškania a nahradiť trovy konania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2014 postúpil postupca L. D., a.s., P. 6, XXX XX G. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Podľa §115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak tonie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základ listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa §156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže v tomto prípade ide o drobný spor podľa § 115a ods.2 a § 200ae ods.1 O.s.p. , súd v zmysle § 115a ods. 1,2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.11.2015. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa L. D., a.s., P. 6, XXX XX G. a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o združenej dodávke elektriny dňa 2.5.2012 a to s odberným miestom G. XX, H., č. miesta spotreby XXXXXXXXXX. Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa odporcovi dodal tovar, resp. umožnil mu odobratie elektrickej energie a v súlade s cenníkom vyúčtoval kúpnu cenu. Odporca svoju povinnosť voči navrhovateľovi a to riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu nesplnil. Nezaplatil splatné faktúry v sume 40.-eur dňa 23.5.2012, 40.- eur dňa 23.6.2012, suma 40.- eur dňa 23.7.2012, suma 21,32 eur dňa 31.8.2012, suma 5,52 eur dňa 17.9.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2014 postúpil postupca L. D., a.s., P. 6, XXX XX G. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 7.7.2015.
Podľa §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania k dátumu, ku ktorému si ich žalobca uplatňuje, dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a preto ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Daný právny vzťah založený Zmluvou o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci súd posúdil ako občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“.
Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súd. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd v ďalšom aj bez návrhu preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky premlčania vo vzťahu k nároku uplatňovaného navrhovateľom zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr tvoriaci predmet sporu. Pri faktúrach v sume 40.- eur dňa 23.5.2012, 40.- eur dňa 23.6.2012 , a uplynuli v dňoch 23.5.2015 a 24.6.2015.
Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 7.07.2015, súd prihliadol aj bez návrhu na premlčanie ako na zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, a to v rozsahu uplatneného nároku titulom neuhradenej sumy v výške 80.-eur, pričom vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok je premlčaný.
Z uvedených dôvodov súd časť návrhu navrhovateľa v dôsledku skutočnosti, že došlo k jeho premlčaniu zamietol. V ostatnej časti návrhu súd považoval za dôvodný ako i preukázaný, nakoľko došlo k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu založenej na kúpnej zmluve a navrhovateľ splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa §120 O.s.p. na jeho preukázanie. Preto súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť nedoplatok spolu so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých nedoplatkov, až do jeho skutočného zaplatenia.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §142 ods.2 O.s.p. Keďže v predmetnom prípade účastníci mali čiastočný úspech v konaní, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.