Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-114-2014.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/114/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka E.. Q. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. H. XX, R., zast. JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, AK, Floriánska 16, Košice a otec N. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. C. XXX, Č. E., na návrh starých rodičov: H. I., Y.. XX.X.XXXX, E. H. X, R. a Q. I., Y.. X.XX.XXXX, E. H. X, R., v konaní o úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletou L. I., Y.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O trovách štátu b u d e r o z h o d n u t é po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Starí rodičia návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2014 žiadali, aby boli oprávnení stretávať sa s mal. L. I., Y.. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloletú si prevezmú a po ukončení styku odovzdajú v bydlisku matky.
Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 4.9.2014. S návrhom nesúhlasila.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.9.2014. S návrhom na úpravu styku starých rodičov s mal. L. I., Y.. XX.XX.XXXX súhlasil.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2014 vzhľadom k rozdielnym vyjadreniam matky, starých rodičov a názoru dieťaťa v otázke úpravy styku sa vyjadria na pojednávaní, prípadne po ďalšom dokazovaní.
Z výpovede starej matky H. I. bolo zistené, že manželstvo ich syna N. I. bolo dňa 20.4.2012 Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 39C/6/2010 rozvedené. Mal. L. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, výživné bolo určené vo výške 60 Eur mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky.
Ďalej vo výpovedi uviedla, že syn sa toho času zdržiava v Č. B. J. C., Č. E. a možnosť stretávania sa s dcérou nevyužíva. Vnučku nevideli asi 3 roky, nemajú možnosť s ňou tráviť čas, vzťahy medzi nimi a matkou dieťaťa nie sú dobré, avšak majú záujem tráviť aspoň minimálny čas so svojou vnučkou. Od narodenia matka dieťaťa im vnučku sprístupňovala vo veľmi malej miere do 4 rokov dieťaťa. Vnučku
občasne stretávali, ak ich syn ju doniesol ukázať do ich domácnosti. Vnučku vnímajú, ako vlastnú krv, chcú s ňou tráviť čas, zoznámiť ju s ich rodinou, aby vedela, že má aj druhých starých rodičov. Od rozvodu syna matka dieťaťa im neumožňovala s vnučkou kontakt a zlyhávala akákoľvek komunikácia. O možnosti domáhať sa styku s vnučkou súdnou cestou nevedeli, inak by túto možnosť využili skôr. Maloletú vnučku naposledy stará matka videla v čase keď mala 4 roky. V čase keď boli manželia, matka dieťaťa mal. L. nedávala, nedoniesla ju k nim, neprišla k nim ako ku starým rodičom. Preto sa s maloletou nestretávali. Vzťahy sa zhoršili podaním návrhu na rozvod. Konanie trvalo 3 roky, medziľudské vzťahy sa narušili. Odvtedy mal. L. nevideli. V prípade aj nejakých sviatkov v rodine ešte počas trvania manželstva matka s maloletou nikdy do ich domácnosti neprišla. O tom, že je možné domáhať sa úpravy styku súdnou cestou sa dozvedeli až na polícii keď boli vyplatiť dlžné výživné. Vtedy im príslušníčka policajného zboru povedala, že aj takáto možnosť existuje. Matke dieťaťa poslali aj doporučený list. Ona sa im však vyhýba, obracia hlavu, čo nebolo možné sa nejakým spôsobom stretnúť. Za syna zaplatili výživné, vyrovnali dlh.
Z výpovede starého otca bolo zistené, že tento súhlasil s výpoveďou svojej manželky. S vnučkou by sa chcel stretávať, nakoľko sa im však matka dieťaťa vyhýba, aby sa nemusela s nimi stretnúť. Okrem mal. L. majú aj ďalšie dve vnučky G. Č. B..
