Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., V. X, 2. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. X, zastúpenej navrhovateľom 1., 3. X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K., V. X, 4. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K., V. X, zastúpenej navrhovateľom 3., proti odporcovi: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., V. X, zastúpenému advokátkou: JUDr. Zuzana Mahranová Florišová, so sídlom Trnava, Kapitulská 6, o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa 4.3.2012, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -173 zo dňa 10.9.2014 - v zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania medzi navrhovateľmi a odporcom, včítane závislého výroku o trovách konania medzi navrhovateľmi a odporcom, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie navrhovateľov 1. a 2. o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania medzi navrhovateľmi 3., 4. a odporcom p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1. až 4. s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v sume 83,86 Eur, k rukám advokátky odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov zamietol a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 164,52 Eur, k rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania proti účastníkom v konaní pôvodne označeným ako navrhovateľ v 1. rade Ing. B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, ako navrhovateľka v 2. rade T. L., nar. X.X.XXXX, bytom V. X, K. a ako navrhovateľka v 3. rade Ing. I. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, K., prechodne T. F. str. XX, XXX XX R., Nemecko.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu písomného hlasovania t. j. dňu 4.3.2012 ako i Vecne argumentoval tým, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov bytového domu V. č. X, X, X, X v K. konaného dňa 4.3.2012. V zmysle Zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a zároveň povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať na zhromaždení alebo na schôdzi vlastníkov v dome a písomným hlasovaním. Pokiaľ ide o písomné hlasovanie vlastníkov bytov podľa Zákona o vlastníctve bytov, právna norma obsiahnutá v tomto ustanovení obsahuje jediný zákonný

prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov bytov v prípade uskutočneného písomného hlasovania (ide o lex specialis), avšak zároveň na tento prostriedok právnej ochrany zákon oprávňuje len dva okruhy vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, a to tých, ktorí boli buď pri výkone svojich hlasovacích práv prehlasovaní, alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom stanovených lehotách, inak právo zaniká, t. j. prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa na súd v lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania a v prípade ak sa vlastník bytu nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa so žalobou na súd do troch mesiacov od hlasovania. V predmetnej veci nebola sporná otázka, či navrhovatelia podali svoj návrh včas, keď zápisnica z písomného hlasovania zo dňa 4.3.2012 bola vyhotovená dňa 8.3.2012, navrhovatelia podali návrh na súd osobne dňa 23.3.2012, t. j. v zákonnej 15-dňovej prekluzívnej lehote.

Právo podať návrh na súde podľa ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov nemajú všetci vlastníci bytov, ale v zmysle citovaného ustanovenia majú toto právo iba prehlasovaní vlastníci. Z uvedeného vyplýva, že právnu ochranu nepožívajú vlastníci, ktorí sa hlasovania nezúčastnili, alebo ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia. V predmetnej veci má súd za to, že iba navrhovatelia 3. a 4. sa preukázateľne, v zmysle v konaní predloženého hlasovacieho lístka, zúčastnili písomného hlasovania dňa 4.3.2012, pritom hlasovali proti väčšinovému rozhodnutiu ostatných vlastníkov bytov. Navrhovatelia 1. a 2. sa podľa svojich výpovedí hlasovania nezúčastnili, keď síce dostali hlasovací lístok, avšak tento neodovzdali. Súd má teda za preukázané, že iba navrhovatelia 3. a 4. preukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu, keď boli títo v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov prehlasovanými vlastníkmi bytu, čo vyplýva z ich hlasovacieho lístka, ako aj výpovedí. Pokiaľ ide o navrhovateľov 1. a 2., títo v konaní nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu, keď sami v konaní uviedli, že hlasovací lístok neodovzdali, tiež z originálov hlasovacích lístkov predložených odporcom na pojednávaní dňa 10.9.2014 vyplýva, že medzi nimi hlasovací lístok navrhovateľov 1. a 2. nebol. Vzhľadom na uvedené považoval súd návrh navrhovateľov 1. a 2. za nedôvodný, pre nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie a vo vzťahu k nim návrh zamietol z uvedeného dôvodu.

