Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/748/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, proti odporcom: 1/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, M. K., právne zastúpená: JUDr. Juliana Weiszová, advokátka, Jantárová 16, Dunajská Streda, 2/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, Z., 3/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX a 4/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A..S. XXXX/XX, E., právne zastúpená: Mgr. Radoslav Valápka, advokát, Seberíniho 9, Bratislava, o neplatnosť kúpnych zmlúv a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. mája 2014, č.k. -241, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia neplatnosti uzatvorených kúpnych zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností a súčasne určenia vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam. O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , , , keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Ako dôvod neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, navrhovateľ uvádzal tú skutočnosť, že v čase, keď došlo k tomuto právnemu úkonu, požíval omamné a psychotropné látky, za čo bol aj právoplatne odsúdený. S poukazom na vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. je zrejmé, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za neoprávnené prechovávanie psychotropných látok a z citovaného rozhodnutia nevyplýva, že by takéto látky bol sám aj užíval. Z citovaného rozsudku je jednoznačné, že navrhovateľ spolu s obvinenou G. S. spoločným konaním neoprávnene kúpili, predali, zadovážili a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú psychotropnú látku. Ako ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy navrhovateľ uviedol to, že pri uzavretí kúpnej zmluvy bol uvedený do omylu, pretože pôvodne si požičiaval peniaze od R. H., bol si vedomý toho, že podpisuje zmluvu o pôžičke a nie kúpno-predajnú zmluvu. V tomto smere je potrebné preukázať, že kupujúcou v zmysle tejto kúpnej zmluvy bola odporkyňa 1/ a nie jej druh. Jej bývalý druh, ako aj odporkyňa potvrdili, že peniaze ako kúpnu cenu vyplatila odporkyňa 1/ z vlastných prostriedkov. Odporkyňa 1/ nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke s navrhovateľom neuzatvorila, žiadne peniaze mu nepožičala. Z celkových okolností veci je zrejmé, že navrhovateľ sa nemohol dostať do omylu v tom smere, že podpisuje zmluvu o pôžičke, pretože boli doložené zmluvy o pôžičke, ktoré v skutku podpísal a požičal si peniaze od R. H., ako aj A. K., avšak nikdy si peniaze nepožičal od odporkyne 1/, ktorá sa stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Z doložených listinných dôkazov zo strany odporkyne 1/ bolo potvrdené, že prevažná

časť kúpnej ceny bola vyplatená navrhovateľovi tým spôsobom, že boli vložené v 4 splátkach peniaze na účet nebankovej spoločnosti E. L. a vo zvyšku peniaze mali byť odovzdané cestou R. H. do rúk navrhovateľa. Zamestnankyňa Matričného úradu Obce Padáň ako svedkyňa jednoznačne potvrdila, že navrhovateľ prišiel na Obecný úrad a oznámil, že chce overiť svoj podpis na kúpnej zmluve, teda nie na zmluve o pôžičke. Navrhovateľ pôsobil prirodzene tak, ako inokedy. Svedkyňa uviedla, že si nevšimla, že by bol pod vplyvom alkoholu alebo prípadne iných omamných látok a poprela aj tvrdenie navrhovateľa, že jej mal oznámiť skutočnosť, že sa jedná iba o fiktívnu kúpnu zmluvu „ na oko“. Takto vykonaným dokazovaním vo veci súd dospel k tomu záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdil, že zmluvu uzavrel v omyle, nakoľko sa domnieval, že sa jedná o zmluvu o pôžičke a taktiež nepreukázal ani to, že v momente podpisu tejto kúpnej zmluvy by bol pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Navrhovateľ zároveň tvrdil, že bol právoplatne odsúdený pre požívanie drog, čo v konaní sa nepreukázalo, pretože bol právoplatne odsúdený za prechovávanie takýchto látok. Odporkyňa 1/ preukázala, že kúpna cena bola vyplatená v plnej výške v splátkach dňa 19.10.2006 (95.757,- Sk

