Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/237/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: regionPRESS, s.r.o., Študentská 2, Trnava, IČO: 36 252 417, zastúpený: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti odporcovi: LENZU SK, spol. s r.o., Lúčna 2, Trnava, IČO: 36 252 018, o zaplatenie 1.645,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 98,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.645,80 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej odmeny za poskytnuté objednané služby a náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 12.03.2015 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. -81, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V podanom odpore uviedol, že so spoločnosťou navrhovateľa neuzatvoril žiadnu zmluvu, ani nikoho nepoveril na uzatvorenie takejto zmluvy. Taktiež v uvádzaných médiách nevyšiel žiadny inzerát spoločnosti LENZU SK, spol. s r.o.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s faktúrou č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, so zverejnenými inzerciami k vystaveným faktúram, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a zistil tento skutkový a právny stav:

Z doložených vyššie uvedených faktúr vyplýva, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi inzerciu v regionálnom periodiku.

Z doložených regionálnych novín vyplýva, že navrhovateľ zverejnil inzerciu na strojové omietky a potery, zatepľovacie systémy s tým, že v danej inzercii sa nachádza kontakt na spoločnosť x-team.

Podľa ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale navrhovateľ ale za odporcu neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ) Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). Dokazovaním vo veci súd dospel k záveru, že nie je daná pasívna legitimácia odporcu v konaní. Navrhovateľ nepreukázal a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že odporca je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a teda, že mu prináleží vymáhať nárokovanú sumu od odporcu, nakoľko nepreukázal, že by si odporca objednal uvedené služby u navrhovateľa či už existenciou objednávky zo strany odporcu adresovanej navrhovateľovi alebo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, prípadne inými dôkazmi, z ktorých by vyplývala existencia záväzkovo- právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a poskytnutie uvedených služieb navrhovateľom odporcovi. Dôkazné bremeno ohľadom existencie pasívnej legitimácie ťaží navrhovateľa, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, ako už bolo vyššie konštatované, že mu prináleží vymáhať nárokovanú sumu od odporcu a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 98,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( , ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.