Ustanovenie § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov obsahuje prostriedok právnej ochrany prehlasovaných vlastníkov bytov v prípade písomného hlasovania. Z tohto ustanovenia je potrebné odvodiť aj okruh pasívne legitimovaných osôb v takomto súdnom konaní. Pretože tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním vlastníkov, sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa mohli zúčastniť písomného hlasovania, len títo môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov, lebo len ich prijaté rozhodnutia právne zaväzujú, t. j. vyplývajú pre nich z nich práva a povinnosti. V prípade, že sa vlastník bytu domáha právnej ochrany postupom podľa § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov, je nevyhnutné, aby žaloval všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to, či sa hlasovania zúčastnili, alebo ako hlasovali, pretože prijaté rozhodnutia v písomnom hlasovaní zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak to tak nie je a žaloba smeruje iba proti niektorým z vlastníkov bytov, rozsudok súdu by bol nevykonateľný, pretože by nezaväzoval všetky subjekty, ktoré by podľa práva zaväzovať mal ( ). Vlastníci, ktorý by neboli účastníkmi súdneho konania, by mohli argumentovať tým, že týmto rozhodnutím súdu nie sú viazaní. Účastníkmi konania o žalobe podľa Zákona o vlastníctve bytov, teda musia byť všetci vlastníci v dome, ktorým tento status vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností. Návrh navrhovateľov v danej veci smeroval iba proti odporcovi, ktorý je zároveň vlastníkom bytu vo vchode č. X, a nie proti všetkým ostatným vlastníkom bytov (bytový dom má celkom 40 bytov), a keďže navrhovatelia v návrhu neoznačili všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome s ohľadom na zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností, v konaní o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa 4.3.2012 tak neoznačili za účastníkov všetky osoby, ktorých vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, pričom bolo ich povinnosťou pred podaním návrhu zistiť, kto okrem nich je ešte vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. V takomto prípade ide u všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Ide o nútené spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu ( Občianskeho súdneho priadku), z čoho vyplýva, že účastníkmi právneho vzťahu musia byť či už na strane žalobcu alebo žalovaného, všetci účastníci právneho vzťahu. Účinky rozsúdenej veci sa musia vzťahovať na všetkých, inak musí byť žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. Pretože navrhovatelia sa domáhali neplatnosti písomného hlasovania len voči odporcovi a nie aj voči všetkým

