Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-23-2015.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD vo veci starostlivosti súdu o mal. V. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, za účasti rodičov otca A. F., nar. X.X.XXXX, bytom A., S. X, právne zastúpeného Gáborom Szárazom, advokátom, AK so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20 a matky S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 4P 5/2014-253 zo dňa 29.06.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o znížení výživného od 4.12.2013 do budúcna, vo výroku o dlžnom výživnom, vo výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 138/2003-133 zo dňa 16.9.2005 v časti výživného tak, že výživné zo strany otca pre mal. V. O. znížil zo sumy 5.000,- Sk mesačne v období od 30.5.2013 do 3.12.2013 na sumu 27,13 eur mesačne a počnúc dňom 4.12.2013 na sumu 100 eur mesačne s tým, že znížené výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 30.5.2013 do 31.5.2015 vo výške 952,62 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že mal. V. O. je dcérou matky S. R. a otca A. F., ktorého otcovstvo bolo určené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 138/2003-133 zo dňa 16.9.2005 s právoplatnosťou dňom 14.1.2006. Uvedeným rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na mal. dieťaťa za obdobie od 11.2.2002 do 31.12.2003 sumou 1 500,- Sk mesačne a od 1.1.2004 sumu 5 000,- Sk mesačne. Pri určení výživného zo strana otca od 1.1.2004 súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky o príjme otca zakotvenej v ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, teda že jeho mesačný príjem predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. sumu 94 600,- Sk, keďže otec dieťaťa v tom čase bol držiteľom živnostenského oprávnenia, avšak svoje príjmy za roky 2004 a 2005 súdu nepreukázal. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 228/2008-173 zo dňa 15.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 217/2009-193 zo dňa 10.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2009 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. V čase tohto rozhodovania bol otec mal. dieťaťa nezamestnaný, bol bez príjmu, nemal nárok na sociálne dávky a ani na podporu v nezamestnanosti. Peniaze na živobytie si požičiaval od brata a zarábal si príležitostne brigádami. Mal ešte vyživovaciu povinnosť k mal. G.. Matka dieťaťa pracovala ako opatrovateľka v F. s hrubým mesačným príjmom 700 eur. Podľa daňového priznania za rok 2008 jej príjem predstavoval celkovú sumu 195 717,- Sk. Maloletá V. O. mala 6 rokov,
navštevovala materskú školu a v súvislosti s jej zdravotným stavom mala matka zvýšené výdavky na zdravotnú a ortopedickú obuv, na liečenie, ako aj v súvislosti s návštevou neurológie a onkologického ústavu. Súd prvého stupňa konštatoval, že otec dieťaťa bol v období od 9.1.2013 do 20.6.2013 držiteľom živnostenského oprávnenia, pričom za dané obdobie po započítaní príjmov a výdavkov bol jeho mesačný príjem asi 300 eur. V období od 23.5.2013 do 3.12.2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, teda v mesiacoch december 2013 až apríl 2014 poberal dávky hmotnej núdzi v celkovej výške 250 eur.
Od 6.2.2014 do 15.2.2014 bol zamestnaný v spoločnosti DAVIDE CZ s.r.o., na pracovnej pozícii strojárenský robotník, kde mu za toto obdobie bola vyplatená mzda vo výške 2.110,- Kč. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, podľa jeho tvrdenia z dôvodu pracovného úrazu. V čase od 10.3.2014 do 30.4.2014 bol zamestnaný v spoločnosti EUROPERSONAL Bohémia s.r.o., pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, ale podľa tvrdenia otca boli dôvodom bolesti chrbtice. V tomto zamestnaní mu bola vyplatená mzdy vo výške 6.122,- Kč. V dňoch 11.4.2014 až do 30.6.2014 bol zamestnaný v spoločnosti Slovak ingeniering, A., kde zarobil podľa jeho tvrdení sumu cca 400,- eur. Ako však vyplýva zo mzdového listu doloženého v spise, v skutočnosti mu bola vyplatená mzda v celkovej výške 980,95 eur. Tento pracovný pomer bol skončený dohodou. Od 14.7.2014 sa stal držiteľom živnostenského oprávnenia, táto živnosť mu bola pozastavená od 29.1.2015. Z daňového priznania za rok 2014 vyplýva, že mal príjmy vo výške 5.714,- eur a výdavky v sume 2.543,71 eur. V roku 2015, konkrétne od 30.1.2015 pracoval ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.1.2015 v spoločnosti ALNUS Slovakia, s.r.o. v pracovnom zaradení montážne práce na poľnohospodárskych strojoch. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou dňa 9.2.2015, pričom dôvodom skončenia pracovného pomeru boli podľa tvrdení otca mal. dieťaťa zdravotné problémy. Taktiež tvrdil, že výplatu z tejto práce nedostal. Ako však vyplýva z vyjadrenia spoločnosti ALNUS Slovakia, s.r.o., pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nespokojnosti obchodného partnera spoločnosti s prácou otca. Zároveň v tomto vyjadrení spoločnosť ALNUS Slovakia, s.r.o. uviedla, že za dobu trvania pracovného pomeru mu okrem mzdy 124,33 eur boli aj vyplatené cestovné náhrady v celkovej sume 337,67 eur. Po skončení tohto pracovného pomeru bol otec mal. dieťaťa odo dňa 10.2.2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím ÚPSVaR Prešov zo dňa 24.4.2015 bola otcovi mal. dieťaťa priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne, a to odo dňa 1.4.2015. Za mesiace apríl, máj a jún 2015 mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi v celkovej výške 184,80 eur. Od 7.4.2015 mu bola obnovená živnosť s predmetom podnikania pomocné zámočnícke práce. Na základe tejto živnosti pracoval pre firmu DAS Fabrication, s.r.o. v T. republike. Pre uvedenú firmu pracoval do 22.5.2015, kedy musel z práce odísť pre zdravotné problémy s prachom. Podľa jeho vyjadrenia by mal za mesiac apríl dostať 750 eur a za mesiac máj vo výške 600 eur. Tieto peniaze mu však podľa jeho tvrdenia neboli vyplatené.
