Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/64/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., IČO: 31815138, proti povinnému: R. C., nar. X.XX.XXXX, bytom U.. I. XXX/XX, XXX XX P. nad O., štátna občianka SR, o vymoženie 820,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.2.2015 č. k. -22, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.3.2014 doručenú tamojšiemu súdu dňa 5.5.2015.

Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 820,55 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 18.6.2013 sp. zn. SR 01452/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2013 a vykonateľnosť dňa 11.7.2013. Po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku a s obsahom zmluvy úvere zo dňa 24.11.2011 dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 24.11.2011 rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.11.2011, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný. Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Exekučný súd preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve a konštatoval, že z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu iba osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy vo forme vyhlásenia dlžníka, z ktorého vyplýva, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva však neobsahuje kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, nakoľko spôsobuje značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na zistený skutkový stav aplikoval , ako aj , v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského súdu) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa má obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000 uverejnený pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa tak môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Podľa jeho názoru konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s / , poukazuje na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudca, ktorému bola vec po podaní odvolania pridelená na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a vec postúpil na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez opakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom vznikol dňa 24.11.2011 a mal formu zmluvy o úvere. Toho istého dňa, teda 24.11.2011 bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany v čl. II (v bode 1) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo

b) cestou príslušného súdu v súdnom konaní. V Čl. III. je vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnej listine bez toho, aby to malo vplyv na vznik a trvanie zmluvy o úvere nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. K jej uzavretiu došlo po nepreukázanom a po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.

Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t. j. zmluva o úvere, ale aj rozhodcovská zmluva, bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre povinnú ako dlžníka na samostatnom liste, povinná mala možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmarila uzavretie zmluvy o úvere.

V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľom uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom, keďže obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.

Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy sú preto len chýbajúce dôkazy o konkrétnom poučení o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.

Rozhodcovská zmluva čl. III obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná ( ).

Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú. To však nepostačuje pre záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.

Na rozdiel od napadnutého uznesenia, odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania s rozhodcovským konaním.

Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky ( ) vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že:

- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely

určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžník podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní s právami a povinnosťami zaručenými . Neprimeranosť (nekalosť) zmluvnej podmienky sa pritom posudzuje s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá ( v znení účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004.

Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných spôsobuje predovšetkým písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, podstatne drahšie rozhodcovské konanie, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.

Súdny dvor EÚ v rozsudku C-472/11 zo dňa 21.2.2013 vyslovil názor, podľa ktorého „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, že spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy“.

Podobne v rozsudku Súdneho dvora C-40/08, bod 59, Asturcom, ale aj v rozsudku C-243/08, body 33 a 35, Pannon, je konštatované, že „vnútroštátny súd nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky“ (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 27).

„Táto možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere takisto zodpovedá povinnosti vnútroštátneho súdu tak, ako je pripomenutá v bode 25 tohto rozsudku (Pokiaľ ide o vyvodenie dôsledkov zo zistenia nekalej povahy podmienky, článok 6 ods. 1 smernice vyžaduje, aby členské štátny zabezpečili, aby taká podmienka nebola záväzná pre spotrebiteľov „podľa ich vnútroštátneho práva“), vziať prípadne do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 35).

Preto malo byť súčasťou rozhodcovskej zmluvy aj prehlásenie dlžníka o tom, že si je vedomý konkrétnych rozdielov v procesných právach a povinnostiach medzi rozhodcovským a súdnym konaním a že napriek konkrétnym nevýhodám, o ktorých bol veriteľom preukázateľne poučený, nepovažuje za potrebné namietať neplatnosť tejto zmluvy.

Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy, pričom zmluva zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech povinného.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s potvrdil napadnuté uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.