ostatným vlastníkom bytov, ktorí spolu tvoria nerozlučné spoločenstvo, súd návrh navrhovateľov pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešným navrhovateľom.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom jeho rozsahu, s výnimkou rozhodnutia o trovách konania odporcu proti účastníkom, ktorí zobrali podaný návrh späť a konanie bolo vo vzťahu k ním uznesením zo dňa 15.4.2013, č.k. -95 zastavené, podali odvolanie všetci navrhovatelia. Ako odvolacie dôvody uviedli všetky tie, ktoré vyplývajú z , pričom argumentovali tým, že podmienky aktívnej legitimácie sú splnené, súd si väzby účelovo, teda chybne zamieňa, podľa svojej potreby, čím dospel k nesprávnym záverom. Vecne legitimovaný na zvolanie t.j. oznámenie schôdze vlastníkov podľa vety prvej i druhej je len správca, prípade aj 1/4 vlastníkov, čo vyplýva aj z vety prvej, podľa vety prvej (Zákona o vlastníctve bytov - poznámka odvolacieho súdu) správca bol povinný ju zvolať, čo neurobil, keď odporca im odňal právo ako vlastníkom, aj oznámenie o výsledku z hlasovania zo schôdze mal uskutočniť vecne legitimovaný správca vyhlásenie písomného hlasovania a informácia o otázkach písomného hlasovania malo byť uskutočnené do siedmich dní pred písomným hlasovaním, na čo bol vecne legitimovaný len správca, prípadne aj zástupca (jeden) vlastníkov, ak by bol, tak zvolený na schôdzi, odporca ním však nie je. Samotný akt hlasovania vyplnením hlasovacích lístkov mohli uskutočniť len vlastníci a správca potom bol oprávnený zisťovať výsledky písomného hlasovania a oznámiť ich do piatich pracovných dní. Prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa do 15 dní na súd, aby vo veci rozhodol. V žalobe o údajnom prehlasovaní nie je žiadna zmienka, ani to z jej povahy nevyplýva, preto zamietnutie žaloby na tomto princípe, t.j. pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania je v rozpore so zákonom i žalobou. Zbytočne súd rozpisuje bezdôvodné konštrukcie o prehlasovaní, vrátane zdôvodňovania okolo tzv. nerozlučného spoločenstva, pretože takú žalobu nikto nepodal. Súd účelovo zamieňa jedno s druhým, keď vety desiatej je možno vzťahovať len pre prípad prehlasovania, no o ten v ich prípade nejde. Súd vlastne zamieta, zdôvodňuje žalobu, ktorá nejestvuje. Ide tu o nesprávne právne posúdenie veci. Veď kto sa má zodpovedať za neoprávnené vyhlásenie písomného hlasovania, ak nie odporca. Vlastníci s tým nemajú nič spoločné. Ich konanie je vzhľadom k žalobe úplne irelevantné. Treba tu pripomenúť, že ak odporca porušil zákon a tým poškodil vlastníkov, títo majú právo i vecnú legitimáciu k podaniu žaloby. Samozrejme, v zmysle práva - bez ohľadu na to, či sa písomného hlasovania zúčastnili alebo nie. Súd im toto právo obmedziť nemôže, ani odňať, pričom výlučne sám odporca je vecne pasívne legitimovaný. Zo žaloby je celkom jasné, že sa ňou napáda celý popísaný postup odporcu, lebo on je nositeľom povinností (zodpovednosť za škodu jeho nezákonným konaním), ktorá je predmetom konania. Súd má podľa žaloby rozhodnúť o nezákonnom konaní odporcu, nič viac. Je úplne logické, že to (neplatnosť písomného hlasovania) môže mať dopad i na ostatných vlastníkov, lenže i nezákonné konanie odporcu má dopad na nich, vo forme finančnej škody. Avšak za nezákonné konanie musí niesť zodpovednosť sám. To je zásada práva. K čomu by vlastne výrok súdu zaväzoval vlastníkov k ničomu. Súd ani neskúmal chybné tvrdenia odporcu, že dodatok 2 k zmluve o výkone správy bol zrušený údajnou zmluvou z apríla 2012 a že ten odporuje platným zákonom. Neskúmal ani pravdivosť výpovede Ing. M. I. z TT Komfortu ohľadne citovanej zmluvy, o ktorej vedel, že bola zmanipulovaná. Súd nezisťoval úplne skutkový stav veci ani pri veľmi sporných a vlastne rozhodujúcich koeficientoch nepriaznivej polohy miestnosti. Vôbec neskúmal ich zákonnosť, nevykonal dokazovanie, ako navrhuje žaloba, podporená dôkazmi, vyhláškou. Odporca nemal právo vyhlásiť písomné hlasovanie, pretože bol zvolený iba ako jeden z viacerých zástupcov pre vchod č. X, teda nie v zmysle bytového zákona ako „zástupca vlastníkov za celý dom“ (zákon píše o zástupcovi - jednom, nie o zástupcoch). Ani toto nie je formálna vec, ale rozhodujúca, lebo taxatívna podmienka domnienky, ani výklad nepripúšťa. Súd tak rozhodol o nejestvujúcej žalobe, teda zamietol žalobu z nejestvujúcich (vymyslených a prekrútených dôvodov). Poukazujú, že oni ako žalobcovia sú nepochybne vecne aktívne legitimovaní a zároveň že odporca je výlučne sám pasívne vecne legitimovaný. Odvolaciemu súdu preto navrhujú, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol v prospech žaloby.

Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľov predložil prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v rozsudku zo dňa 10.9.2014. Podľa jeho názoru súd vydá vo veci správne rozhodnutie po vykonaní dostatočného dokazovania, ktorého výsledkom bolo správne právne posúdenie veci. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v

súlade s V rozsiahlom odôvodnení rozsudku sa súd veľmi podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa sa opiera okrem iných ustanovení hlavne o Bytový zákon v citovanom ustanovení „lex specialis“ upravuje špecifickú a v našom právnom poriadku ako jedinú možnú ochranu „prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome“ s právom obrátiť sa na súd do 15 dní od oznámenia výsledku písomného hlasovania, aby tento vo veci rozhodol. Rovnako je týmto ustanovením aj priamo zo zákona daná a určená naliehavosť právneho záujmu takéhoto účastníka konania a nemusí osobitne preukazovať spôsobom vyplývajúcim z Hmotnoprávny nárok - aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie tohto práva na súde má len ten vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa zúčastnil hlasovania a ktorý hlasoval spôsobom, pri ktorom bol v porovnaní s výsledkom hlasovania ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov prehlasovaný alebo ten, ktorý sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť. Navrhovatelia 1 a 2 sa písomného hlasovania vôbec nezúčastnili a súd správne vyvodil a právne posúdil, že nemajú hmotnoprávny nárok na uplatnenie práva podľa Bytového zákona, to znamená, nemajú k podaniu ich žaloby aktívnu vecnú legitimáciu. Iba žalobcovia 3 a 4 preukázali v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže obaja hlasovali vyjadrením „nie“ na všetky tri položené otázky a zároveň na hlasovacom lístku uviedli, že hlasovanie je protizákonné a proti zmluve o výkone správy. Tiež sa stotožňuje bezvýhradne aj so správnym právnym posúdením súdu ohľadne stanovenia okruhu pasívne vecne legitimovaných účastníkov tohto konania, tzv. že tými môžu byť podľa hmotného práva len všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, vrátane neho, ale nemôže to byť len on sám. Z pohľadu správnosti rozhodnutia súdu pri správnej aplikácii a právnom posúdení hmotnoprávneho predpisu ako aj z procesného hľadiska tak, ako uviedol, považuje subjektívne tvrdenia a argumenty, svojský, nezrozumiteľný a neodborný výklad Bytového zákona a napadnutý procesný postup súdu prvého stupňa zo strany navrhovateľov za právne irelevantný a samozrejme nesprávny. Odvolaciemu súdu navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť a zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,86 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu veci na základe podaného odvolania navrhovateľov 1. sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie medzi inými a prednostne včasnosťou jeho podania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1. a 2. je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ). Do plynutia lehoty sa podľa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle povinný odmietnuť.