Otec mal, dieťaťa býva v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky, pričom za tento byt platí inkaso vo výške 105.41 eur. Ako ďalšie výdavky uvádza otec mal. dieťaťa životnú poistku v sume 17,98 eur mesačne, lieky 40,- eur mesačne, ošatenie 50 eur mesačne, stravu 200 eur mesačne, telefón 15 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. O. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. G. Z..
Matka mal. V. O. pracovala do 1.4.2015 ako opatrovateľka v F., pričom jej príjem zo živnosti za rok 2014 predstavoval sumu 13 175 eur a výdavky sumu 7 890,83 eur. Od 11.5.2015 je práceneschopná. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. O. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. V., pričom obe mal. detí vychováva sama v rodinnom dome v G., ktorý má v osobnom vlastníctve. Na prestavbu rodinného domu jej bola poskytnutá pôžička, ktorú spláca v sume 500 eur mesačne. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 150 eur mesačne, za vodu 100 eur polročne, poistné za dom 130 eur ročne a uhrádza mal. V. O. poistné vo výške 12 eur mesačne a spoločné poistenie s deťmi vo výške 21 eur mesačne. Okrem rodinného domu v G. vlastní aj byt v N., ktorý využíva pre seba a mal. V. O., keď ide s ňou na kontrolu do S.. Maloletá V. O. je žiačkou 7.ročníka základnej školy a má zdravotné problémy. Navštevuje ortopedickú ambulanciu v N., imunoalergologickú ambulanciu v Z. H. a hematologickú ambulanciu vo S.. Navštevuje ZUŠ v Z. H., kde ročný poplatok predstavuje 50 eur, folklórny krúžok a literárno-tvorivý krúžok, za ktorý matka uhrádza ročne sumu 12,50 eur. Maloletá V. O. nosí taktiež ortopedickú obuv na mieru a ortopedické vložky, v súvislosti s čím má matka polročné náklady vo výške 25 eur. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, v nadväznosti na ktorého ustanovenia uviedol, že od poslednej úpravy výživného, teda od roku 2009 došlo k zmene pomerov na strane rodičov ako aj na strane mal. V. O.. Súd prvého stupňa mal za to, že na strane otca mal. detí došlo v období od 30.5.2013 do 3.12.2013 k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie
výživného na minimálne výživné, keďže v tom čase bol otec mal. dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody. Mal za to, keďže počas výkonu trestu odňatia slobody nebol otec zaradený do práce, že v tomto období nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v súdom stanovenej výške. Konštatoval, že situáciu, v ktorej sa ocitol otec, teda že bol vo výkone trestu odňatia slobody, si zavinil sám neplatením stanoveného výživného, avšak napriek tomu jeho schopnosť platiť stanovené výživné bola minimalizovaná, pričom dlh na výživnom by mu neustále narastal a bol by likvidačný. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa znížil výživné za obdobie od 30.5.2013 do 3.12.2013 na minimálnu výšku. Zmenu pomerov na zníženie výživného videl súd prvého stupňa aj za obdobie od 4.12.2013 do budúcna, avšak nie v rozsahu žiadanom otcom. Poukázal na to, že otec bol zamestnancom viacerých spoločností, resp. vykonával živnosť pre tieto spoločnosti, avšak vydržal pracovať iba pár dní, prípadne týždňov, podľa vlastného tvrdenia pre zlý zdravotný stav. Otec však počas celého konania nepredložil dôkaz o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje riadne sa zamestnať, resp. vykonávať živnosť v oblasti zváracských prác. Predložené lekárske správy hovoria o zhoršenom zdravotnom stave otca, avšak nie v miere zníženia jeho pracovnej schopnosti, pričom tieto správy sú ešte z roku 2012. Mal za to, že otec dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie si vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťa v rozsahu 100 eur mesačne. Nezohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. G. Z. z dôvodu, že už v čase posledného rozhodnutia o výživnom túto vyživovaciu povinnosť otec mal. Poukázal tiež na zmenu pomerov na strane matky, ktorá musela zanechať prácu ošetrovateľky v F. a toho času je práceneschopná. Zároveň došlo k zvýšeniu potrieb mal. dieťaťa vzhľadom na tzv. valorizačnú klauzulu, v zmysle ktorej zohľadnil zmenu výšky životných nákladov na strane mal. dieťa s prihliadnutím na rast objektívnych potrieb vzhľadom na vek dieťaťa, vývoj, rast, zdravotný stav a s tým spojené náklady na stravovanie, ošatenie a zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu návrh otca na zníženie výživného v prevyšujúcej časti zamietol. V nadväznosti na zníženie výživného za určité obdobie určil súd prvého stupňa aj dlžné výživné.