Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-15-2015.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Stredisko sociálnej a zdravotníckej pomoci, Vajnorská 135, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 42 268 010, o zaplatenie 910,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 242,22 eur spolu s úrokom z omeškania
? 5,75% p.a. zo sumy 23,86 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, ? 5,75% p.a. zo sumy 114,57 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, ? 5,75% p.a. zo sumy 103,79 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, , všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 910,10 eur s príslušenstvom, titulom nárokovo zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa ods. 3 cit .zákona, ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Súd v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. na deň 11.11.2015 o 10,45 hodine oznámil vyhlásenie rozsudku.
Oboznámil sa s listinnými dokladmi a mal preukázaný skutkový a právny stav: Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 od postupcu Slovak Telekom, a.s.. Postupca uzatvoril s odporcom dňa 06.02.2013 Zmluvu č. 8,9421E+18 predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb a súčasťou tejto zmluvy
sú Všeobecné podmienky. Za poskytnuté telekomikačné služby postupca vyúčtoval cenu daňovými dokladmi :
- Faktúra č. 7301361763 vo výške 23,86 eur, splatná 25.02.2013
- Faktúra č. 7302456485 vo výške 114,57 eur, splatná 25.03.2013,
- Faktúra č. 7303574589 vo výške 103,79 eur, splatná 25.04.2013. Súd nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby titulom existencie inominátnej zmluvy uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 351/2011 Z.z.. o elektronických komunikáciách považoval za oprávnený, preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie tejto žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur vyúčtovaných faktúrou č. 740122728, splatná 25.02.2014 považoval za neoprávnený. Navrhovateľ v návrhu neuviedol titul na základe ktorého si vyúčtoval zmluvnú pokutu. Súd vychádza z predpokladu, že táto je vyúčtovaná s odkazom na všeobecné podmienky.
Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa mali stať súčasťou zmluvy . Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3. Dojednaných s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky, ktoré sú všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe. Zákon predpokladá pre platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku 1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami uzavierajúcu zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala používala iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky, ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, a zmluvné strany môžu toto interpretačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by mali byť známe účastníkovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy. Podľa názoru súdu nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej
pokuty zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky odporca nepodpísal. Súd zároveň odkazuje na vyslovený právny názor v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.
Uznesením č.k. 29Cb/15/2015-43 zo dňa 24.08.2015 súd podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil platobný rozkaz z dôvodu nemožnosti doručenia odporcovi do vlastných rúk. Zásielky súdu sa vracali s oznámením pošty: adresát je neznámy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatneného nároku bol navrhovateľ úspešný v rozsahu 242,22 eur. Úspešný bol odporca vo výške 663,88 eur. Súd úspešnému odporcovi s ohľadom na pomer úspechu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré mu však nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.