Z obsahu spisu, konkrétne z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol navrhovateľom 1. a 2. doručené prostredníctvom pošty do vlastných rúk (v prípade navrhovateľky 2. prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu - navrhovateľa 1., dňa 2.10.2014. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dňom nasledujúcim po doručení teda dňa 3.10.2014 začala plynúť zákonná 15-dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula navrhovateľom 1. a 2. dňa 17.10.2014 (v piatok). Podľa prijímacej pečiatky súdu prvého stupňa, bolo odvolanie navrhovateľov 1. a 2. súdu osobne doručené do podateľne dňa 4.11.2014, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie navrhovateľov 1. a 2. s použitím ako oneskorene podané odmietol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie navrhovateľov 3.podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie navrhovateľov 1. a 2. má zákonom predpísané náležitosti a že navrhovatelia 1. a 2. podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (mal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda s výnimkou rozhodnutia o trovách konania odporcu proti účastníkom, ktorí zobrali podaný návrh späť a konanie bolo vo vzťahu k

ním uznesením zo dňa 15.4.2013, č.k. -95 zastavené ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1. a 2. nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou navrhovateľov 1. a 2. (podľa súdu prvého stupňa aktívne legitimovaných na podanie návrhu na začatie konania ako prehlasovaní vlastníci bytu) bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak návrh navrhovateľov 1. a 2. o určenie, že písomné hlasovanie zo dňa 4.3.2012 v bytovom dome V.. X až X v K., v rozsahu všetkých troch otázok v ňom (zavedenie nezákonných koeficientov, zmena rozpočítavania nákladov za dodané teplo a poverenie cudzieho subjektu k vykonaniu rozpočítania týchto nákladov) je neplatné, ako nedôvodnú zamietol v podstate s tou argumentáciou, že súd nesprávne posúdil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, ktorý jediný je nositeľom povinnosti (zodpovednosť za škodu jeho nezákonným konaní), ktorá je predmetom konania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nebol predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, o ktorý svoje právne závery oprel i súd odvolací.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie platnosti písomné hlasovania zo dňa 4.3.2012 v bytovom dome V.. X až X v K., keď súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie veci, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach adekvátne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s poukazom na už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľov 1. a 2. nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada potom dodať už iba nasledovné:

Odvolací súd sa plne zhodol so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je potrebné z ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov odvodiť aj okruh pasívne legitimovaných osôb v takomto súdnom konaní a v prípade, že sa vlastník bytu domáha právnej ochrany postupom cit. zák. ustanovenia je nevyhnutné, aby žaloval všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to, či sa hlasovania zúčastnili, alebo ako hlasovali, pretože prijaté rozhodnutia v písomnom hlasovaní zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ domáhať návrhom na začatie konania, teda aké sú prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu. Podľa ustanovenia sa určenie môže týkať len právneho vzťahu alebo práva, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení Iné určenie, než určenie existencie právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa, v ktorom prípade už nejde o návrh na začatie konania zodpovedajúci ustanoveniu ale o návrh na začatie konania iný, v ustanovení neuvedený. Všeobecne platí, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie neplatnosti právnych úkonov alebo právnych skutočností. Dôležitým je vymedziť pojmy právo a právny vzťah. Právny vzťah je spoločenský vzťah normovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak povedané, akýkoľvek vzťah definovaný subjektmi, objektom a obsahom (právami a povinnosťami), ktorý spadá

pod reglementáciu všeobecne záväzných právnych predpisov. Právnym vzťahom je dvoj a viacstranný právny vzťah (napr. zmluvný alebo zodpovednostný). Len uvedeným spôsobom definovaný právny vzťah môže byť predmetom určovacej žaloby. V prípade práva ide o určenie existencie či neexistencie subjektívneho práva (napr. práva vlastníckeho). Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu).

Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno- právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch nejde o otázku okruhu účastníkov konania (žalobca/žalovaný), ale o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, popr. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie.

V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti hlasovania - právneho vzťahu, na ktorom sa zúčastnili vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome v K., na V. ul. č. X - X v počte 30. Z uvedeného vyplýva, že osobami zúčastnenými uvedeného právneho vzťahu hlasovania, ktorí žiadali určiť neplatným navrhovatelia 1. a 2., sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v počte 30. Uvedené vyplýva z nasledujúceho.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

Podľa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Z citovaného ustanovenia vyplýva záväznosť vecného rozhodnutia, vyslovujúceho sa konečným spôsobom o tom, čo platí ako právo medzi účastníkmi konania a odstraňujúceho tak konfliktnosť v predprocesných právnych vzťahoch a zároveň, že o veci záväzne medzi účastníkmi konania rozhodnutej, nemôže byť konané a rozhodnuté znovu ( ).

Keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť

účastníkmi konania všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, t. j. na strane žalobcu/navrhovateľa tí vlastníci, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane žalovaného/odporcu tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú. Z uvedeného vyplýva, že na danom právnom vzťahu odporca, ktorý je len zástupca vlastníkov bytov vyhlasujúci sporné písomne hlasovanie, súčasne i jeden z ostatných 40 - tich vlastníkov bytov, nie je zúčastnený sám, jediný.

Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, ktorý nie je v postavení zástupcu vlastníkov bytov nositeľom povinností z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania - písomného hlasovania v bytovom dome, ale sú nimi všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. v písomnom hlasovaní.

Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nemožno súhlasiť s odvolateľmi, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože zistený skutkový stav posúdil podľa správnych právnych ustanovení právneho predpisu. Nadbytočným je potom zaoberanie sa platnosťou zmluvy o výkone správy a jej dodatkov a tiež vyhodnotením namietaného hlasovania z hľadiska jeho súladu so zákonom. Uvedené vyplýva zo záveru, že účastníkmi konania nie sú všetci tí, ktorých by sa rozhodnutie malo týkať, a na ktorých by sa malo vzťahovať (ktorí by ním mali byť viazaní) a byť pre nich záväzné. Z hľadiska hospodárnosti je nadbytočným zaoberať sa uvedenými skutočnosťami, ktoré by nemohli ovplyvniť spôsob rozhodnutia súdu pri súčasnom nedostatku vecnej legitimácie, jednej z podmienok úspešnosti určovacej žaloby.

Pokiaľ odvolatelia namietajú, že súd mal rozhodnúť výlučne o nezákonnom konaní odporcu, ktorý nebol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie, pretože bol len zástupcom vlastníkov pre vchod č. X, nie pre všetkých vlastníkov a jeho nezákonné konanie má dopad na ostaných vlastníkov vo forme finančnej škody, z rozhodnutia súdu prvého stupňa, vyjadreného v odôvodnení vyplýva, že posudzoval určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a jeho výsledku (t.j. rozhodnutia dosiahnutého hlasovaním) z hľadiska vecnej legitimácie.

Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. októbra 2012)

Pokiaľ potom odvolatelia namietajú, že súd mal rozhodnúť o nezákonnom konaní odporcu, nič viac, za ktoré nezákonné konanie musí odporca niesť zodpovednosť sám, mali to spraviť predmetom rozhodovania a tomu prispôsobiť žalobný návrh. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania medzi navrhovateľmi 3., 4. a odporcom, inak odvolacími argumentmi osobitne nenamietaným, s použitím ko vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s veta prvá per analogiam vo vzťahu k navrhovateľom 1. výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinili práve oni oneskoreným odvolaním sa a v spojení s vo vzťahu k neúspešným navrhovateľom 1.potom plne úspešnému odporcovi v odvolacom konaní priznal voči všetkým navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu za ktorý v zmysle v spojení s vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení prináleží odmena 61,85 Eur, k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, v roku 2015 vo výške 8,04 Eur, spolu s 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 83,86 Eur.

Odvolací súd zaviazal navrhovateľov 1. až 4. zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania, k rukám advokátky odporcu ( ), do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.