- 3.178,87 eur), 27.10.2006 (100.000,- Sk - 3.319,72 eur), 14.12.2006 (50.500,- Sk - 1.676,46 eur) a 15.12.2006 (100,- Sk - 3,32 eur), zvyšok navrhovateľovi mal byť daný v hotovosti. Vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny bolo preukázané hotovostným vkladom - splatením pôžičky poskytnutej navrhovateľovi a to všetko po dohode. Právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, teda bol urobený v súlade s . Boli splnené všetky náležitosti kúpnej zmluvy, zmluva sa stala účinnou. Kupujúca konala v dobrej viere s jednoznačným úmyslom, byt s príslušenstvom nadobudnúť do vlastníctva. Ponuku na predaj bytu podal navrhovateľ, prijal finančné plnenie. Neexistoval žiadny iný titul, z dôvodu ktorého by odporkyňa 1/ mala plniť navrhovateľovi finančne, okrem titulu riadne uzavretej kúpnej zmluvy. Odporkyňa nikdy navrhovateľovi žiadne finančné prostriedky nepožičala, preto sú právne irelevantné tvrdenia navrhovateľa v tom smere, že tento právny úkon bol urobený iba „na oko“ z toho dôvodu, že dlhoval R. H. na základe zmluvy o pôžičke, ako aj A. K.. Navrhovateľ od kupujúcej nikdy žiadnu pôžičku neobdržal. Odporkyňa 1/ nadobudla nehnuteľnosť v dobrej viere. Ďalší nasledujúci nadobúdatelia , odporcovia 2/ až 4/ taktiež nehnuteľnosť získali v dobrej viere. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by kúpna zmluva bola neplatná, nakoľko ju uzavrel v omyle a pod vplyvom psychotropných látok. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Nakoľko sa v konaní nepreukázala neplatnosť prvotnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ , automaticky súd zamietol návrh aj voči odporcom 2/ až 4/, pretože všetky nasledujúce kúpne zmluvy sa odvíjali od platnej kúpnej zmluvy a nebol tu dôvod vyslovenia neplatnosti týchto právnych úkonov, a tým pádom nebol dôvod ani na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že bol ako predávajúci uvedený do omylu pri podpísaní kúpnej zmluvy, nakoľko chcel uzavrieť zmluvu o pôžičke a zmluvu o zábezpeke, keď predmet kúpnej zmluvy - nehnuteľnosti by mal slúžiť ako zábezpeka, no napriek tomu bola vyhotovená kúpna zmluva, ktorú dňa 03.11.2006 podpísal a kupujúca ju podpísala dňa 05.02.2007. Nesúhlasil s názorom súdu o neunesení dôkazného bremena, nakoľko proti nemu bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin podľa , pričom bol i vzatý do väzby a v trestnom konaní sa priznal k užívaniu omamných a psychotropných látok, za čo bol aj odsúdený, pričom drogy užíval aj v čase podpísania kúpnej zmluvy, preto ho mohli uviesť do omylu, pričom drogy užíval každý deň, teda každý deň bol nadrogovaný. Navrhovateľovi poskytol pôžičku H. R., ale vzhľadom na to, že pôžičku nevedel vrátiť, tento mu navrhol, že mu vybaví ďalšiu pôžičku vo výške 350.000 Sk, z čoho mu ju vráti. Súhlasil s tým a dňa 17.10.2006 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi A. K. ako veriteľom a ním ako dlžníkom. Následne bola vyhotovená kúpna zmluva, ktorú podpísal, nakoľko bol uvedený do omylu, keď mu povedali, že táto zmluva bude slúžiť ako zábezpeka. Znalecké dokazovanie za účelom preukázania, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bol pod vplyvom drog, nenavrhol z dôvodu, že podľa jeho názoru abúzus drog navrhovateľa bol jednoznačne a bezpochybne preukázaný v trestnom konaní, pričom tento dôkaz môže preukázať, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V čase uzatvorenia zmlúv bol v stave vylučujúcom spôsobilosť na právne úkony, nikdy by nesúhlasil s predajom bytu (a vôbec nie za takú nízku cenu), bol uvedený do omylu, využili jeho zníženú rozumovú schopnosť. On chcel v skutočnosti uzatvoriť zmluvu o pôžičke a zmluvu o zábezpeke, keď predmet kúpnej zmluvy - nehnuteľnosť, by mala slúžiť

ako zábezpeka. Ďalej poukázal na zvláštnu okolnosť, že odporcom bolo nejako veľmi súrne previesť za pár dní vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na inú osobu v rámci urýchleného konania na Správe katastra v Dunajskej Strede. Čo sa týkalo posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutých právnych úkonov, poukázal na to, že naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov je daná tým, že v prípade určenia neplatnosti zmlúv, možno následne dosiahnuť obnovenie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čím sa jeho právne postavenie v súvislosti s vlastníctvom bytu zmení.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa 1/, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdil, že kúpnu zmluvu uzavrel v omyle, nakoľko kúpna zmluva medzi ním a ňou bola dohodnutá riadne, slobodne a vážne, navyše podpis navrhovateľa ako predávajúceho bol na matrike úradne overený. Ona v konaní riadne preukázala, že kúpna cena bola uhradená tak, ako to bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Podľa zistenia prvostupňového súdu bol síce navrhovateľ právoplatne odsúdený za neoprávnené prechovávanie psychotropných látok, avšak z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že by takéto látky používal sám, dokonca keby aj tieto používal, jeho konanie bolo slobodné a vážne a nie je preukázané, že v čase dohodnutia podmienok zmluvy, v čase vyhotovenia zmluvy, v čase podpísania zmluvy a dlho po tom, bol pod vplyvom omamných látok.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 3/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že spornú nehnuteľnosť kúpil v dobrej viere.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností špecifikovaných v návrhu, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporkyňou 1/ ako kupujúcou a následne uzatvorených kúpnych zmlúv týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, ako aj určenie, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Prvostupňovému súdu možno len vytknúť, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, i keď uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

Určovacia žaloba (/ ) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je na mieste žaloba o splnenie povinnosti podľa / ). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu, v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najme o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čo (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenia spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o existencii, prípade neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti uzatvorených kúpnych zmlúv, nakoľko otázka ich platnosti sa posudzuje ako otázka predbežná vo vzťahu k návrhu na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Už z tohto dôvodu bolo preto potrebné návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti uzatvorených kúpnych zmlúv, zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

V ďalšom odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). Každého z účastníkov zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, že kúpna zmluva medzi ním a odporkyňou 1/ bola uzatvorená na základe toho, že bol uvedený do omylu, prípadne že v čase podpísania kúpnej zmluvy nebol v stave spôsobilom urobiť takýto právny úkon. Tvrdenia navrhovateľa, z ktorých tento vyvodzoval, že bol uvedený do omylu, boli vyvrátené tak výpoveďami odporkyne 1/, ako aj v konaní vypočutých svedkov, pričom navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, pričom jeho záverom nemožno nič vytknúť. Možno prisvedčiť tiež záveru súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že by navrhovateľ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol v stave, ktorý by podstatným spôsobom znižoval jeho schopnosť rozpoznať následky svojho konania, keď na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľ len navrhol pripojiť výsledky trestného konania vedeného proti navrhovateľovi, z ktorých však nevyplýva, že by navrhovateľ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol pod vplyvom návykových látok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania z dôvodu postupu podľa a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.