Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-11C/79/2010

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľov: 1. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, V., 2. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, V., obaja navrhovatelia zastúpení: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., so sídlom Nám. sv. Michala č. 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, proti odporkyni: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, V., zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľka v 1. rade je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 243,33 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Piešťany.

IV. Navrhovateľ v 2. rade je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 243,33 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Piešťany.

V. Odporkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 93,34 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Piešťany.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27.04.2010 sa navrhovatelia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovateľov a odporkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. V., evidovaným Okresným úradom V., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere XX m2, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere XX m2, rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/X súpisné č. XXXX, dielne postavenej na parcele č. XXXX/X a garáže postavenej na parcele č. XXXX/X. Podielové spoluvlastníctvo žiadali vyporiadať prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov o veľkosti spoluvlastníckych podielov každého z nich 1 vzhľadom k celku s povinnosťou navrhovateľa v 2. rade vyplatiť odporkyni sumy 10.000,- eur titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel.

Po tom, ako súd pristúpil k vykonávaniu dôkazov, po začatí pojednávania vo veci samej, písomným podaním zo dňa 16.01.2015 navrhovateľ v 2. rade vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Vo svojom podaní uviedol, že dôvodom späťvzatia návrhu je skutočnosť, že spolu s odporkyňou odpredali svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach tretej osobe.

Písomným podaním zo dňa 18.02.2015 sa navrhovateľka v 1. rade pripojila k späťvzatiu návrhu, poukazujúc na rovnaké skutkové okolnosti, ktoré viedli k späťvzatiu návrhu navrhovateľa v 2. rade, dodávajúc, že s osobou, ktorá od navrhovateľa v 2. rade a odporkyne odkúpila ich podiely sa vyporiadavať nechce. Súčasne žiadala, aby súd odporkyňu zaviazal na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli.

Podaním zo dňa 29.09.2015 odporkyňa oznámila, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Zároveň v podaní uviedla, že nevidí žiaden právny dôvod, pre ktorý by mala znášať náhradu trov konania voči navrhovateľom. Navrhovatelia mohli podľa jej názoru pokračovať v konaní aj pri zmene účastníctva na strane odporcu a pokiaľ tak neurobili, ide o ich slobodné rozhodnutie.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ods. 2 cit. ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia využili svoje dispozičné právo a svoj návrh vzali za konania v celom rozsahu späť, s ktorým dispozičným úkonom odporkyňa súčasne vyjadrila súhlas, súd v zmysle konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené, pričom zavinenie na zastavení konania v tomto prípade nemožno pričítať ani jednému z účastníkov.

Ustanovenie je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu, je vždy namieste primárne postup podľa vety prvej, resp. druhej , lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bol návrh podaný dôvodne, teda či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Pritom platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523146'&ucin-k-dni='30.12.9999'> druhá veta , z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993).

V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam a spoločnú vec prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov za náhradu za spoluvlastnícky podiel odporkyne vo výške 10.000,- eur. Odporkyňa so zrušením podielového vlastníctva súhlasila, avšak z jej pohľadu bola navrhovateľmi ponúkaná náhrada za jej spoluvlastnícky podiel nízka a z tohto dôvodu pre ňu neakceptovateľná. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností - ustanovený znalec v posudku predloženom súdu dňa 11.10.2011, s ktorým boli oboznámení všetci účastníci, ustálil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 96.500,- eur, z čoho hodnota spoluvlastníckeho podielu

odporkyne o veľkosti 1 vzhľadom k celku predstavuje sumu 24.125,- eur. Z listu vlastníctva, na ktorom sú evidované predmetné nehnuteľnosti, bolo zistené, že na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej do katastra nehnuteľností dňa 02.09.2013, boli spoluvlastnícke podiely navrhovateľa v 2. rade a odporkyne prevedené do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľa v 2. rade. Práve s poukazom na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretí subjekt navrhovatelia vzali návrh späť. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd nemal spoľahlivo preukázané zavinenie žiadneho z účastníkov na zastavení konania v intenciách vyššie uvedených predpokladov pre priznanie náhrady trov, keď je zrejmé, že návrh bol vzatý späť aj pre správanie odporkyne, avšak aj pre správanie navrhovateľa v 2. rade, ktorí previedli svoje práva k nehnuteľnosti na iné osoby (ktoré sú osobami blízkymi navrhovateľom, s ktorými sa navrhovateľka v 1. rade vyporiadavať nechce), pričom však nebolo preukázané, za akých podmienok. Bez poznania ďalších súvislostí, týkajúcich sa najmä kúpnej ceny spoluvlastníckych podielov, z ktorých by bolo možné ustáliť, či k prevodu práv došlo za pôvodne žalovaných podmienok (čo by podporovalo záver v otázke náhrady trov konania v prospech navrhovateľky v 1. rade, ktorá sa domáha priznania náhrady trov voči odporkyni), alebo za podmienok odlišných a reflektujúcich ocenenie nehnuteľností znalcom (čo by naopak svedčilo v prospech odporkyne) a pohnútok účastníkov konania a kupujúcich k realizovanej zmene vlastníckych vzťahov (čo sa javí ako zvlášť žiaduce s prihliadnutím na skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci - súčasní i predchádzajúci - sú v príbuzenskom vzťahu), potom z procesného hľadiska nemožno vyhodnotiť, že niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, čo by odôvodňovalo aplikáciu ust. veta prvá Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Súčasne, keďže štátu v tomto konaní vznikli trovy titulom výplaty časti znalečného (priznaného ustanovenému znalcovi Ing. Imrichovi Reichelovi uznesením č.k. - 319 zo dňa 09.01.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. - 344 zo dňa 27.03.2015 v sume 730,- eur) zo štátnych rozpočtových prostriedkov v rozsahu sumy 580,- eur, v ktorej trovy znaleckého dokazovania neboli kryté preddavkami účastníkov, súd z úradnej moci rozhodol o náhrade týchto trov proti účastníkom, u ktorých nezistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na zhora ustálený výsledok tohto konania v zmysle v spojení s dospel súd k záveru, že spravodlivým riešením vo veci náhrady trov štátu bude, ak sa každý z účastníkov bude podieľať na náhrade trov vykonaného dokazovania v rovnakom rozsahu. S poukazom na uvedené preto súd zaviazal navrhovateľku v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade, ktorí si nesplnili súdom uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, na náhradu trov konania štátu v sume 243,33 eur (zodpovedajúcej 1/3 sumy celkových trov dôkazu) a odporkyňu na náhradu trov štátu vo výške 93,34 eur (rozdiel medzi 1/3 sumy celkových trov dôkazu a spotrebovaným preddavkom zloženým odporkyňou vo výške 150,- eur).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Piešťany, ku Krajskému súdu v Trnave.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.