Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/143/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa: DAMIN s.r.o., Košická 9, Levoča, IČO: 36 595 900, právne zastúpený: JUDr. Mária Stahovcová, advokátka, ul. ČSA 18, Brezno, proti odporcovi: Euro MAX Slovakia, a.s., Ferka Urbánka 9, Trnava, IČO: 36 265 187, právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát, Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie 95.901,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 98.901,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30.547,32 eur od 29.7.2009 do zaplatenia, a zo sumy 67.246,63 eur od 6.8.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 5.934 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.384,37 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. 1XXXXXXXX/XXXX, VÚB banka, a.s., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 20.12.2013, doručeným súdu dňa 27.12.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť 98.901,87 eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného a taktiež sa domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 13.6.2014 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. -14, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva a rozporuje z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že bol oprávnený dať pozemky v zmysle Zmlúv o podnájme zo dňa 31.3.2006 a zo dňa 30.9.2008 do podnájmu, nakoľko nepredložil nájomnú zmluvu ani súhlas vlastníka pozemkov s podnájmom. Zároveň odporca uviedol, že predmetné pozemky nikdy neužíval a ani ich užívať nemohol, nakoľko pozemky sa nachádzali v oplotenom areáli, ku ktorým nemal zabezpečený neobmedzený prístup a neobmedzené užívanie, čím nebol naplnený základný znak nájomnej zmluvy (prenechanie do užívania) a teda je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku, ak si navrhovateľ napriek tomu uplatňuje u odporcu zaplatenie nájomného a úrokov z omeškania. Odporca uviedol, že o dôvodoch neplatnosti zmlúv sa dozvedel až po ich uzavretí, v dôsledku čoho sa akékoľvek prípadné uznanie záväzku žalovaného zo dňa 26.1.2011 stalo právne bezvýznamným, nakoľko uznať možno len záväzok, ktorý existuje. Podľa odporcu uznaním záväzku nie je inventarizácia pohľadávok zo dňa 26.1.2011, neurčité vyhlásenie v bode 3.1 v Dohode o ukončení zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009 (nie je zrejmé, aká časť záväzku má byť uznaná vo vzťahu ku ktorej z podnájomných zmlúv). Odporca tiež vzniesol námietku premlčania nároku, nakoľko žalovaná suma faktúr sa stala premlčanou dňa 15.7.2013.

Vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.1.2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že spoločnosť PALIVÁ BRATISLAVA, a.s. ako vlastník uzatvorila dňa 1.8.2005 s nájomcom zmluvu o nájme, na základe ktorej mu dala do užívania všetky parcely v areáli na Prievozskej ulici, pričom táto zmluva neobmedzovala právo nájomcu prenechať predmet nájmu do podnájmu. Následne predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ prenechal odporcovi do podnájmu. Navrhovateľ bol oprávnený uzatvoriť s odporcom zmluvy o podnájme. Túto skutočnosť deklaroval pri podpise zmlúv o podnájme a toto jeho oprávnenie trvalo po celú dobu účinnosti zmlúv. Odporca si bol tejto skutočnosti vedomý a nikdy toto oprávnenie nerozporoval. Navrhovateľ predložil súdu súhlasy vlastníkov nehnuteľností s podnájmom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že tvrdenia odporcu sú účelové. Odporca nikdy počas trvania podnájomných zmlúv nenamietal, že má obmedzený prístup k nehnuteľnostiam, resp. že jeho právo užívať prenajaté nehnuteľnosti je obmedzené na základe údajného vyžadovania súhlasu s prístupom k prenajatým pozemkom. Odporca mal k nehnuteľnostiam voľný prístup, mal ich v užívaní, tieto pozemky klčoval a pripravoval na výstavbu. Odporca si svoje povinnosti platiť nájomné zo začiatku plnil, až neskôr si prestal plniť v plnej výške svoje záväzky, čo odôvodňoval dočasnou platobnou neschopnosťou, pričom v dohode o ukončení podnájomných zmlúv uznal svoj dlh na nájomnom.

