Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - P., Y. XX, zastúpeného W. & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom F., A.. sv. B. XX proti žalovanému Y. - X. poisťovňa, a.s., so sídlom W., T. rad 4, o zaplatenie XXX,XX Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo XX.XX.XXXX, č. k. -130 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 595,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť na účet E. súdny poplatok vo výške 29,50 Eur, tiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba je dôvodná a žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu na zdraví pri dopravnej nehode zo dňa 10.11.2009. Výška tejto škody nebola sporná a bola určená rozsahom bolestného v lekárskom posudku P. zo dňa 12.10.2012. Súd prvého stupňa vec posúdil v zmysle ustanoví a a nasl. . Prihliadol na námietku premlčania uplatnenú zo strany žalovaného. Nebolo sporné kedy sa poškodený žalobca dozvedel o škode, keď tento okamih bol daný ukončením liečenia, ale sporným bol okamih, kedy sa poškodený žalobca dozvedel o tom kto za škodu zodpovedá. Rozhodnutie o priestupku ako jediné formálne a oficiálne rozhodnutie ohľadom zodpovednosti za danú dopravnú nehodu mu bolo doručené až 12.10.2012, a to na vlastnú žiadosť. Poukázal tiež na obsah priestupkového spisu, v ktorom policajný orgán sa nezaoberal otázkou rozsahu poškodenia zdravia žalobcu, preto bolo možné konštatovať, že priestupkové konanie bolo vedené v rozpore so záujmom zistenia objektívnej pravdy a záujmom na zachovanie práv účastníkov konania. Poukázal tiež na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR k tejto problematike, z ktorej vyplýva stanovisko v tom zmysle, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočne úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. Žalobcovi nebol známy škodca, teda osoba, kto za škodu zodpovedá, o tom sa dozvedel až okamihom doručenia rozhodnutia o priestupku a dovtedy nemohla začať plynúť dvojročný subjektívne lehota na uplatnenie tohto nároku. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil poukazom na ust. s tým, že o trovách konania si vymienil rozhodnúť postupom podľa O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Žalovaný naďalej trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého žalobca nebol v zmysle zákonných ustanovení účastníkom priestupkového konania, a preto nebol dôvod, aby mu príslušné orgány zasielali akékoľvek písomnosti, či rozhodnutia týkajúce sa priestupkového konania. V tomto smere poukázal na . Z pojmu majetková škoda je zrejmé, že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená na majetku. Škoda na zdraví sa síce odškodňuje peňažným ekvivalentom, avšak nie je škoda, ktorá by vznikla na majetku. Nemožno preto škodu na zdraví označiť za majetkovú škodu, tak ako to predpokladá Zákon o priestupkoch v . Žalobca teda nemohol byť účastníkom priestupkového konania. Aj keby žalobcovi vznikla majetková škoda a potencionálne mohol byť účastníkom priestupkového konania, musel by si náhradu tejto majetkovej škody najprv riadne uplatniť podľa Zákona o priestupkoch. Až tak mohol nadobudnúť v priestupkovom konaní postavenie poškodeného ako účastníka konania. Žalobca si právo na náhradu škody na zdraví spočívajúcu v náhrade za bolesť neuplatnil ani na správnom orgáne ani na súde v stanovenej lehote, hoci mu v takomto uplatnení nič nebránilo, preto nemohla premlčacia doba ohľadom tohto nároku spočívať. Otázka, či správny orgán riadne poučil žalobcu, resp. s ním riadne konal je v tomto smere irelevantná. Pokiaľ by došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu práv žalobcu, nemôže byť táto otázka riešená v predmetnom konaní o náhradu škody. Postoj žalobcu považuje za účelový a tendenčný s cieľom zhojiť márne uplynutie premlčacej doby. Od vzniku samotnej dopravnej nehody boli jej účastníci známi, z priestupkového spisu je zjavné, že od počiatku bolo isté kto dopravnú nehodu spôsobil. Žalobcovi tak nič nebránilo v tom, aby si prípadne aj po nahliadnutí do priestupkového spisu uplatnil právo voči osobe zodpovednej za vzniknutú škodu. Žalobcovi v tom nebránili zdravotné ani iné okolnosti. Zdôraznil, že zo strany žalovaného došlo k úhrade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené však nemožno vnímať ako odlišný prístup v rovnakej veci, nakoľko podmienky ustálenia zdravotného stavu pri bolestnom a pri sťažení spoločenského uplatnenia sú odlišné, nakoľko ide o relatívne samostatné čiastkové nároky práva na náhradu škody na zdraví s rozličnými podmienkami vzniku. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky poškodenia na zdraví. V tejto súvislosti je potrebné vyčkať na ustálenie zdravotného stavu spravidla jeden rok od úrazu, aby bolo zrejmé, že následky, ktoré sa u poškodeného prejavujú sú skutočne následkami trvalými.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Je nepochybné, že žalobca v čase vzniku dopravnej nehody mal iba predpokladanú vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, ale táto vedomosť pre naplnenie podmienok nestačí. Žalobca v čase vzniku nehody nemal preukázateľné informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých by si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá konkrétna fyzická či právnická osoba za škodu zodpovedá. Žalobca si pamätá, že vodič druhého vozidla povedal, že dopravnú nehodu zavinili oni. Teda v tom čase nemohol vedieť kto za škodu zodpovedá a napokon prebiehalo v tomto smere priestupkové konanie. Myslí si, že mal byť účastníkom tohto priestupkového konania, nakoľko bol v postavení poškodeného, o čom obsahuje zmienku aj samotné rozhodnutie o uznaní viny druhého vodiča W.. Je nepochybné, že správny orgán pochybil, nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, nepoučil ho o práve uplatniť si škodu, nevykonal výsluch, ale uspokojil sa len s podaním jeho vysvetlenia na mieste dopravnej nehody. Inak so žalobcom v rámci priestupkového konania komunikované nebolo. Zdôrazňuje, že účasť poškodeného v priestupkovom konaní zákon nepodmieňuje jeho aktivitou. Nie je totiž na úvahe správneho orgánu, či bude s poškodeným konať alebo nie. Aktivita od poškodeného sa vyžaduje vo vzťahu k uplatneniu škody, jej vyčísleniu, nie k domáhaniu sa toho, aby bol účastníkom v priestupkovom konaní a poukázal aj v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca je tiež toho názoru, že pojem majetková škoda tak ako je uvedený v Zákona o priestupkoch je ekvivalentom pojmu škoda v Občianskom zákonníka, a teda zahŕňa i škodu na zdraví, keďže aj tá môže byť vyjadrená v peniazoch a je preto majetkovej povahy. Tento názor vyplýva okrem iného aj napr. z rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. . Na základe toho je zrejmé, že skutočnú a preukázateľnú vedomosť o tom kto za škodu zodpovedá, zistil žalobca až z rozhodnutia o priestupku, ktoré mu bolo doručené na základe jeho vlastnej žiadosti a subjektívna lehota tak z jeho strany neuplynula.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v polu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

