Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/149/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Q. S. XX, 2. L. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., V. XX, 3. X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., P. XXX, 4. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., V. F. XX, žalobcovia v 1. - 4. rade zastúpení JUDr. Janom Sopiakom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefániková 7, proti žalovaným: 1. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, 2. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, 3. S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., V. F. XX, 4. X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., A. X/XX, Y., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou žalovanou v 3.rade, 5. X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, žalovaní v 1., 2. a 5. rade právne zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. - 4.rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 09. 01. 2015, č. k. -583 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, zaviazal žalobcov v 1. - 4.rade zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 2 114,64 Eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Dušana Maruščáka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 3. - 5.rade náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobcovia v 1. - 4.rade vo vzťahu k žalovaným v 3. - 5.rade nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným určenia, že do dedičstva po neb. W. X., zomrelom XX. XX. XXXX patria spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, k. ú. P.. Žalovaní v 1.a 2.rade previedli spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré sú predmetom konania na seba osvedčením o vydržaní vlastníctva spísaným formou notárskej zápisnice N 50/96, Nz 39/96 notárom JUDr. Jánom Červeňákom. Pozemky, ktoré sú predmetom konania boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe č. 589, 21 a 34 k. ú. P. a pôvodným pozemnoknižným spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností bol otec žalobcov W. X.. Zo zápisov z pozemnoknižných zápisníc vyplýva, že otec žalobcov W. X. nadobudol svoje podiely buď dedením v roku 1910 po D. X. (po otcovi) alebo kúpou od X. X., rod. A. (čo bola nesporne jeho matka). Obrana žalovaných v konaní spočívala v tom, že podiely k pozemkom, ktoré nadobudli do vlastníctva na základe osvedčenia nemôžu žalobcovia žiadať určiť, že patria do dedičstva po ich otcovi z dôvodu, že podiely k predmetným pozemkom prešli zo zákona na štát. Právny predchodca žalobcov W. X. optoval pre štátnu príslušnosť ZSSR a presídlil sa so svojou rodinou na jeho územie podľa zmluvy medzi vtedajšou ČSR a ZSSR o C. Y. zo dňa 29. 06. 1945 č. 186/1946 Sb.,

resp. podľa dohody zo dňa 10. 07. 1946 o práve opcie a vzájomného presídlenia. Majetkové záležitosti v súvislosti s majetkom zanechaným optantmi na území ČSR upravoval , ktorý sa vzťahoval na úradne spísaný majetok zanechaný na území Československej republike osobami, ktoré optovali pre štátnu príslušnosť Zväzu Sovietskych Socialistických Republík a presídlili sa na jeho územie podľa zmluvy medzi Československou republikou a ZSSR o C. Y. zo dňa 29. 06. 1945, č. 186/1946 Sb., alebo podľa dohody zo dňa 10. 07. 1946 o práve opcie a vzájomného presídlenia. Podľa ust. citovaného zákona, tento majetok prešiel dňom súpisu do vlastníctva Československého štátu, pokiaľ sa v neustanovuje inak. Ust. ustanovilo, že sa nevzťahuje na majetok, ktoré nadobudli za primeranú odplatu osoby, ktoré nemohli vedieť, že ide o prevod majetku uvedeného v . O tom či ide o takýto majetok rozhodol v pochybných prípadoch Okresný národný výbor. Toto však nebol jediný zákon, ktorý upravoval otázku majetku zanechaného optantmi na území Československej republiky. V tejto súvislosti žalovaní poukázali aj na ust. o úprave niektorých nárokov a záväzkov so zjednotením C. Y. s Y. sovietskou socialistickou republikou, podľa ktorého nehnuteľný majetok zanechaný na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre ZSSR a presídlili na jeho územie, prešiel na Československý štát, a to dňom, ktorými tieto osoby presídlili. Žalovaní v 1.a 2.rade v konaní zdôraznili, že bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé ( ), že nehnuteľný majetok optanta W. X. zanechaný na území Československej republiky prešiel na Československý štát, a to dňom presídlenia, a preto W. X. nemohol byť ku dňu smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, k. ú. P..