Vo vyjadrení zo dňa 9.3.2015 odporca uviedol, že nemal zabezpečený neobmedzený prístup a neobmedzené užívanie predmetu nájmu, čím nebol naplnený základný charakterový znak zmluvy o podnájme - prenechanie do užívania a skoršie neuplatnenie zľavy z nájomného, resp. práva vypovedať podnájomné zmluvy je právom odporcu a jeho nevyužitie nezakladá dôkaz toho, že k obmedzeniu užívania nikdy nedochádzalo, ale naopak nevyužitie tohto práva naznačuje, že odporca napriek nedodržaniu podnájomných zmlúv navrhovateľom, navrhovateľovi dôveroval a veril, že vzniknutá situácia je len prechodného charakteru. Zároveň uviedol, že sa pridržiava argumentácie popísanej v odpore proti platobnému rozkazu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, svedka JUDr. Róberta Kovačiča a svedka Ing. Jána Kurku, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o podnájme zo dňa 31.3.2006, so Zmluvou o podnájme zo dňa 30.9.2008, s faktúrou č. 2009005, s faktúrou č. 2009006, s inventarizáciou a uznaním záväzkov zo dňa 26.01.2011, s Dohodou o ukončení Zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009, so súhlasom s uzatvorením zmluvy o podnájme zo dňa 01.8.2005, s potvrdením spoločnosti Peris a.s. zo dňa 21.10.2013, so zápisnicami o pojednávaní vykonaných v konaní vedenom na tunajšom súdu č.k. , ktorého predmet sporu je obdobný, nakoľko ide o uplatňovanie nárokov na úhradu podnájomného, a to zo dňa 10.10.2014, 21.11.2014, 4.3.2015, 22.5.2015 a 7.8.2015, s rozsudkom č.k. -112 zo dňa 7.8.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že zotrváva na obsahu doposiaľ podaných písomných podaní súdu a naviac uviedol vzhľadom na argumentáciu protistrany aj v iných rovnakých sporových veciach, že navrhovateľ mal právo dať do podnájmu dané pozemky podľa dvoch daných podnájomných zmlúv z roku 2006 a 2008, o čom svedčí potvrdenie právneho nástupcu pôvodného vlastníka a prenajímateľa daných pozemkov ktorým boli Palivá Bratislava a.s. a to spoločnosti PERIS a.s., pričom sa jedná o totožné osoby členov predstavenstva PERIS a.s. a Palivá Bratislava a.s. Zároveň to, že navrhovateľ bol oprávnený ako nájomca uzatvoriť podnájomné zmluvy s odporcom, je uvedené aj v bode 2.3 a v ďalšej zmluve 2.5 daných podnájomných zmlúv. V súvislosti s tvrdením odporcu o tom, že dané pozemky nemohol užívať, a že mal znemožnený vstup na dané pozemky, a to z viny navrhovateľa, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že aj podľa doterajších vykonaných dôkazov tieto skutočnosti odporca nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko má za to, že zavádzal súd v iných konaniach, kde bol vypočutý odporca, pokiaľ tvrdil, že na dané pozemky mal prístup cez vrátnicu a vrátnik ho nie vždy na dané pozemky pustil. To znamená, že sa nevedel vyjadriť: ako sa domáhal, u koho sa domáhal zo strany navrhovateľa, aby táto závada bola podľa neho odstránená. Navrhovateľ k dispozícii nájomnú zmluvu na predloženie súdu nemá, ale vyššie uvedené skutočnosti sú dostatočne preukázané z dôkazov z potvrdenia bývalých členov predstavenstva, ako aj ich svedeckej výpovede. Dňa 20.4.2009 prestal odporca uhrádzať nájomné resp. ho uhrádzal iba v časti, tak žiadal navrhovateľa o splátkový kalendár dlhu na nájomnom a prosil o zohľadnenie súčasnej situácie na trhu, ktorá im nedovoľuje skrátiť obdobie splátok. Čo sa týka uznania dlhu, k tomu uviedol, že v zmysle obchodnoprávnych predpisov na rozdiel od občianskoprávnej úpravy sa nevyžaduje dokonca ani určenie výšky dlhu ani právneho dôvodu dlhu, pričom dlh je bezpečne identifikovateľný aj napriek odkazom na zmluvu a pod., pričom v danej dohode o ukončení zmluvného vzťahu a uznaní dlhu, je jasne uvedené, že sa jedná o nezaplatené

