Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-957-2014.pdf
PDF · 75.78 KB
No categories available
1Co/957/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Q.. L. Č., bytom v R., L.. C. Č.. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT PIRČ s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štrbská č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike - Krajskému stavebnému úradu v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Komenského č. 52, zastúpenej JUDr. Martinom Puchallom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Južná trieda 2/A, o náhradu mzdy, príspevku na stravovanie a náhradu za dovolenku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.3.2011 č.k. 22C/115/2007-308 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2 752,19 eur a tieto zaplatiť advokátskej kancelárii ADVOKÁT PIRČ s.r.o. do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2 639,99 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Pirča do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu mzdy vo výške 812 367,00 Sk, náhrady za nevyčerpanú dovolenku vo výške 116 901,50 Sk a náhrady za stravné vo výške 47 223,00 Sk, spolu teda suma 32 413,58 eur. Poukázal na to, že právoplatným rozhodnutím vo veci bol žalobcovi z takto uplatnenej sumy priznaný nárok vo výške 21 803,38 eur, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Na základe toho napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania účastníkov a toto založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval čiastočný úspech oboch účastníkov, ktorý zakladá nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva. Konštatoval úspech žalobcu vo výške 67% a úspech žalovanej vo výške 33% a z toho vyvodil výslednú mieru úspechu žalobcu vo výške 34%. V takomto pomere priznal žalobcovi podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/, c/, 14 § ods. 5 písm. b/ a § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenu za právne služby v celkovej sume 2 639,99 eur. Odmenu za jednotlivé úkony právnej služby aj špecifikoval. V dôvodoch uznesenia taktiež uviedol, že žalobcovi nepriznal odmenu za uplatnené 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia s poukazom na to, že odmena za tento úkon mu bola priznaná už v pôvodnom rozsudku zo dňa 6.12.2006. Rovnako mu nepriznal aj odmenu za 3 porady s klientom s poukazom na to, že žalobca ani jeho právny zástupca žiadnym spôsobom nezdokladovali tieto úkony a preto mu odmenu nepriznal.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách jeho právneho zastúpenia zmeniť a priznať mu náhradu trov v celkovej výške 6 211,41 eur. V odvolaní poukázal na to, že je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil výsledok pomeru úspechu žalobcu a žalovaného v konaní, keďže mal za to, že v žalobe uplatnil svoj nárok v celkovej výške 32 413,58 eur, ktorá predstavovala náhradu mzdy v brutto výške. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 2.12.2010 priznal žalobcovi sumu 21 803,38 eur ako čistú náhradu mzdy (netto). Má teda za to, že suma 25 993,48 eur predstavuje brutto výšku funkčného platu, v ktorej bol žalobca v konaní úspešný, keďže v prepočte na čistý príjem to predstavuje priznanú sumu 21 803,38 eur. Má teda za to, že ide o totožnú sumu a preto nie je dôvod na zníženie úspešnosti žalobcu v konaní. Pri porovnaní hrubej žalovanej istiny s priznanou brutto náhradou funkčného platu vo výške 783 080,00 Sk, t.j. 25993,49 eur predstavuje úspech žalobcu 80,19%. Má teda za to, že súd nesprávne ustálil celkový čistý úspech žalobcu vo výške 34%, keďže jeho úspech predstavuje 60,38%.
Za nesprávny považuje aj záver súdu prvého stupňa, ktorý v dôvodoch uznesenia konštatoval, že právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 23.7.2009 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, za ktoré mu bola priznaná náhrada v pôvodnom rozsudku. Má za to, že v tomto rozsudku súd rozhodol iba o jednom zo žalovaných nárokov, a to o trvaní štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, pričom konanie o náhradu platu, nevyčerpanej dovolenky a príspevku na stravovanie vylúčil na samostatné konanie. Za takejto situácie teda nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté o náhrade trov právneho zastúpenia v časti vylúčeného nároku. O vylúčenom nároku bolo rozhodnuté až rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.12.2010 a za úkony, za ktoré mu doposiaľ nebola priznaná náhrada, je potrebné považovať aj prevzatie a prípravu zastúpenia (marec 2004) a podanie žaloby (17.3.2004). Za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj z dôvodu, že mu nebola priznaná odmena za ďalšie úkony právnej služby, a to porady s klientom vykonané v dňoch 22.10.2007, 17.11.2008, 9.7.2009 a 15.11.2010. Rovnako nesprávny je aj záver súdu prvého stupňa o tom, že mu nepatrí odmena za štúdium spisu v dňoch 17.9.2010 a 2.11.2010. Uviedol, že štúdium spisu bolo vykonané v období jedného roka potom, čo sa spis dostal na odvolací súd, pričom dovtedy o odvolaní nekonal a klient trval na získaní informácií zo súdneho spisu. Tieto úkony teda boli právnym zástupcom aj reálne vykonané. Bez bližšieho odôvodnenia mu nebola priznaná ani odmena za účasť na pojednávaní dňa 18.11.2010, ktoré bolo odročené bez pojednávania a to napriek tomu, že samotný žalobca, ako aj jeho právny zástupca boli prítomní pri uvedenom úkone, preto mu za účasť na tomto odročenom pojednávaní patrí náhrada podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
Súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní o trovách konania, keď žalobcovi nepriznal odmenu za 1 úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 18.11.2010, na ktorom sa zúčastnil jeho právny zástupca, pričom nepriznanie odmeny za tento úkon nebolo súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom odôvodnené.