Poukazujúc na ust. § § 1, 2 ods. 1, 3, 9 zákona č. 183/1950 Sb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre ZSSR a presídlili na jeho územie, zákona č. 42/1958 Sb. o úprave niektorých nárokov a záväzkov súvisiacich so zjednotením C. Y. s Y. Sovietskou V. republikou, , , a , , súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcov W. X. optoval pre štátnu príslušnosť ZSSR a presídlil sa so svojou rodinou na jeho územie podľa zmluvy medzi vtedajšou ČSR a ZSSR o C. Y. zo dňa 29. 06. 1945 č. 186/1946 Sb.;, resp. podľa dohody zo dňa 10. 07. 1946 o práve opcie a vzájomného presídlenia. Preto, ak majetok právneho predchodcu žalobcov W. X. neprešiel na štát už podľa zákona č. 183/1950 Sb., prešiel na štát bez akýchkoľvek pochybností ex lege, t. j. podľa zákona č. 42/1958 Sb.. Tento zákon totiž upravoval prechod majetku na Československý štát dňom, ktorým sa osoby presídlili do bývalého ZSSR. Zákonodarca týmto zákonom zabezpečil pre prípad majetkových a finančných otázok súvisiacich so zjednotením C. Y. s Y. Sovietskou Socialistickou Republikou jednotnú právnu úpravu, a keďže od 01. 01. 1951 nadobudol účinnosť nový , ktorý znamenal zmenu v pozemnoknižnom práve v tom, že prešiel z intabulačného princípu na princíp zmluvný, z intabulačného princípu sa pripúšťali určité výnimky a takouto výnimkou bol aj prechod vlastníckeho práva ex lege, t. j. na základe osobitného zákona. Týmto bol zákon č. 183/1950 Sb., ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň súpisu majetku a neskôr zákon č 42/1958 Sb., ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň, kedy osoby vlastniace majetok presídlili z územia Československého štátu. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 01. 01. 1951 do 01. 04. 1964 už podmienkou prechodu vlastníctva, ale zostal mu iba význam deklaratórny (od 01. 04. 1964 bolo v zmysle ust. zákona č 22/1964 Sb. vykonávanie zápisov v pozemkových knihách celkom zastavené). Preto, ak majetok právneho predchodcu žalobcov W. X. neprešiel na štát už podľa zákona č. 183/1950 Sb., bez akýchkoľvek pochybností ex lege prešiel na štát podľa zákona č. 42/1958 Sb.. Za takéhoto stavu právny predchodca žalobcov W. X. v čase svojej smrti (zomrel XX. XX. XXXX) nebol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom podielov k sporným nehnuteľnostiam, lebo ich vlastníkom bol štát. Tým nie je v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcov, ktorí v konaní odvodzovali právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam od svojho právneho predchodcu W. X.. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania medzi žalobcami v 1. - 4.rade a žalovaným v 1. - 2.rade súd rozhodol podľa ust. . Súd vychádzal z hodnoty sporu 995ú určil právny zástupca žalobcov a s ktorou súhlasil aj právny zástupca žalovaných. Základná sadzba tarifnej odmeny je 1 550 Sk, zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 20 % je v sume 1 240 Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 13 úkonov právnej služby po 1 240 Sk x 2 účastníci, k tomu patrí 2 x režijný paušál po 100 Sk, 1 x 128 Sk, 2 x 136 Sk, 1 x 164 Sk, 4 x 178 Sk, 3 x 190 Sk. Tieto trovy právneho zastúpenia (bez DPH sú

za úkony právnej služby vykonané do 31. 12. 2008 v sume 34 286 Sk (prepočítané konverzným kurzom Sk : Eur) v sume 1 138,08 Eur. Trovy právneho zastúpenia (bez DPH) za úkony právnej služby vykonané po 01. 01. 2009 sú v sume 564,29 Eur. Tarifná hodnota sporu je 995,82 Eur, základná tarifná odmena je 51,45 Eur. Zníženie základnej tarifnej sadzby odmeny o 20 % je 41,16 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za zastupovanie za 3 úkony po 41,16 Eur x 2 účastníci, k tomu patrí 3 x režijný paušál po 6,95 Eur, zníženie základnej tarifnej odmeny o 50 % v sume 25,72 Eur (od 01. 06. 2010) za tieto úkony: účasť na pojednávaní 31. 05. 2013, podanie žalovaných vo veci samej dňa 10. 06. 2013, účasť na pojednávaní dňa 25. 10. 2013, podanie žalobcov zo dňa 07. 11. 2013, odvolanie žalovaných zo dňa 03. 01. 2014, účasť na pojednávaní dňa 09. 01. 2015, teda 6 úkonov po 25,72 Eur x 2 účastníci, k tomu patrí 4 x režijný paušál po 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 352,44 Eur. Náhrada trov konania je spolu 2 114,64 Eur, ktorú súd zaviazal zaplatiť neúspešných žalobcov v 1. - 4.rade úspešným žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu ( ).