nájomné v bode 3.1, pričom v časti II je odkaz aj na konkrétne dve podnájomné zmluvy, čiže má za to, že záväzok ktorý sa uznal, je takto bezpečne identifikovateľný. Výška dlhu je taktiež uvedená, pričom dňom 31.12.2009 kedy bol takto uznaný dlh, vznikla nová štvorročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 31.12.2013 a navrhovateľ podal predmetnú žalobu na súde dňa 27.12.2013. Súd musí vychádzať z toho, či bola vyvrátená domnienka, že dlh v čase uznania dlhu existoval, nakoľko dôkazné bremeno prechádza na dlžníka a veriteľ-navrhovateľ nemusí preukazovať ani vznik ani predpoklady žalobného návrhu napriek tomu, že to preukázal a je naopak na odporcovi, aby preukázal, že tento dlh v čase uznania netrval. Po uznaní dlhu z tejto sumy odporca plnil v roku 2010 a 2011, o čom predložil súdu bankový výpis a následne koncom roku 2011 vykonal odporca opäť súpis dlhu, kde odpočítal tieto sumy, ktoré po uznaní dlhu zaplatil. Ide o listinu zo dňa 31.12.2011.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých písomných vyjadreniach, ako aj vyjadreniach a právnej obrane použitých v konaní . Poukázal na námietku premlčania, pričom uviedol, že navrhovateľ opomína fakt, že je vo vzťahu k obchodnému zákonníka lex generalis. To znamená, že aj pre platnosť právnych úkonov urobených podľa musia byť dodržané základné náležitosti právnych úkonov, ktoré obsahuje len . Základnou podmienkou pre platnosť právneho úkonu je jeho určitosť, pričom v ustanovení odsek 1 nedostatok určitosti sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Pokiaľ ide o uznanie záväzku obsiahnutej v dohode o ukončení zmluvy podnájme zo dňa 31.12.2009, z jeho texácie je zrejmé, že má byť uznaný dlh vo vzťahu k dvom rôznym podnájomným zmluvám, avšak z uvedenia spolu sumy dlhu nie je možné vyčleniť dlh a priradiť ho v akej výške je k tej ktorej zmluve. Zo zásady hospodárnosti konania navrhol, aby súd pred ďalším dokazovaním platnosť alebo neplatnosť posudzoval ako predbežnú otázku. Pokiaľ ide o užívanie pozemkov, ako vyplýva z výpovedí svedkov, k týmto mal byť prístup cez chýbajúce časti oplotenia, t.j. z hlavnej prístupovej cesty neexistovala spevnená prepojovacia komunikácia vhodná na prejazd nákladných vozidiel a pracovných strojov. Pravdou je, že na predmetných pozemkoch došlo ku klčovaniu porastov a k prieskumu pôdy, na toto sa však nevyžadoval prejazd nákladných vozidiel na tieto pozemky. V ďalšom poukazujeme na osobnú výpoveď predsedu predstavenstva žalovaného Ing. Adamca v konaní .

Svedok JUDr. Róbert Kovačič na pojednávaní uviedol, že spoločnosť Damin s.r.o. mu je známa z toho dôvodu, že išlo o nájomcu pozemkov, ktoré vlastnila v minulosti spoločnosť Palivá Bratislava a.s., ktorej bol predseda predstavenstva. O odporcovi mu je známe, že bol podnájomníkom predmetných pozemkov, ktorý uzavrel podnájomnú zmluvu s navrhovateľom, ktorý v tejto súvislosti požiadal o udelenie súhlasu s podnájmom. Tento mu bol za vlastníka udelený. Spoločnosť Palivá Bratislava a.s. medzičasom zanikla bez právneho nástupcu, bola zlikvidovaná, nájomná zmluva so spoločnosťou Damin s.r.o. sa fyzicky nezachovala. Svedok potvrdil, že priamo v zmluve bolo ustanovenie, že nájomca môže dať prenajaté pozemky do podnájmu tretej osobe. Zároveň uviedol, že bol oboznámený s obsahom zápisnice z pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 4.3.2015, v ktorej bol ako svedok osobne vypočutý a uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojej výpovedi z tohto pojednávania a nič na nej ani s odstupom času nemení.

Svedok Ing. Ján Kurka na pojednávaní uviedol, že spoločnosť Damin s.r.o. mu je známa z toho dôvodu, že išlo o nájomcu pozemkov, ktoré vlastnila v minulosti spoločnosť Palivá Bratislava a.s., ktorej bol členom predstavenstva a riaditeľom. O odporcovi mu je známe, že bol podnájomníkom predmetných pozemkov, ktorý uzavrel podnájomnú zmluvu s navrhovateľom, ktorý nás v tejto súvislosti požiadal o udelenie súhlasu s podnájmom. Tento súhlas mu bol vlastníkom udelený. Spoločnosť Palivá Bratislava a.s. medzičasom zanikla bez právneho nástupcu, bola zlikvidovaná, nájomná zmluva so spoločnosťou Damin s.r.o. sa fyzicky nezachovala. Svedok potvrdil, že priamo v zmluve bolo ustanovenie, že nájomca môže dať prenajaté pozemky do podnájmu tretej osobe. Zároveň uviedol, že bol oboznámený s obsahom zápisnice z pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 7.8.2015, v ktorej bol ako svedok osobne vypočutý a uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojej výpovedi z tohto pojednávania a nič na nej ani s odstupom času nemení.