Podľa , ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , v znení platnom k 10.11.2009, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení platnom k 10.11.2009, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového ohodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I., III. časti.

Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorej bol žalobca účastný ako spolujazdec vodiča motorového vozidla C. T., B.: PP-XXXBM, P. H.. Podľa právoplatného rozhodnutia E. riaditeľstva F. zboru E. F. z XX.XX.XXXX č. E.-XXXX/DI-X-SK-XXXX, túto dopravnú nehodu spôsobil vodič oprotiidúceho motorového vozidla typu Q. C., B.: PP XXXCB, X. W., ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, následkom čoho prešiel s vozidlom do protismeru a narazil prednou časťou vozidla do prednej časti oprotiidúceho osobného motorového vozidla, ktoré viedol už spomínaný vodič P. H..

X. W. bol v zmysle u žalovaného poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou spomínaného osobného motorového vozidla.

Pri tejto dopravnej nehode žalobca utrpel poškodenie zdravia, a to konkrétne podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pravého ramena, čo potvrdzuje lekársky posudok o bolestnom určujúci celkový počet bodov v rozsahu 40, ktorý bol vyhotovený P.. P. D., s časom ukončenia liečenia žalobcu dňom XX.X.XXXX, keď obsah tohto lekárskeho posudku medzi účastníkmi konania sporný nebol. Je tiež zrejmé, že bezprostredne po dopravnej nehode žalobca na samotnom mieste dopravnej nehody podal zástupcovi správneho orgánu vysvetlenie podľa v znení neskorších predpisov ohľadom priebehu dopravnej nehody.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že u práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá v súlade s ust. začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.

Slová „dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu,

ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. V prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov, teda v čase, keď liečebný proces je ukončený. V zmysle v znení neskorších predpisov, lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, stane sa tak spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Začiatok plynutia subjektívnej doby, teda môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi, a k jeho vedomosti o škode.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, vedomosť žalobcu ako poškodeného o škode je zrejmá z obsahu predloženého lekárskeho posudku o bolestnom, v ktorom je uvádzaná doba ukončenia liečenia ku dňu 31.1.2010, a tento časový úsek nespochybňuje ani samotný žalobca.

Vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa v zmysle rozhodovacej činnosti súdov viaže k okamihu, kedy tento obdržal informáciu, na základe ktorej si mohol urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Nemožno spochybniť, že žalobca bol účastný dopravnej nehody, mal teda vedomosť o osobách vodičov motorových vozidiel, ktorých prevádzky sa stretli pri dopravnej nehode dňa 10.11.2009. Je tiež zrejmé, že žalobca po ustálení zdravotného stavu začal sám z vlastnej iniciatívny zisťovať, akým spôsobom bolo ukončené priestupkové konanie. Stalo sa tak v septembri 2012, kedy sa na Okresnom dopravnom inšpektoráte F. F. bol informovať o šetrení dopravnej nehody. Žalobca sa tiež informoval aj u žalovaného v pobočke v F. a zistil, že žalovanému vinník dopravnej nehody nahlásil vznik škody. Opätovne požiadal priestupkový orgán o doručenie rozhodnutia, ktoré následne osobne prevzal dňa XX.XX.XXXX.

Ako už bolo spomínané, žalobca priamo na mieste dopravnej nehody podal správnemu orgánu vysvetlenie, o čom svedčí záznam podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch a v samotnom priebehu priestupkového konania riešeného Okresným riaditeľstvom F. zboru E. v F., mal postavenie poškodeného spolu s vodičom P. H., o čom svedčí obsah uvádzaného priestupkového spisu. V zázname o dopravnej nehode z XX.XX.XXXX je žalobca označený ako spolujazdec, prepravovaná osoba. Iba poškodený P. H. a nie aj žalobca bol upovedomený o možnosti uplatniť svoj nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní priamo proti poisťovni, keď tento záznam je podpísaný vodičom P. H. a nie žalobcom.

V zmysle v znení platnom k 11.9.2009, v konaní o priestupku je účastníkom konania poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.

Poškodený je účastníkom priestupkového konania, a to znamená, že má právo dožadovať sa, aby správny orgán rozhodol v rozhodnutí o priestupku aj o náhrade škody. Z návrhu poškodeného musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške uplatňuje svoj nárok na náhradu škody. Nemôže byť tak na úvahe správneho orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie.

Podľa v znení neskorších predpisov, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným stranám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Uplatňovanie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania je dôležité najmä vo fáze zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Aktívnemu uplatňovaniu zásady súčinnosti účastníkov konania má napomôcť aj povinnosť správnych orgánov poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ide v tomto smere najmä o poučenie o procesných právach príslušných subjektov konania, ktoré im patria a tom, aké dôsledky má vykonanie alebo nevykonanie určitých procesných úkonov.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že správny orgán mal konať s poškodeným žalobcom ako s účastníkom konania. Objektívne totiž žalobcovi mohla pri tejto dopravnej nehode

vzniknúť aj škoda majetková, napr. škoda na odeve, čo je pomerne bežnou vecou a nemali by byť žiadne pochybnosti, že takáto škoda je nepochybne škodou majetkovou. Je právne bezvýznamné, že poškodená osoba následne uberie zo svojich nárokov a rozhodne sa uplatniť na súde len niektorú zložku vzniknutej škody. Priestupkový orgán mal vedomosť, že žalobca je osobou poškodenou v dôsledku vzniknutej dopravnej nehody, žalobca podal vo veci vysvetlenie na mieste samom, v priestupkovom spise sa nachádza lekárske potvrdenie o poškodení zdravia žalobcu a žalobca nepochybne nebol správnym orgánom poučený o možnosti uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní priamo proti žalovanému. Proces priestupkového konania tak nepochybne má relevanciu na posúdenie plynutia času v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného ohľadom vedomosti poškodeného o osobe škodcu. Žalobca sa mohol o osobe škodcu dozvedieť z výsledku rozhodnutia o priestupku a toto rozhodnutie mu nebolo doručené. Žalobca sa vlastnou iniciatívnou v septembri 2012 dozvedel o výsledku priestupkového konania.

Nárok žalobcu tak v súlade s premlčaný nie je, čo správne posúdil aj prvostupňový súd. Výška vzniknutej škody u žalobcu z titulu náhrady bolestného nebola medzi účastníkmi konania sporná, bodové ohodnotenie bolestného je vyjadrené v predloženom lekárskom posudku P.. P. D. zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého za XX bodov hodnotenia patrí náhrada v sume 595,60 Eur (XX bodov x 14,89 Eur).

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody, keď správny je aj výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa v znení neskorších predpisov, odvolací súd rozsudok potvrdil postupom podľa Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania postupom podľa , aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.