O trovách konania medzi žalobcami v 1. - 4.rade a žalovanými v 3. - 5. rade súd rozhodol podľa ust. . Žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli a žalobcovia ako neúspešní účastníci nemajú právo na ich náhradu.“

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. - 4.rade, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Odvolanie podávajú v súlade s ust. ozsudok súdu prvého stupňa bol vynesený v rozpore so zisteným skutkovým stavom a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo ho potom viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pre odvolateľov je nepochopiteľný záver súdu, ktorý zamietavý výrok rozhodnutia zdôvodňoval poukazujúc na to, že právny predchodca žalobcov nemohol byť v čase smrti vlastníkom pozemkov, ak toto jeho vlastníctvo bolo rešpektované zo strany štátu a naviac ak v čase vydania osvedčenia o vydržaní vlastníctva v prospech žalovaných bol právny predchodca žalobcov zapísaný ako vlastník sporných podielov, ktoré si žalobcovia neoprávnene osvedčili. Nemôže predsa byť to, čo je posudzované v neprospech odvolateľov, teda vlastníctvo štátu k sporným pozemkom, zároveň posudzované v prospech žalovanej strany. Tým ako súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, bola porušená základná zásada nielen ústavného, ale akéhokoľvek práva, teda zásada rovnosti účastníkov konania pred zákonom. Ak teda vlastníkom sporných pozemkov bol najneskôr už v roku 1958 Československý štát, potom žalovaní v 1. a 2.rade tie isté pozemky nemohli nadobudnúť vydržaním. Pri tomto výklade potom (z pohľadu právneho, gramatického, logického či iného vysvetlenia), v žiadnom prípade nemôžu byť žalovaní v 1. a 2.rade zapísaní ako spoluvlastníci k sporným pozemkom, lebo nemožno dospieť k záveru, že na základe osvedčenia o vydržaní boli oprávnene zapísaní ako tzv. domnelí vlastníci k pozemkom patriacim či zapísaným v katastri nehnuteľnosti na mene právneho predchodcu žalobcov. Pri objektívnom vyhodnotení vykonaného dokazovania súd musí žalobe vyhovieť, lebo podľa žalobcov iná možnosť pri zistenom skutkovom stave ani neprichádza do úvahy. Odvolatelia žiadajú, aby súd vytýčil verejné odvolacie pojednávanie, v ktorom budú tlmočiť, v čom vidia nespravodlivosť, ba až skrivodlivosť toho, ak zostane v platnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcov sa žalovaní písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas žalobcovia proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je určenie, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov W. X., zomrelom XX. XX. XXXX patria spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, k. ú. P..

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá a žalobcovia boli zaviazaní žalovaným v 1. a 2.rade nahradiť trovy konania.

Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ust. - . Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že ich otec bol v čase smrti spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a že tieto podiely k nehnuteľnostiam uvedených v žalobe patria do dedičstva po ňom. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.

Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne významné skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napr. vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, poručiteľ W. X. zomrel XX. XX. XXXX. Preto v danej veci nemohli byť pre posúdenie opodstatnenosti žaloby relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Odvolací súd preto poukazujúc na základnú odvolaciu námietku odvolateľov, nemohol za základ pre svoje rozhodnutie vziať spísanie notárskeho osvedčenia o vydržaní nehnuteľností urobeného formou notárskej zápisnice N 50/96, Nz 39/96 notárom JUDr. Jánom Červeňákom, na základe ktorého došlo k vyznačeniu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti záznamom v prospech žalovaných v 1. a 2.rade. Inak povedané odvolací súd nemohol vziať na zreteľ spísanie notárskeho osvedčenia v prospech žalovaných v 1. a 2.rade, lebo táto skutočnosť nastala až po smrti poručiteľa.

Odvolatelia namietajú, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri posudzovaní či bol právny predchodca žalobcov v čase smrti spoluvlastníkom sporných nehnuteľností súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a na zistený skutkový stav aplikoval aj správnu právnu normu.

Žalobcovia v konaní tvrdili, že majetok ich právneho predchodcu W. X. (optanta) neprešiel na Československý štát podľa § 2 ods. 1 zákona č. 183/1950 Sb. v dôsledku nedostatočného súpisu

urobeného štátom, a preto sa v pozemkovej knihe, resp. neskôr v katastri nehnuteľnosti nachádzal zapísaný ako vlastník naďalej optant W. X..