Vzhľadom k tomu, že na tunajšom súde sú vedené ďalšie sporové konania, ktorých predmet sporu je obdobný, tieto konania sú vedené pod sp. zn. a , a v ktorých bolo už doposiaľ vykonávané rozsiahle a podrobné dokazovanie najmä výsluchom účastníkov ako aj viacerých svedkov, súd z dôvodu hospodárnosti v predmetnom konaní opätovne nevypočúval totožných svedkov a nevykonával zhodné a nadbytočné dokazovanie. Súd pripojil ako listinný dôkaz a založil do spisu

zápisnice o pojednávaní z konania sp. zn. , ako aj rozsudok zo dňa 7.8.2015, ktorý bol medzičasom v danej veci vydaný. Súd vykonal predmetné listinné dôkazy na pojednávaní dňa 11.11.2015 spôsobom podľa s tým, že stručne strany oboznámil o obsahu predmetných listinných dôkazov, pričom s uvedeným postupom súdu obe strany na pojednávaní vyjadrili svoj súhlas.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 12.11.2014 v konaní okrem iného uviedol, že vlastníci prenajatých pozemkov potvrdili listinou zo dňa 21.10.2013, že dané pozemky boli predmetom nájomnej zmluvy medzi pôvodným vlastníkom Paliva Bratislava a.s., pričom daná nájomná zmluva umožňovala dať uvedené nehnuteľnosti do podnájmu. K námietke odporcu, že prenajaté pozemky nemohol užívať z dôvodu na strane navrhovateľa, uviedol, že sa jedná o účelové tvrdenie, ktoré zo strany odporcu nebolo preukázané. Odporca mal podľa zmluvy možnosť, ak by jeho tvrdenie bolo pravdivé, vypovedať zmluvu o podnájme podľa bodu 5.1.4, z dôvodu, že predmet podnájmu nie je spôsobilý na riadne užívanie v súvislosti s účelom podnájmu, a taktiež z dôvodu neschválenia stavby v rámci územného konania. Ani jedno ustanovenie týchto zmlúv odporca nevyužil, nakoľko taký dôvod ani nemal. Došlo k vzájomnej dohode o ukončení zmluvného vzťahu spolu s uznaním dlhu. Na základe ustanovení mal možnosť domáhať sa odpustenia nájomného alebo zľavy na nájomnom. Je zrejmé, že odporca mal prístup k daným pozemkom, nakoľko tieto pripravoval a klčoval.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní zo dňa 12.11.2014 v konaní okrem iného uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou PALIVÁ BRATISLAVA a.s. a navrhovateľom, z ktorej by vyplývalo oprávnenie navrhovateľa pozemky špecifikované v oboch podnájomných zmluvách užívať a teda súčasne tieto vlastnícke oprávnenie dočasne postúpiť tretej osobe, teda odporcovi. V zmysle zásady nemo plus iuris môže navrhovateľ postúpiť len takú držba a také užívacie právo, ktoré sám má. Nepredložením zmluvy o nájme navrhovateľ nepreukázal jeden zo základných predpokladov právneho základu žalovaného nároku. Ak existencia zmluvy o nájme nie je preukázaná, podnájomné zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom podľa . Písomné vyhlásenie spol. Peris a.s. je právne irelevantné, nakoľko táto spoločnosť nájomnú zmluvu neuzatvárala a preto nemôže potvrdiť tak jej existenciu ako i jej obsah. Vyhlásenie Ing. Jána Kurku a JUDr. Róberta Kovačiča vystupujúcich za spol. Peris a.s. resp. spoločnosť Aset Real a.s. nie je vyhlásením spol. PALIVÁ BRATISLAVA a.s., ktorá bola v navrhovateľom tvrdenom čase uzatvorenia zmluvy vlastníkom predmetných pozemkov. Podporne pre prípad, ak by nájomná zmluva existovala, navrhovateľ nepreukázal, že by jej obsahom bolo oprávnenie navrhovateľa prenechať predmetný nájom do podnájmu tretej osobe. Odporca pozemky špecifikované v podnájomných zmluvách nikdy neužíval a ani ich užívať nemohol a to na jednej strane z dôvodu právnych vád t.j. neexistencia nájomnej zmluvy a na strane druhej z dôvodov faktických vád, nakoľko pozemky sa nachádzali v oplotenom areály, ku ktorým odporca nemal zabezpečený neobmedzený prístup a užívanie, čím nebol naplnený základný charakterový vzťah zmluvy o podnájme, a to prenechanie veci do užívania. Ďalej uviedol, že inventarizácia pohľadávky zo dňa 26.01.2011 nie je uznaním záväzku odporcom. Podľa ustanovenia je prejav vôle potrebné vykladať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil ako aj podľa jeho jazykového vyjadrenia. Z jazykového vyjadrenia prejavu vôle odporcu nevyplýva, že by uznával záväzky uvedené v inventarizácii, nakoľko prejav vôle smeruje k vzájomnému odsúhlaseniu účtovných stavov podľa zákona o účtovníctve a jeho obsahom nie je vyhlásenie odporcu, že ide o záväzok, ktorý sa zaväzuje navrhovateľovi zaplatiť. I pre prípad, ak by takéto znenie bolo uznaním záväzku, uznanie záväzku nemôže byť platným tiež z dôvodu, že nebolo podpísané oboma členmi predstavenstva odporcu. Rovnako nie je platné ani uznanie záväzku v dohode o ukončení zmluvy o podnájme z 31.12.2009 z dôvodu jeho neurčitosti podľa . Vyhlásenie obsiahnuté v bode 3.1 tejto dohody obsahuje len úhrnnú výšku nájomného, pričom nie je zrejmé, aká časť záväzku má byť uznaná vo vzťahu ku ktorej z oboch podnájomných zmlúv. Formulácia v bode 3.1 dohody nevymedzuje určitým spôsobom záväzok, pre každú jednotlivú podnájomnú zmluvu tak ako to ustanovuje . V tejto súvislosti právny zástupca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. ako analogicky aplikovateľné aj na daný prípad.

