Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Z. XXX/XXX, proti žalovanému: N. poisťovňa, A. riaditeľ, so sídlom G., Ul. XX. augusta č. X-XX, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. marca XXXX, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného A. riaditeľa N. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. marca XXXX s a z r u š u j e a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa , o sociálnom poistení (ďalej len ) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá jeho žiadosť o starobný dôchodok podľa , , , a , o sociálnom zabezpečení.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že v rozhodnutí nebolo zohľadnené jeho zaradenie zásahového hasiča v II. pracovnej kategórií. Uviedol, že príslušníci hasičského a záchranného zboru boli v roku 2008 vyňatí z nevyhovujúceho všeobecného systému dôchodkového poistenia, zároveň boli pridelení do osobitného dôchodkového systému medzi vojakov a policajtov. Pri priznaní výsluhového dôchodku hasiča nie je vôbec zohľadnené jeho zaradenie do II. pracovnej kategórie, t. j. výpočet výsluhového dôchodku u zásahového hasiča a denného hasiča je v podstate rovnaký. Postup žalovaného je podľa jeho názoru v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. o invalidných, starobných a pozostalých dávkach (ďalej len Dohovor). Žalobca mal za to, že žalovaný je povinný pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti jemu známe z úradnej povinnosti a dobu poistenia posudzovať rovnako, ako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému.

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovaného považoval za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkové zabezpečenie z osobitného systému poistenia. Poukázal na , , , , SR, čl. 33 ods. 2, čl. 19 Dohovoru. Trval na tom, že pre účely

stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. A po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok, tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia, je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (tento právny názor vyplýva i z rozhodnutia Rozsudok Krajského súdu v Nitre). Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , . Poukázal aj na o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Napriek ustálenej judikatúre najvyššieho súdu, zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takejto úpravy je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto medzerou v zákone tak, aby bolo zachované garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Uviedol, že výsluhový dôchodok priznaný podľa a 39 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa . Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca v správnej žalobe uviedol rovnaké námietky ako v odvolaní. Považoval ich za nedôvodné, pričom opakovane uviedol, že jeho postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvod napadnutého rozhodnutia má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku. Keďže v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie - t. j. nebol zaradený do II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na nie je možné znížiť dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom XXXX nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozsudku č. zo dňa 15.08.2012. Žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom najvyššieho súdu tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií. Keďže žalobca nevykonával službu v I., resp. II. kategórií funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. pracovnej kategórie žiadny právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategórií funkcií. Obdobie, ktoré žalobcovi založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa a obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené podľa osobitného prepisu, ktorým je o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Vzhľadom na uvedené je námietka týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku nedôvodná. Z uvedeného vyplýva, že bez doby služby žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa , a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej XX rokov, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. Poukázal, že v právnom systéme Slovenskej republiky nie je rozsudok súdu prameňom práva. Iba rozsudky najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Preto poukazovanie na rozsudky najvyššieho súdu, ktoré nie sú zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky je nedôvodné, pretože právny názor uvedený v rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu možno v zmysle postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Žalovaný ďalej uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trvá na ich správnosti. Mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne a požiadal, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a požiadal, aby krajský súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, týkajúce sa zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.

7. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Sociálna poisťovňa, ústredie o takto uplatnenom nároku rozhodla tak, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť žalobcu zamietla s odôvodnením, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. V odôvodnení bolo uvedené, že v období trvania služobného pomeru v E. a L. L. nebol žalobca zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Od XX.XX.XXXX mu bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v E. a L. L. do II. a III. pracovnej kategórie, z tohto dôvodu nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, pričom odvolací orgán sa stotožnil s právnymi, ako aj skutkovými závermi správneho orgánu I. stupňa.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX žalobca získal XXXX dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. XX rokov a XXX dní obdobia dôchodkového poistenia. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,doba trvania služobného pomeru v E. a L. L. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v III. pracovnej kategórii, a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v III. pracovnej kategórii. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, a v uvedenom období nebol zaradený do II. kategórie funkcií.

9. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho orgánu, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej XX rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

10. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho orgánu, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov K. zboru, N. informačnej služby, J. bezpečnostného úradu, L. väzenskej a justičnej stráže, E. a záchranného zboru, E. záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej XX % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej XX % účasť na majetku zamestnávateľa.

13. Správny súd konštatuje, že sporným v konaní bola otázka, či žalobca má nárok na starobný dôchodok a či mu pri posudzovaní tohto nároku mala byť započítaná aj doba, po ktorú vykonával zamestnanie v II. pracovnej kategórii, a ktorá mu bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku.

14. Žalobca dosiahol dňa XX.XX.XXXX dôchodkový vek, pričom je od XX.XX.XXXX poberateľom výsluhového dôchodku z osobitného systému poistenia. Pri rozhodovaní a priznaní tejto dávky mu bola Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zohľadnená doba trvania služobného pomeru, vrátane obdobia výkonu zamestnania v II. pracovnej kategórie, ako aj výkonu základnej vojenskej služby. Nebolo sporné, že služobný pomer v E. a L. L.alobcu predstavoval prácu v III. a II. pracovnej kategórii.

15. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok, keď žalobca nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Konkrétne správne orgány uzavreli, že dosiahol XX rokov a XXX dní poistenia, čo je menej ako zákonom stanovených min. XX rokov. Rovnako uviedol, že nebolo možné zohľadniť pre tieto účely dobu výkonu základnej vojenskej služby žalobcu, ako aj dobu trvania služobného pomeru, nakoľko tieto boli zohľadnené pre vznik výsluhového dôchodku žalobcu.

16. K uvedenému správny súd v prvom rade uvádza, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového záveru, že na nárok na výsluhový dôchodok bol žalobcovi zohľadnený služobný pomer od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v F.. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v E. a záchrannom zbore od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v F.. pracovnej kategórii.

17. Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

18. Správny súd konštatuje, že v skutkovo obdobnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že: „ upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa , ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Pri uplatnení postupu odporkyňou, v predmetnom prípade zamietnutím žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, ako dávku dôchodkového zabezpečenia zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, v ktorom bol navrhovateľ XX rokov a XXX dní poistený, dochádza k diskriminácii navrhovateľa, a to z dôvodu, že tento nezískal celé obdobie dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme, ale jeho časť získal aj v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na judikát R 83/2013 NS SR: „Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode

do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistení a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu (Sociálnu poisťovňu). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

19. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo, ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.

20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo, ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

21. Správny súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď ods. 18 odôvodnenia) plne stotožňuje a v celom rozsahu naň poukazuje, pričom má za to, že je ho potrebné aplikovať aj v tejto veci. Súčasne správny súd konštatuje, že uvedený právny názor vychádza z konštantnej judikatúry v totožných veciach. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, keď nezohľadnil pri dobe dôchodkového poistenia aj obdobie, ktoré bolo podkladom pre výpočet výsluhového dôchodku. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní žalovaný bude povinný vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku navrhovateľa, pričom zohľadní nielen XX rokov XXX dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ktoré žalobca získal, ale aj ďalšiu dobu jeho služobného pomeru tak, ako by aj táto doba bola zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok podľa . Následne žalovaný teoretickú výšku starobného dôchodku skráti primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Takýto postup správny súd považuje za správny a plne rešpektujúci , v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

22. O trovách konania by správny súd mal rozhodovať podľa . V konaní úspešnému žalobcovi by pripadala náhrada trov konania, avšak v konaní žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli (trovy súdneho poplatku, trovy právneho zastúpenia), a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).