S týmto názorom žalobcov sa nemožno stotožniť, pretože upravuje prechod majetku na Československý štát, ktorým sa osoby presídlili do bývalého ZSSR a nekladie na účinok prechodu majetku žiadne ďalšie podmienky. Preto je dôvodné, aby sa citovaný zákon aplikoval aj na právny status W. X., ktorý sa v roku 1947 presťahoval do bývalého ZSSR s úmyslom zostať tam natrvalo. zabezpečil pre prípad majetkových a finančných otázok súvisiacich so zjednotením C. Y. s Y. Sovietskou Socialistickou Republikou jednotlivú právnu úpravu, keďže od 01. 01. 1951 nadobudol účinnosť nový , ktorý znamenal zmenu v pozemkovo-knižnom práve v tom, že prešiel z intabulačného princípu na princíp zmluvný. Pred účinnosťou z roku 1950 (teda v čase odchodu optanta W. X.) platilo uhorské obyčajové právo, ktoré bolo založené na intabulácií do pozemkovej knihy, resp. inej verejnej knihy s hmotno-právnymi účinkami. Z intabulačného princípu sa však pripúšťali určité výnimky (napr. vydržanie, vznik zákonných záložných práv a pod.). Takouto výnimkou bol aj zákonný prechod vlastníckeho práva na základe osobitného zákona, ktorým v predmetnom prípad bol , ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň súpisu majetku (neskôr , ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň, kedy osoby vlastniace majetok sa presídlili z územia Československého štátu).

Preto, ak Československý štát si najmä v dôsledku nedostatočného súpisu nezapísal v pozemkovej knihe, resp. neskôr v katastri nehnuteľnosti svoj majetok (ako to vyplýva z predmetného súdneho konania a dokazovania), neúplný súpis majetku nemohol mať vplyv na zákonnú podmienku pre prechod majetku na Československý štát. Tomu, že sa počítalo s neúplnými údajmi pri súpise majetku nasvedčuje aj vyhláška Ministerstva financií zo dňa 14. 07. 1951 č. 304/1951 Ú.v. I..; ktorá v § 1 uložila okresným národným výborom, v obvode ktorých je majetok, aby vykonali všetky opatrenia na zistenie a zabezpečenie majetku.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu v súpise zanechaného majetku boli pojaté aj nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcov, pričom podľa takto spísané nehnuteľnosti podliehali režimu buď podľa alebo podľa ust. citovaného zákona. Po vykonaní súpisu teda vlastníctvo k majetku optanta prešlo do vlastníctva Československého štátu.

Aj za predpokladu, že spísaný majetok nebol z pohľadu jeho identifikácie postačujúci, resp. určitý, keďže v ňom nie sú uvedené konkrétne parcely, ktorých sa súpis týkal, bez akýchkoľvek pochybností je však zrejmé ( ), že všetok nehnuteľný majetok zanechaný na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre ZSSR a presídlili sa na jeho územie, prešiel na Československý štát dňom, ktorým sa tieto osoby presídlili. oproti zákonu č. 183/1950 Sb. už nevyžadoval, vykonanie žiadneho súpisu a vzťahoval sa na všetok optantský majetok, ku ktorému svedčilo v čase presídlenia vlastnícke právo osoby, ktorá optovala. Ak teda aj v prípade, ak by majetok právneho predchodcu žalobcov W. X. neprešiel na štát už podľa zákona č. 183/1950 Sb., bez akýchkoľvek pochybností prešiel na štát ex lege podľa zákona č. 42/1958 Sb..

Za takéhoto skutkového stavu právny predchodca žalobcov W. X. v čase svojej smrti (XX. XX. XXXX) nebol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, lebo ich vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bol Československý štát. Tým nebola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcov, ktorí v konaní odvodzovali právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam od svojho právneho predchodcu - W. X.. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu zamietol.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa za vecne správne, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku vo veci samej.

Dôvody odvolania podaného žalobcami nemajú výhradu voči výroku, ktorým súd zaviazal žalobcov v 1. a 4.rade zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 2 114,64 Eur na účet ich právneho zástupcu. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere preskúmavať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, vrátane rozhodnutia podľa ust. O. s . p. o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . V odvolaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože títo na priznanie náhrady trov konania nepodali návrh.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.