Z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu Ing. Arch. Pavla Adamca na pojednávaní zo dňa 22.5.2015 v konaní súd zistil, že podpísal zmluvu o podnájme zo dňa 30.09.2008 a 31.03.2006, pričom predmetné pozemky nebolo možné užívať, nakoľko nebol umožnený neobmedzený prístup. Pri každom pokuse o vstup sa dožadovali, aby im bol umožnený, pričom sa spojili telefonicky s navrhovateľom, avšak

nie vždy to pomohlo. K čiastočným úhradám faktúr za prenájom došlo z dôvodu, že v úvode projektu odporca pozemok prakticky nepotreboval užívať a v nasledujúcom období boli uskutočnené čiastočné úhrady, lebo bol v dobrej viere presvedčení, že zo strany navrhovateľa príde k náprave tohto stavu. V čase čiastočnej úhrady faktúr dňa 28.12.2009 určite telefonicky upozorňovali navrhovateľa na konkrétne dôvody, pre ktoré odporca neuznáva zvyšok dlhu. Namietali, že ich subdodávatelia sa sťažovali, že nemohli pracovať, lebo nemali prístup na pozemok a v prípadoch, v ktorých sa na pozemok dostali, bol vstup riešený inou formou ako mala umožňovať zmluva, bolo to na základe osobných dohovorov s personálom, ktorý nemal žiadnu vedomosť o nájomnej zmluve. Štatutárny zástupca odporcu ďalej uviedol, že podpísal dohodu o skončení zmluvy o podnájme, ale v čase jej podpisu určite namietali, ale zo strany navrhovateľa to bola podmienka podpisu dohody o ukončení zmluvy o podnájme. Zároveň dodal, že na predmetných prenajímaných pozemkoch nebol ani raz, nakoľko v rámci projektu sa pohybovali len na svojom území, tento pozemok bol oplotený. V úvodných kolách sa robila projektová príprava a nebolo potrebné fyzicky vstupovať na pozemok. Až keď postúpi projekt do ďalších fáz, začínajú sa vykonávať analýzy a prieskumy, ktoré sú nutné k ďalšiemu prieskumu a vtedy je potrebný prístup. Faktúry v danom období hradili v plnej výške, nakoľko v tom čase pozemok nepotrebovali a mali za to, že prístup bude umožnený. Vo fázach, keď potrebovali pozemky užívať zistili, že prístup je znemožnený, tak hradili len čiastočne, v dobrej viere, že príde k náprave, čo sa nestalo. Výrub stromov nesúvisel priamo s projektom, v tomto prípade bol odporca vyzvaný mestskou časťou. Štatutárny zástupca k žiadosti zo dňa 20.04.2009 podpísanej Ing. Čechovičom, v ktorej žiadal o odpustenie úrokov z omeškania z dlžných faktúr s ohľadom na situáciu na trhu uviedol, že v tom období mali snahu zrovnať vzťahy korektnou cestou a dohodnúť sa na riešení.