V ostávajúcej časti považuje odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa za správne a správne sú aj dôvody uznesenia, na ktoré odvolací súd odkazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a iba s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu týmto dôvodom považuje za potrebné dodať:
Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, keď neprihliadol na skutočnosť, že nárok žalobcu na peňažné plnenie bol uplatnený v brutto výške a súd tento nárok priznal v netto výške. Pre posúdenie pomeru úspechu účastníkov v konaní je rozhodujúca výška uplatneného
nároku a vo vzťahu k nej výsledok konania a to tak, ako tento bol pojatý do konečného rozhodnutia vo veci. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa považoval za dôvodný nárok žalobcu iba do konkrétnej výšky nemožno ako jeho úspech v konaní zohľadňovať vyššiu sumu, ktorá vo výroku rozsudku uvedená nebola a to bez ohľadu na to, že táto vyššia suma predstavuje sumu žalobcom vypočítanú v brutto výške. Pokiaľ totiž súd považoval za správne priznať tento nárok v netto výške je treba považovať nárok uplatnený vo vyššej sume za nedôvodný, a teda v tejto časti aj predstavuje neúspech žalobcu.
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku, v ktorej žalobca namieta nepriznanie odmeny za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj podanie žaloby bol spoločný úkon právnej služby vykonaný v dvoch veciach, a to jednak ohľadne nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a taktiež ohľadne nároku na náhradu mzdy. Prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj podanie žaloby bolo vykonané spoločne v obidvoch veciach a náhrada za tento úkon právnej služby bola tak, ako to súd prvého stupňa správne konštatoval priznaná v meritórnom rozhodnutí, v ktorom bolo rozhodnuté o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ teda žalobca nepodal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, nemožno už teraz v prebiehajúcom konaní opätovne vyhodnocovať správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o tomto spoločnom úkone právnej služby. Keďže právny zástupca nevykonal opakovane uvedené úkony, nemožno mu za ne priznať osobitnú náhradu.
Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalobca namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že mu nebola priznaná odmena za ďalšie porady s klientom v dňoch 22.10.2007, 17.11.2008, 9.7.2009 a 15.11.2010. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že súčasťou postupu súdu pri rozhodovaní o trovách konania je v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyhodnotiť aj účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby. Vo vzťahu k ďalším poradám advokáta s klientom možno za účelne vynaložené trovy považovať iba odmenu za takú poradu, ktorej aktuálnosť vyplýva z konkrétnych okolností veci a to v tom, že v konaní dôjde k závažnej skutočnosti, ktorú je potrebné osobitne posúdiť pri vzťahu klienta a jeho právneho zástupcu (napríklad vyhodnotenie výsledkov znaleckého dokazovania, reakciu na zásadné podanie protistrany meniace predchádzajúci obsah podaní a podobne). Z obsahu vyúčtovania právneho zástupcu vyplýva, že tento si uplatňuje odmeny za ďalšiu poradu s klientom v podstate pred každým nariadeným pojednávaním bez bližšieho odôvodnenia v naznačenom smere. Správne preto súd prvého stupňa odmenu za tieto úkony právnej služby nepriznal, keďže nebolo preukázané ich účelné vynaloženie.
Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalobca namieta nepriznanie odmeny za štúdium spisu v dňoch 17.9.2010 a 2.11.2010. V občianskom súdnom konaní totiž možno priznať odmenu iba za úkony právnej služby, ktoré sú vymenované v ust. § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právne služieb a medzi konkrétne vymedzenými úkonmi právnej služby sa štúdium spisu nenachádza. Odmena za takúto činnosť advokáta je teda zahrnutá do odmeny za priznané úkony právnej služby.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil uznesenie prvého stupňa tak, že k priznanej odmene za právne služby pripočítal odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2010, ktoré bolo odročené teda vo výške 1/4 výpočtového základu, v sume 104,99 eur, ako aj režijného paušálu 7,21 eur a celková výška odmeny za právne zastúpenie takto predstavuje sumu 2752,19 eur. Bude povinnosťou žalovaného odmenu za právne služby v takejto výške zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol v prevažnej miere úspešný žalovaný, žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaný si tento nárok v odvolacom konaní neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.