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti časti, ktorou nebolo jeho návrhu vyhovené odvolanie otec. Poukázal na to, že pokiaľ mu súd dal platiť za obdobie od 4.12.2013 výživné v sume 100 eur mesačne, tak v tom čase bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberal dávku v hmotnej núdzi 61,50 eur, pričom mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G. Z., na ktorého výživu má stanovené platiť 43 eur mesačne. Poukázal na to, že pri stanovenom výživnom 100 eur nemá z čoho žiť, keďže nemá prácu a je evidovaný na úrade práce. Vytkol súdu prvého stupňa, že tento sa nezaoberal jeho reálnym príjmom, preto žiadal, aby odvolací súd všetko vyriešil spravodlivo, keďže nemá z čoho žiť.
V odvolaní otca podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu bolo poukázane na to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nesprávne, pretože súd nedostatočne na základe vykovaného dokazovania zistil príjmové pomery otca. Poukázal na to, že v roku 2013 bol otec živnostníkom, avšak za rok 2013 mal základ dane 0 a daňovú povinnosť 0. V roku 2014 bol taktiež živnostníkom, avšak s rovnakým výsledkom daňového priznania. Dňa 27.1.2015 zrušil živnostenské oprávnenie z dôvodu, že nemal prácu ako živnostník. V roku 2015 pracoval ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti ALNUS Slovakia, s.r.o. v pracovnom zaradení montážne práce na poľnohospodárskych strojoch, kde dosahoval mesačnú mzdu na základe pracovnej zmluvy 410 eur v hrubom. V uvedenej spoločnosti však pracoval 10 dní a podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, pretože mal astmu po operácii hrtana a nosa, t.j. mal obštrukčnú chorobu pľúc a stredne ťažkú astmu. Po ukončení pracovného pomeru bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a teda v roku 2015 nemal žiaden príjem. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti, že z daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že otec mal príjem vo výške 4 800 eur mesačne a výdaje vo výške 2 160,77 eur mesačne, teda jeho príjem je 300 eur mesačne. Základ dane za dané obdobie bol totižto nulový, pričom súd prvého stupňa neakceptoval odpočítateľné položky akými sú zníženie straty z predchádzajúcich období a podobne. Taký istý základ dane nebol akceptovaný súdom prvého stupňa ani za rok 2014 a tiež nebolo zohľadnené to, že od 1.4.2015 mal priznané dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Neakceptovaním tohto stavu vlastne súd prvého stupňa určil vyššie výživné ako je samotný príjem otca. Navrhol napadnutý rozsudok v časti zmeniť a výživné priznať v minimálnej výške.
K odvolaniu otca sa vyjadril opatrovník podaním zo dňa 24.8.2015. Trval na svojich doterajších vyjadreniach a poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí posúdil a zohľadnil všetky rozhodné skutočnosti potrebné na určenie výživného. Navrhol rozsudok súdu potvrdiť v celom rozsahu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Z prehľadu jeho zamestnaní, prípadne vykonávania živností jednoznačne vyplýva, že otec k práci, a teda aj k dosahovaniu príjmu na vlastné živobytie, ako aj na plnenie si vyživovacej povinnosti pristupuje ľahkomyseľne. V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, ako to aj súd správne konštatoval, žeby otec trpel vážnymi zdravotnými problémami, pre ktoré by nemohol vykonávať akýkoľvek druh práce, ktorý by mu pomohol dosahovať hoci aj minimálnu mzdu. Pokiaľ otec aj v určitom období vykonával živnosť alebo pracoval v pracovnom pomere a dosahoval primeraný príjem, tak tohto sa po krátkom časovom období vzdal, na čo je potrebné prihliadať práve v prospech mal. dieťaťa, ako to zdôraznil aj prvostupňový súd (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Keďže zdravotný stav otcovi nebráni zamestnať sa alebo obnoviť si živnosť a nebyť tak odkázaný na dávku v hmotnej núdzi, odvolací súd neprihliadal na jeho odvolacie námietky a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odkazujúc na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže predmetné konania mohlo byť začaté aj bez návrhu.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.