Z výpovede matky súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. Maloletá dcéra bude mať 8 rokov. Otec ich opustil keď mala dva roky. Starí rodičia ju nekontaktovali 6 rokov, pričom bývali neďaleko od seba. Keď im bolo najhoršie nikdy sa o nich nezaujímali. Otec dieťaťa ich nechal bez financií. Počas celej doby doniesol pri jednej návšteve bábiku, ktorá nefungovala, pár ponožiek, sveter, čokoládu, džús, kinder vajce, detské žuvačky, nohavice, tričko, šiltovku, ponožky, cukríky. Poštou poslal balík s plyšovou hračkou, farbičky aj nejaké hračky. Stará matka H. I. raz prispela na pobyt v nemocnici keď bola s mal. L. 10 dní so silným zápalom obličiek. Starý otec Q. I. sa ani nezastavil, len vyložil manželku pred nemocnicou a odišiel preč. Nevyhľadal ich celých 6 rokov. Počas doby trvania rozvodu na ňu útočili, urážali ju. Pri prejednávaní výšky výživného na vnučku sa vyjadril, že chce od syna výplatné, čo ju urazilo. Podľa jej názoru je problém vo výživnom, ktoré by mal otec platiť na mal. L.. Tento si svoju povinnosť neplatí, opakovane na neho podala trestné oznámenie. Predpokladá, že dlžné výživné zaplatili jeho rodičia. Návrh na úpravu styku podávali až po 6-ich rokoch.
Matka uviedla, že mal. L. nemá vybudované žiadne citové puto so starými rodičmi, sú to pre ňu úplne cudzí ľudia, ktorých nepozná. Mal. L. má kompletnú rodinu s obidvoma rodičmi, súrodencami, so starými rodičmi, ktorí jej venujú pozornosť, lásku, kľud a všetko čo potrebuje. Mal. L. povedala o čo sa snažia starí rodičia. Vyjadrila sa, že k nim chodiť nechce, pretože ich nepozná, bojí sa ich a nemá ich rada. Z uvedeného dôvodu s návrhom nesúhlasila. Úprava styku otca s dieťaťom je iba za jej prítomnosti.
V ďalšom matka potvrdila, že starí rodičia o maloleté dieťa nejavia záujem, nevyvinuli žiadnu aktivitu, aby sa s maloletou mohli stretnúť. Počas uplynulých 6-ich rokov vôbec o maloleté dieťa nejavili záujem.
Okresný súd Košice I ustanovil uznesením znalca na vyhotovenie znaleckého posudku.
Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 32/2015 dňa 15.6.2015.
Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že na základe zistených skutočností psychologickou diagnostikou a klinickým interview boli zistené nadpriemerné citové väzby na matku a jej sestru E., ktorú má jej matka s druhom. Rovnako pozitívne reaguje na starých rodičov z matkinej strany. Pekne o nej rozpráva ako aj pozitívne opisuje kontakty s nimi. Mal. L. má vytvorené vysoko pozitívne emocionálne puto k vyššie uvedeným ľudom. Títo ľudia blízky jej osobnosti ju formujú ako aj vytvárajú pocity istoty, bezpečia domova. Ku otcovi sa maloletá vyjadruje indiferentne, že s ním nežije, nepozná ho, nevie sa k nemu vyjadriť, vie že má novú rodinu v Čechách ako aj to, že má nevlastnú sestru H.. K starým rodičom z otcovej strany nemá vytvorené žiadne väzby ani materiálne ani citové. Nevie o nich nič povedať, nemá s nimi žiadne zážitky, nepozná ich. Vie o ich existencii ale nič konkrétnejšie.
Na základe zistených skutočností, znaleckým vyšetrením a dokazovaním nebolo zistené ovplyvňovanie matkou voči otcovi a jeho rodičom, teda L. starým rodičom. Rovnako nedochádza k ovplyvňovaniu maloletej otcom, pretože nie sú v žiadnom kontakte. Prostredníctvom otcových rodičov rovnako nedochádza k ovplyvňovaniu maloletej, lebo sa nekontaktujú.
Zo psychologického vyšetrenia a znaleckého dokazovania sa nedá jednoznačne určiť príčina negatívnych rodinných väzieb medzi maloletou a jej otcom, ako aj maloletého a otcovými rodičmi. Z praktického pragmatického pohľadu môže povedať, že odchod otca zo spoločnej domácnosti, jeho nezáujem o rodinu, ktorú zanechal v SR, následný rozvod rodičov, ako aj odlúčenie sa ako rodiny, mohlo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobiť citové odcudzenie a vážne narušenie emocionálnych väzieb medzi nimi. Prvotný nezáujem starých rodičov z otcovej strany ako aj zo strany samotného otca maloletej, podnietil matku k rozvodu a následne k tvorbe novej rodiny.
