Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v Q., H. V.. XX/XX, v konaní o privolenie k výpovedi z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16.9.2014 č.k. -221 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd privolil k výpovedi z nájmu bytu, ktorý sa nachádza v Q., na H. V.. XX/XX a zaviazal žalovaného predmetný byt vypratať a vyprataný ho odovzdať žalobcovi po zabezpečení náhradného prístrešia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa , / v znení platnom do 19.6.1997, a , berúc do úvahy právny názor vyslovený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.12.2013 č.k. -75 vzal za preukázané, že žalovaný je nájomcom predmetného bytu na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.5.1975. Z evidenčného listu zo dňa 20.5.1975 zistil, že žalovaný bol užívateľom bytu spolu v manželkou D. a v čase pridelenia bytu bývali v byte 4 deti. Uzavrel, že v súlade s ust. sa 1.1.1992 tento vzťah zmenil na nájomný. Manželstvo žalovaného a D. P. bolo rozvedené v roku 1989, pričom bývalá manželka D. spolu s deťmi S., J. D. Ľ. sa 1.10.1991 odsťahovali z predmetného bytu do Brna. Táto skutočnosť bola nepriamo potvrdená aj oznámením OPRZ Q. zo dňa 5.4.2012. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bývalá manželka sa späť do bytu nevrátila a tento stav pretrváva až dodnes. Z uvedeného vyvodil záver, že bývalá manželka trvale opustila spoločnú domácnosť. V tej súvislosti súd prvého stupňa uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že bývalá manželka žalovaného trvale opustila spoločnú domácnosť, nezanikol zo zákona spoločný nájom bytu a teda bývalá manželka mala byť účastníčkou konania. Práve v nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko bývalá manželka D. P. nebola účastníčkou konania videl dôvod na zamietnutie žalobného návrhu.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa nedlhoval žalobcovi žiadnu čiastku na nájomnom alebo službách spojených s užívaním bytu, pričom nájomné platí riadne a včas. Zároveň bolo zistené, že nedoplatok na príslušenstve spolu činí 14 139,21 eur. Z písomného podania žalobcu vyplynulo, že príslušenstvo predstavuje poplatok

za omeškanie priznané v konaniach vedených pod sp.zn. , , , a trovy konania priznané v uvedených konaniach a súčasne ide o trovy tohto konania. Žalovaný k nedoplatku uviedol, že tento mu vznikol za roky, keď predmetný byt neužíval a aj napriek tomu boli účtované vysoké nedoplatky (teplú vodu vôbec neužíval). Nedoplatky z nájmu činili za rok 1995 - 40 866,00 Sk, v roku 2003 - 17 745,00 Sk, v roku 2004 - 18 475,00 Sk a v roku 2005 za mesiace január až október 17189,00 Sk.

Na základe týchto zistených skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že neplatenie nájomného alebo úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas než tri mesiace nie je obligatórnym dôvodom privolenia k výpovedi z nájmu bytu. Prenajímateľ má možnosť (nie povinnosť) z uvedeného dôvodu dať výpoveď, ktorá bola v čase podania žaloby viazaná na privolenie súdu. Súd musí skúmať príčiny, pre ktoré nájomca neplatil nájomné, pričom táto povinnosť bola uložená aj v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Vychádzal z tvrdení žalovaného uvedených v odvolaní zo dňa 23.6.2010, že v rokoch 1994-1995 mal finančné problémy, keďže nemal vyplatenú mzdu za 4-6 mesiacov a neskôr mzdu za 14 mesiacov, ktorá nie je uhradená ani doposiaľ, že v byte dlhšiu dobu nebýval, pričom mu vznikli preplatky za služby a vyúčtovanie mu nebolo doručené. V tom čase žalovaný poukazoval aj na svoje zdravotné problémy. Po rozvode manželstva sa z bytu odsťahoval a približne rok nájomné bývalá manželka neplatila. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu, keď v roku 1996 uhradil sumu 3 500,00 Sk, v roku 1997 sumu 3 500,00 Sk, v roku 1995 7 223,00 Sk. Aj napriek tomu, že žalovaný od roku 1994 neplnil riadne nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a nedoplatok ku roku 2005 predstavoval sumu 153 571,00 Sk, súd prvého stupňa prihliadol predovšetkým k tej skutočnosti, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu nemá žiaden nedoplatok na nájomnom. Bol evidovaný len nedoplatok na príslušenstve vo výške 14 668,50 eur. Prihliadnuc na skutočnosť, že dôvodom neplatenia nájmu bol nepravidelný príjem na strane žalovaného, strata zamestnania, rodinné problémy a zhoršený zdravotný stav súd prvého stupňa uzavrel, že dôvodom neplatenia nájomného boli objektívne príčiny na strane žalovaného, preto na tieto skutočnosti prihliadol. Za najpodstatnejšiu okolnosť považoval skutočnosť, že žalovaný dlžné nájomné uhradil a už v roku 2012 nedlhoval na dlžnom nájomnom žiadnu sumu. V súčasnej dobe nájomné platí pravidelne a nemá žiaden nedoplatok na nájomnom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa uzavrel s poukazom na , že bolo by v rozpore s dobrými mravmi privoliť k výpovedi k nájmu bytu, pokiaľ žalovaný svoje povinnosti plní a vyrovnal celé dlžné nájomné. Nedoplatok, ktorý žalobca eviduje ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 14 139,21 eur predstavuje dlžné príslušenstvo

- poplatok z omeškania a trovy konania. V súvislosti s poplatkom z omeškania súd prvého stupňa vytkol žalobcovi, že je vypočítaný z dlžného poplatku z omeškania, na čo žalobca nemá nárok. Keďže nejde o dôvod pre výpoveď z nájmu bytu podľa / , súd neskúmal ani výšku a dôvodnosť tohto nedoplatku. Navyše, aj tieto nedoplatky žalovaný spláca. Na základe týchto skutočností zamietol návrh žalobcu na privolenie k výpovedi z nájmu bytu.

O trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, vyslovil, že mu trovy konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa / v spojení s /, /ciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a konanie zastavil z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, alternatívne aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že v predmetnej právnej veci bol už dňa 3.1.2006 vydaný rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -60, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2006. Pokiaľ Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.3.2011 č.k. -89 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, protiústavne prelomil tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci bez existencie relevantných skutočností, ktoré môžu mať zákonný účinok na inštitút právoplatnosti rozhodnutí. Pokiaľ odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného a odvolanie považoval za včas podané, nepostupoval správne. Zo zápisnice o mediácii zo dňa 31.10.2007, ktorej sa zúčastnil aj žalovaný, nepochybne vyplýva, že už najneskôr dňa 31.10.2007 vedel o rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -60, nakoľko táto skutočnosť sa výslovne cituje v zápisnici o výsledku a priebehu mediácie. Naviac žalovaný dňa 9.11.2007 opatril svojim podpisom aj zmluvu o nájme náhradného bytu, ku ktorej uzavretiu nedošlo, ale v zmysle ktorej mu mal byť poskytnutý byt č. XX na H. V.Á.. XX ako náhradný byt na dobu určitú. Už za použitia jednoduchej logiky musí byť zrejmé, že žalovaný v tom čase musel mať faktickú vedomosť o spomínanom rozsudku.

Pokiaľ ide o namietané rozhodnutie, vytkol súdu prvého stupňa, že toto neodôvodnil v súlade s ust. , čím bola odňatá možnosť konať pred súdom žalobcovi a znemožnené mu správne zamerať dôvody odvolania. V rozsudku absentuje náležitá úvaha súdu, právne úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a na základe akých skutočností dospel k jednotlivým záverom. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal ani so žalobcom uvádzanými skutočnosťami o zákonnosti konania. Žalovaný je priamo zo zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, preto názor súdu prvého stupňa o úhrade dlžnej sumy bez toho, aby bolo uhradené aj dlžné príslušenstvo vo výške 14 139,21 eur, nie je správny. Ku dňu 31.10.2007 bola samotná dlžná istina vo výške 179 001,00 Sk, čo je nezanedbateľná suma. Žalobca napriek nedoplatku žalovaného za nájomné a služby spojené s užívaním bytu bol dodávateľom týchto služieb a bol ich povinný platiť, čo výrazne negatívne ovplyvňuje jeho ekonomickú situáciu a ďalšiu činnosť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, aj keď toto mu bolo doručené dňa 15.11.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , v rozsahu vyplývajúcom z ust. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.11.2015 o 9,45 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 227/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 5.11.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust., 3

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. / v konaní došlo k vadám uvedeným v , súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné :

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalovaný porušil svoje povinnosti uhrádzať nájomné a služby spojené s užívaním bytu, keď tieto neuhradil za obdobie dlhšie ako 3 mesiace, preto bol naplnený dôvod pre výpoveď z nájmu predmetného bytu v zmysle / v znení platnom do 19.6.1997, ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

Právny názor súdu prvého stupňa o nedostatku pasívne legitimovaného subjektu na strane žalovaného, a to aj bývalej manželky žalovaného D. P. nie je správny, keďže tejto zanikol nájom k predmetnému bytu trvalým opustením spoločnej domácnosti ( v spojení s ). Táto skutočnosť však nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Okrem tohto dôvodu totiž dôvodom zamietnutia žaloby bola aj skutočnosť, že podľa názoru súdu prvého stupňa privolenie k výpovedi z nájmu predmetného bytu súdom by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. . S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že dôvody, zistené súdom prvého stupňa zakladajú aplikáciu na daný prípad pri rozhodovaní o privolení k výpovedi z nájmu bytu. Právne významná v tomto smere je totiž skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania o privolenie k výpovedi z nájmu bytu uhradil celé dlžné nájomné a nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou.

Pri úvahe, či privolenie k výpovedi z nájmu bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle je podľa názoru odvolacieho súdu tiež významnou aj doba, ktorá uplynula od dania výpovede žalobou, doručenou žalovanému dňa 31.1.1998 a rozhodnutím súdu, a to najmä za situácie, keď žalovaný celé dlžné nájomné a ostatné nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu uhradil.

Z vyššie uvedených dôvodov možno uzavrieť, že správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný dlhoval na príslušenstve žalobcovi sumu 14 139,21 eur, táto nie je opodstatnená.

Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, táto pohľadávka predstavuje trovy iných konaní, ktoré nemožno považovať za také nedoplatky, aké má na mysli ust. / . Pokiaľ ide o ostatné nedoplatky (penále a úroky) ich výška nebola zo strany žalobcu v konaní jednoznačne preukázaná, nakoľko tieto neboli jednoznačne vyčíslené a špecifikované, správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ k týmto nedoplatkom pre účely rozhodnutia o privolení k výpovedi z nájmu bytu, neprihliadol.

Pokiaľ žalobca vytýkal Krajskému súdu v Košiciach postup, pokiaľ prejednal odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -60, nejde o dôvod, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie v jeho prospech. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.3.2011 č.k. -89 vysvetlil, na základe akých skutkových a právnych záverov dospel k zisteniu, že odvolanie bolo podané včas a že súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní podmienok konania, čo nakoniec viedlo odvolací súd k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvody uvedené v spomínanom uznesení odvolací súd považuje za správne a niet žiadneho dôvodu sa od nich odchýliť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ani mu z obsahu spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.