Z výpovede svedka JUDr. Róberta Kovačiča na pojednávaní zo dňa 4.3.2015 v konaní vyplýva, že ho oslovil navrhovateľ a požiadal o vystavenie potvrdenia ohľadom pozemkov, ktoré mal v prenájme. Svedok uviedol, že pôvodne bol predsedom predstavenstva spoločnosti PALIVÁ BRATISLAVA a.s., ktorá bola vlastníkom prenajímaných pozemkov a neskôr predseda predstavenstva spoločnosti Peris a.s., ktorá nadobudla tieto pozemky do vlastníctva. Svedok ďalej uviedol, že sa jedná o 9 hektárový areál na Prievozskej ulici v Bratislave. Spoločnosť odporcu si tieto pozemky začala pripravovať tým, že klčovali kríky, niekoľko krát sa stretol aj s Ing. Adamcom, ktorý s ním konzultoval plánovanú výstavbu. Stretol sa s ním aj ku koncu obdobia, kedy končili podnájom, keď uviedol, že majú nejaký iný projekt, na ktorý musia dať všetky financie a nemajú financie na dokončenie tohto projektu. Tieto pozemky boli dané do podnájmu za účelom výstavby obchodného centra a spoločnosť navrhovateľa si tam chcela postaviť obchodné priestory a kancelárie. Celý areál je voľne prístupný 24 hodín denne, nikdy sa nezamyká. Niektoré časti oplotenia boli rozobrané už pred rokmi, pred tým sa to využívalo ako uhoľné sklady. Nie je dôvod, aby to bolo uzamknuté, nakoľko nemal kto čo odtiaľ odviesť. K uvedeným pozemkom mal podnájomca prístup aj bez súčinnosti navrhovateľa. Nájomnú zmluvu za spoločnosť PALIVÁ BRATISLAVA a.s. podpisoval on s tým, že táto mala písomnú formu. Areál na Prievozskej, v ktorom sa tieto pozemky nachádzajú, bol oplotením rozdelený na tri časti, tieto prenajaté pozemky sa nachádzali v tretej časti, boli súčasťou dvojhektárového zeleného pásu a pristupovalo sa na ne z Tučkovej ulice, Prievozskej ulice a ulice Mlynské nivy. Toto oplotenie bolo na niektorých častiach prerušené a preto sa na ne dalo voľne vstupovať. V tretej časti sa nenachádzala vrátnica, táto bola v prvej časti v administratívnej budove, resp. je jej súčasťou. Cez vrátnicu potreboval človek prejsť len, ak chcel ísť do administratívnej budovy, z ľavej strany vrátnice bol vjazd pre vozidlá do areálu, potom nasledovala budova Váhy a z ľavej strany budovy Váhy sa nachádzala druhá časť areálu, do ktorej bol vjazd vedľa budovy Váhy, prvá aj druhá časť boli úplne oplotené a tretia časť na ktorej sa vstupovalo z Tučkovej ulice bola mimo týchto brán.

Z výpovede svedka Ing. Jána Kurku na pojednávaní zo dňa 7.8.2015 v konaní okrem iného vyplýva, že na predmetných pozemkoch bola vykonávaná činnosť, nakoľko tam videl vozidlá, robotníkov aj stroje, ktoré tam vykonávali nejaké práce. Z Tučkovej ulice, ktorá je v tretej časti areálu časti oplotenia chýbali, takže bol prístupný. Do uvedenej časti nemusel podnájomník vstupovať cez vrátnicu. Táto bola súčasťou administratívnej budovy. Od administratívnej budovy, by sa k tretej časti dalo dostať, ale bolo by to komplikované, nakoľko medzi prvým a tretím areálom bola železničná vlečka a za tou už bol plot. Na tieto pozemky bol zabezpečený prístup spevnenou komunikáciou, Tučkova ulica je asfaltová ulica, ktorá bola udržiavaná a touto sa jazdilo až na predmet nájmu.

Dňa 31.03.2006 navrhovateľ ako nájomca a odporca ako podnájomník uzatvorili Zmluvu o podnájme predmetom ktorej bol podnájom nehnuteľného majetku- pozemku vo výmere 9201 m2, par. č. 15518/1,

k.ú. Nivy, zapísaný na LV č. 1402 vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava II. V článku III. bolo dojednané nájomné vo výške 100 Sk za m2 štvrťročne za každý, čo i len začatý kalendárny štvrťrok, pričom v uvedenej cene neboli zahrnuté poplatky súvisiace s predmetom podnájmu, za poskytnuté služby a DPH.

Dňa 30.09.2008 navrhovateľ ako nájomca a odporca ako podnájomník uzatvorili Zmluvu o podnájme predmetom ktorej bol od 01.01.2008 do 31.12.2008 podnájom nehnuteľného majetku- pozemkov parc.č. 15518/4, 15340/22 zapísané na LV č. 3925 a pozemok parc.č. 15518/12 zapísaný na LV č. 3924 vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava II. Predmetom podnájmu od 01.01.2009 boli pozemky parc.č. 15518/4, 15340/22 zapísané na LV č. 3925 a pozemky parc.č. 15518/5, 15518/6, 15518/12, 15340/12, 15340/23 zapísané na LV č. 3924 vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava II, k.ú. Nivy, spolu vo výmere 10.491 m2. V článku III. bolo dojednané nájomné vo výške 200 Sk za m2 štvrťročne za každý, čo i len začatý kalendárny štvrťrok za predmet podnájmu podľa bodu 2.2. zmluvy a 6,65 eur za m2 za predmet podnájmu podľa bodu 2.3. zmluvy, pričom v uvedenej cene neboli zahrnuté poplatky súvisiace s predmetom podnájmu, za poskytnuté služby a DPH.

Z doloženej faktúry č. 2009005 vystavenej dňa 1.7.2009, splatnej 15.7.2009 vyplýva, že navrhovateľ fakturoval odporcovi nájomné za 3. štvrťrok 2009 v súlade so Zmluvou o podnájme zo dňa 31.03.2006 vo výške 36.351,31 eur.