V súčasnosti znalec neodporučil stretávanie sa maloletej so starými rodičmi, pretože maloletá nejaví záujem o stretávanie sa s nimi. Taktiež sa domnieva, že násilné vynucovanie a riadené stretávanie sa starých rodičov s vnučkou, by nenaplnili očakávania ani jednej zo strán, naopak mohlo by dôjsť k traumatizácii dieťaťa pri tvorbe osobnosti ako aj jej pozitívneho progresu. Mal. L. na základe psychologického vyšetrenia dosiahla optimálne výsledky na to, aby svoj názor vedela povedať, presadiť si ho aj zastať. Maloletá sa vyjadrila, že nejaví záujem o stretávanie sa so starými rodičmi.
Znalkyňa v súčasnosti nedoporučuje styk mal. L. so starými rodičmi v žiadnej z navrhovaných foriem. Odporúča postupné približovanie sa k dieťaťu podľa stanovených pravidiel formou rodinnej terapie, resp. navrhuje návštevu poradenského psychológa pre vytvorenie vzťahových rovín maloletej k starým rodičom.
Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke. Zo vzťahu s druhom má maloletú dcéru E. I., Y.. XX.X.XXXX. Matka poberá štátne sociálne dávky a výživné na maloletú dcéru L.. Rodina býva v 3- izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve druha matky. V byte sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Mal. L. má k dispozícii svoju vlastnú izbu zariadenú účelným nábytkom a hračkami. Matka s návrhom na úpravu styku nesúhlasila, pretože obaja starí rodičia o vnučku neprejavovali žiaden záujem a maloletá nemá žiaden citový vzťah k starým rodičom, nakoľko aj v čase rozvodu manželstva mala 2 roky. Starí rodičia matku dieťaťa nikdy nekontaktovali za účelom možnosti stretávania sa. Medzi oboma účastníkmi konania od rozvodu manželstva nie je žiadna komunikácia. Otec dieťaťa sa o dcéru nezaujíma, na výživu neprispieva a od rozvodu sa zdržiava v ČR.
Starí rodičia H. I. A. Q. I. sú zamestnaní. Stará matka je zamestnaná ako upratovačka vo firme C. a starý otec je zamestnaný v spoločnosti M..C.. C. R. ako strojník. Starí rodičia trvali na podanom návrhu v konaní o úprave styku s vnučkou. Maloletú vnučku nevideli viac ako 3 roky, vôbec nemajú možnosť s ňou tráviť spoločný čas. Vzťahy medzi nimi a matkou nie sú dobré po rozvode manželstva s ich synom. Obaja majú záujem s vnučkou udržiavať rodinné vzťahy a aby samotné dieťa si začalo uvedomovať, že má aj blízku rodinu zo strany otca dieťaťa.
Mal. L. bola žiačkou 2. ročníka P.R. Š., Y. R. X G. R.. Matka mala bežné výdavky na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v rodinnom prostredí maloletej za účelom pohovoru s dieťaťom. Mal. L. pri pohovore uviedla, že starých rodičov nepozná, nikdy ju nekontaktovali a ani nikdy nenapísali a so starými rodičmi sa stretávať nechce.
Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1). Zároveň dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečovaní orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5).
Podľa ust. § 116 O.Z. sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Okrem pojmu blízkej osoby v citovanom ustanovení zákon definuje aj osoby, ktoré sa považujú za navzájom blízke aj bez existencie určeného rodinno-právneho vzťahu za podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb by tá druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby), vyžadujú si to pomery v rodine. Úprava prichádza do úvahy napr. vtedy, ak je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať alebo ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený na otázku stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou.
Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení súd zamietol návrh starých rodičov na úpravu styku s mal. L. I. z toho dôvodu, že účelom ust. § 25 ods. 5 nie je dosiahnuť vybudovanie nových vzťahov medzi starými rodičmi a maloletým dieťaťom, pokiaľ tento vzťah neexistuje ale udržiavať už existujúci vzťah a citové puto medzi nimi pokiaľ tento vzťah už vybudovaný bol. Je to z toho dôvodu, že rozvodom manželstva rodičov maloletého dieťaťa dochádza k strate kontaktu dieťaťa aj s blízkymi osobami jednej alebo druhej rodiny a tými blízkymi osobami sú aj starí rodičia. Pre úpravu styku starých rodičov s mal. L. neboli splnené tieto zákonné podmienky, pretože sami starí rodičia s mal. L. nemali vytvorený žiadny vzťah ani citový vybudovaný nie je a maloletá ich nepozná. Vzhľadom na to, že od rozvodu manželstva ich nestretla. Starí rodičia sa vyjadrili, že by chceli sa s dieťaťom stretávať, tráviť s ním čas aj napriek tomu, že za obdobie posledných minimálne troch rokov o dieťa nejavili záujem, nekontaktovali ho a s dieťaťom sa nestretli.
Zákonná úprava rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby. Tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod.. Súd však musí vziať pri rozhodovaní do úvahy okrem záujmov dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Súd musí so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa uvážiť aj jeho názor podľa § 43.
Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa bola aj tá skutočnosť, že otec o dieťa nejaví záujem, dlhodobejšie sa zdržiava v Č. B., kde má novú rodinu a maloleté deti. Preto má matka v tejto životnej situácii nezastupiteľné postavenie v tom, že dieťa nielen vychováva a stará sa o jeho potreby denno-denne, pričom dieťa už má 9 rokov.
Kolízny opatrovník, ktorý zisťoval názor dieťaťa uviedol, že dieťa nemá záujem na stretávaní sa so starými rodičmi, nakoľko ich nepozná, nemá k nim vytvorený citový vzťah, pričom ani samotný otec sa s dieťaťom nestretáva. V ďalšom súd vychádzal aj z vypracovaného znaleckého posudku ustanoveného znalkyňou, ktorá neodporučila styk mal. L. so starými rodičmi. Uviedla, že odchod otca so spoločnej domácnosti, jeho nezáujem o rodinu, ktorú zanechal v Slovenskej republike, následný rozvod rodičov ako aj odlúčenie sa ako rodiny, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil citové odcudzenie a vážne narušenie emocionálnych väzieb medzi nimi. Prvotný nezáujem starých rodičov z otcovej strany ako aj zo strany samotného otca maloletej, následne matku podnietil k rozvodu manželstva a k tvorbe novej rodiny. Znalkyňa uviedla, že násilné vynucovanie a riadené stretávanie sa starých rodičov s vnučkou, by
nenaplnilo očakávanie ani jednej zo strán a mohlo by viesť ku traumatizácii dieťaťa pri tvorbe osobnosti ako aj jej pozitívneho progresu. Maloletá sa aj pred znalkyňou vyjadrila, že nejaví záujem o stretávanie sa so starými rodičmi. V ďalšom podľa zváženia súdu dôvodom zamietnutia návrhu bola aj skutočnosť, že medzi matkou a starými rodičmi nie je dobrý vzťah. Tento vzťah bol negatívny počas celého obdobia kým žili rodičia spolu v jednej domácnosti. Pokiaľ tento vzťah nie je vybudovaný a nie je pozitívny, je ťažké uveriť starým rodičom, že v prípade upraveného styku s maloletou by túto neovplyvňovali negatívne vo vzťahu k svojej vlastnej matke a zachovali by sa úplne neutrálne.
Z uvedených dôvod, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. To však neznamená, že by v budúcnosti matka a starí rodičia sa nemohli dohodnúť na úprave styku tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ majú starí rodičia naozaj úprimný záujem vybudovať si citovú väzbu na maloletú a do budúcna sa s maloletou stretávať, je to závislé od nich a od ich ústretovosti. Citový vzťah s dieťaťom nie je možné vybudovať rozhodnutím súdu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 146 ods. 1, písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.