Z doloženej faktúry č. 2009006 vystavenej dňa 1.7.2009, splatnej 15.7.2009 vyplýva, že navrhovateľ fakturoval odporcovi nájomné v súlade so Zmluvou o podnájme zo dňa 30.09.2008 za 3. štvrťrok 2009 vo výške 83.020,53 eur.

Z oznámenia spoločnosti Peris a.s. zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že spolu s akciovou spoločnosťou Asset Real a.s. ako vlastníci uvedených pozemkov tieto prenajímali navrhovateľovi, pričom nájomný vzťah vznikol na základe zmluvy o nájme zo dňa 1.8.2005 uzatvorenej medzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom pozemkov, akciovou spoločnosťou PALIVÁ BRATISLAVA a.s. a trval po celý čas trvania zmlúv o podnájme uzatvorených medzi účastníkmi konania. Predmetná nájomná zmluva výslovne umožňovala dať uvedené nehnuteľnosti do podnájmu a žiadnym spôsobom neobmedzovala nájomcu v práve dať prenajaté nehnuteľnosti do podnájmu.

Z inventarizácie a uznania záväzkov zo dňa 26.1.2011 súd zistil, že výška záväzkov odporcu voči navrhovateľovi k 31.12.2010 vrátane tých, ktoré sú predmetom konania, predstavovala sumu 433.897,00 eur.

Z dohody o ukončení Zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009 vyplýva, že účastníci sa dohodli, že uplynutím dňa 31.12.2009 sa ukončujú Zmluvy o podnájme zo dňa 31.3.2006 a 30.9.2008. Z článku III. tejto dohody zároveň vyplýva, že odporca ako podnájomník uznáva dlh čo do výšky a dôvodu voči navrhovateľovi, ktorý k 31.12.2009 predstavuje sumu 447.152,38 eur za nezaplatené nájomné.

Podľa ustanovenia nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa ustanovenia zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa ustanovenia ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ustanovenia ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa ustanovenia dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa článku III. bod 3.6 Zmluvy o podnájme zo dňa 31.03.2006 a Zmluvy o podnájme zo dňa 30.09.2008, ak jednotlivé úhrady nebudú vykonané v stanovenom termíne, môže nájomca účtovať úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň omeškania platby zvýšeného o 10 %, najmenej však vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Takto vyúčtovaný úrok z omeškania sa dňom nasledujúcim po dni jeho splatnosti stáva súčasťou istiny a nemožno ho ďalej považovať za jej príslušenstvo. V prípade, ak podnájomník neuhradí nájomné ani v lehote stanovenej v písomnej upomienke, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní od jej doručenia, je nájomca oprávnený vypovedať túto Zmluvu s účinnosťou od 1.dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená podnájomníkovi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením Zmluvy o podnájme zo dňa 31.3.2006 a Zmluvy o podnájme zo dňa 30.9.2008, na základe ktorých prenechal navrhovateľ odporcovi do užívania nehnuteľnosti špecifikované v predmetných zmluvách. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ nepreukázal existenciu zmlúv o nájme, ako aj oprávnenie pozemky špecifikované v podnájomných zmluvách užívať, neobstoja. Súd mal z výpovede svedkov JUDr. Róberta Kovačiča a Ing. Jána Kurku ako členov štatutárneho orgánu zaniknutej spoločnosti PALIVÁ BRATISLAVA, a.s. a členov štatutárneho orgánu spoločnosti Peris a.s. a Asset Real a.s. dostatočne hodnoverne preukázané, že s navrhovateľom uzavreli zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností, ktorých súčasťou bolo aj oprávnenie navrhovateľa prenechať predmetné pozemky do podnájmu tretej osobe a súhlas vlastníka s podnájmom. V zmysle ustanovenia je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak, pričom zákon neustanovuje požiadavku, aby bol súhlas prenajímateľa vyjadrený písomne. V prípade ponechania nehnuteľností do podnájmu tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa, nespôsobuje nerešpektovanie prípadnej povinnosti získať súhlas prenajímateľa neplatnosť podnájomnej zmluvy. Následkom porušenia tejto povinnosti by bol vznik práva prenajímateľa na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nemohol súd prijať ani záver o nemožnosti užívania predmetných pozemkov, pričom z výpovede vyššie uvedených svedkov vyplýva, že tieto neboli uzamknuté, bol na ne prístup z Tučkovej ulice a Prievozskej ulice, ku ktorému viedla spevnená asfaltová komunikácia. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal preukázané, že odporca mal umožnený neobmedzený prístup k pozemkom a k ich užívaniu nebol potrebná súčinnosť zo strany navrhovateľa. Výpoveď štatutárneho zástupcu odporcu Ing. Arch. Pavla Adamca, podľa obsahu ktorej nebolo odporcovi umožnené užívať predmetné nehnuteľnosti, pričom navrhovateľ mu neposkytol potrebnú súčinnosť, súd vzhľadom na uvedené svedecké výpovede, z ktorých okrem iného vyplynulo, že odporca na pozemkoch vykonával prípravné práce v súvislosti s výstavbou, pri absencii ďalších podporných dôkazov nepovažoval za dostatočne vierohodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že je absurdné, aby odporca v prípade, že mu bolo znemožnené predmetné nehnuteľnosti užívať, v dohode o ukončení podnájomných zmlúv uznal dlh predstavujúci nezaplatené nájomné, argumentujúc, že uznanie bolo podmienkou podpisu dohody o ukončení zmluvy o podnájme. Súd vzhľadom na uvedené neprijal záver o pravdivosti tvrdení odporcu o tom, že nemohol pozemky užívať. Súd mal preukázané, že odporca si nesplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv a to zaplatiť nájomné a neuhradil v lehote splatnosti faktúry, ktoré navrhovateľ odporcovi vystavil.

Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou odporcom vznesenej námietky premlčania nároku navrhovateľa, ktorý sa podľa neho stal premlčaným dňa 15.10.2013, pričom návrh bol podaný na súd až 27.12.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. V prejednávanej veci súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že v dôsledku uznania záväzku odporcom dňa 31.12.2009 začala plynúť nová štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku súdnou cestou. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania navrhovateľ podal 27.12.2013, bol podaný pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty plynúcej od uznania záväzku, pričom v konaní riadne pokračoval a k premlčaniu jeho nároku teda nedošlo. K odporcom namietanej neplatnosti uznania záväzku v dohode o ukončení zmluvy o podnájme z 31.12.2009, z dôvodu jeho neurčitosti podľa , súd uvádza, že dôležitou skutočnosťou pre platné uznanie záväzku je to, či v čase uznania záväzku je tento vyjadriteľný určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo bolo predmetom uznania. Na základe uvedeného je možné považovať záväzok odporcu vyjadrený v uznaní za dostatočne identifikovateľný s tým, že v predmetnej dohode sa uvádzajú zmluvy, z ktorých záväzok vznikol, pričom z uznania je ďalej zrejmá konkrétna suma, teda v akej výške záväzok uznáva, z akého dôvodu a k akému dátumu záväzok uznáva. Zároveň tak ako už bolo vyššie uvedené tvrdenia odporcu, že v čase uznania záväzku namietal, že mu nebolo umožnené predmetné pozemky užívať a k uznaniu dlhu v dohode o ukončení zmluvy o podnájme došlo len z dôvodu, že podpis zmluvy týmto podmieňoval navrhovateľ, pričom odporca mal len snahu tento vzťah ukončiť, súd považuje za účelové a ničím nepreukázané.

Nakoľko odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 98.901,87 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 97.793,95 eur a vyčíslených úrokov z omeškania zo sumy 36.351,31 eur za obdobie od 16.7.2009 do 28.7.2009 v sume 236,21 eur a úrokov z omeškania zo sumy 83.020,53 eur za obdobie od 16.7.2009 do 5.8.2009 v sume 871,71 eur.

Medzi navrhovateľom a odporcom bola v zmysle čl. III bodu 3.6. Zmluvy o podnájme zo dňa 31.03.2006 a Zmluvy o podnájme zo dňa 30.09.2008 zmluvne dohodnutá sadzba úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Nakoľko sa odporca dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči navrhovateľovi do omeškania, navrhovateľ ako veriteľ má právo na úroky z omeškania. Navrhovateľom požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s vyššie uvedenými článkami zmlúv o podnájme a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi ako procesne plne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 5.934 eur a trov právneho zastúpenia, pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a pozostávajú z nasledovného:

- prevzatie a príprava zastupovania.........................................................................619 eur

- písomné podanie na súd - žaloba..........................................................................619 eur

- vyjadrenie k odporu zo dňa 27.01.2015................................................................619 eur

- účasť na pojednávaní dňa 11.11.2015...................................................................619 eur

- porada s klientom 23.01.2015...............................................................................619 eur

- náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2013...............................15,62 eur

- náhrada výdavkov za 4 úkony právnej služby v roku 2015 ............................. 25,17 eur

- náhrada preukázaných cestovných výdavkov a náhrada za stratu času

- Brezno - Trnava a späť dňa 11.11.2015 - spotreba PHM 0,07 l/km x vzdialenosť (420)km x cena PHM 1,087 €/l +zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (420)x náhrada/km 0,183 €.........................................................................................108,78 eur,

- náhrada za stratu času 10 x 1 hod..................................................................139,80 eur. V zmysle priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( , ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.