Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-156-2015.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/156/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX U., zastúpeného: JUDr. Milošom Hnatom, advokátom so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov proti žalovanému T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. T. XXX, XXX XX P. C., zastúpenému JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie sumy 8 005 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 11. 11. 2014, č. k. 8C/67/2011-88 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 3 410,10 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 480 Eur a trov právneho zastúpenia 2 930,10 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 294,88 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 8 005 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania 3 986,03 Eur pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 480 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3 506,03 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miloša Hnata, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Právne vec posúdil podľa ust. § 657, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb; Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. Z..
Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pôžičke dňa 12. 02. 2009 na sumu 4 405 Eur a dňa 02. 07. 2010 na sumu 3 600 Eur, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky za účelom úhrady faktúr za mäso. Obidve pôžičky sa žalovaný zaviazal splatiť do 31. 12. 2010 a zmluvy sú opatrené menami a podpismi tak žalobcu, ako aj žalovaného. Obrana žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu v konaní spočívala v tom, že pôžička uzatvorená na základe zmluvy zo dňa 02. 07. 2010 vo výške 3 600 Eur bola v plnom rozsahu žalovaným uhradená a pôžička, ktorá síce bola písomne uzatvorená 12. 02. 2009 medzi spornými stranami, neexistuje. V priebehu konania tiež tvrdil, že pôžička bola splácaná v dohodnutých splátkach vo
výške 183,60 Eur tak, ako o tom súdu predložil výpisy z účtu žalovaného. K obrane žalovaného žalobca uviedol, že pokiaľ sa týka predložených výpisov z účtov žalovaného, splátky, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi po 183,60 Eur predstavovali zmluvnú povinnosť žalovaného, ktorá bola ošetrená zmluvou o splatení spotrebného úveru č. 0043911090108. Išlo o zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a vychádzala zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorým poskytovateľom bola Všeobecná úverová banka. Jednalo sa o zmluvu uzavretú dňa 09. 01. 2008, predmetom ktorej bolo financovanie kúpy motorového vozidla Citroen Jumper 30 HDI ev. č.: SK 728AN. Predmetné motorové vozidlo na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru vlastnil žalobca, následne bolo prevedené na žalovaného a žalovaný sa zmluvou zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačné splátky po 5 530,65 Sk (183,60 Eur) s tým, že spotrebný úver mal byť splatený do 09. 01. 2015. Keďže žalovaný meškal so splátkami, na základe návrhu žalobcu bol Okresným súdom Svidník vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Ro/54/2012, ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi 2 202,96 Eur s prísl.. V danej veci na základe titulovaného rozhodnutia (4Ro/54/2012) prebieha exekučné konanie na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Ro/700/2012. Zo zmluvy o splatení spotrebného úveru č. 0043911090108 zo dňa 30. 09. 2008 je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným s tým, že zmluvné strany svojimi podpismi sa zaviazali v zmluve o splatení spotrebného úveru, že dlh bude splácať žalovaný ako platiteľ a platba bude prebiehať jedenkrát mesačne tak, že žalovaný pošle na účet žalobcu dlžnú sumu 183,60 Eur (5 530,65 Sk). Táto zmluva vstupuje do platnosti 01. 10. 2008 s tým, že doba splácania pri dodržaní všetkých dohodnutých podmienok by mala trvať do 09. 01. 2015 tak, ako to vyplýva zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru vydanej VÚB a. s., Svidník. V spise je pripojená jednak zmluva o poskytnutí spotrebného úveru uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a. s. ako veriteľom a žalovaným spolu s manželkou T. V. ako dlžníkmi zo dňa 09. 01. 2008, ako aj zmluva o splatení spotrebného úveru č.0043911090108 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30. 09. 2008. Žalovaný okrem pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania a zaplatenia dlžnej sumy 2 202,96 Eur predstavujúcej splátky spotrebného úveru vo výške 183,58 Eur, ktorá bola predmetom právoplatného platobného rozkazu (sp. zn. 4Ro/54/2012), mal vo vzťahu k žalobcom ešte ďalšiu pôžičku zo dňa 12. 07. 2007. O tejto veci bol Okresným súdom Svidník dňa 21. 02. 2001 pod sp. zn. 2Ro/32/2011 vydaný platobný rozkaz na sumu 2 978,72 Eur s prísl. a tento je exekučným titulom v konaní vedenom pred Okresným súdom Svidník sp. zn. 4Ro/226/2011, pričom exekúcia nie je skončená. Svedok Y. L., ktorý bol vypočutý pred súdom, pracoval u žalovaného od roku 2008 do roku 2012 ako vodič, kde zabezpečoval rozvoz mäsových výrobkov. Potvrdil, že za uvedené obdobie, keď pracoval u žalovaného, tento mu dal peniaze za účelom, aby ich odniesol žalobcovi. Jednalo sa o peniaze podávané za tikety a párkrát zaniesol žalobcovi aj peniaze ako splátky za auto.
Vykonaným dokazovaním mal súd za nepochybne preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý uvádzal, že pôžička zo dňa 02. 07. 2010 bola v celom rozsahu uhradená, nakoľko z predložených dokladov žalovaným, ani z dokazovania nič také nevyplynulo. Pokiaľ sa týka pôžičky zo dňa 12. 02. 2009 na sumu 4 405 Eur súd zistil, že pôžička medzi účastníkmi bola platne uzavretá a tvrdenia žalovaného sú len účelové. Súd vo veci zistil, že medzi účastníkmi boli uzatvorené aj ďalšie pôžičky, ktoré sú predmetom exekučných konaní vedených pred Okresným súdom Svidník (sp. zn. 7Ro/700/2012 a 4Er/226/2011) a tieto exekúcie sa netýkajú predmetu sporu. Pokiaľ právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalobca podľa predložených výpisov z účtov splácal pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania žalobcovi na jeho účet sumu po 183,60 Eur mesačne, jednotlivé splátky sa netýkajú predmetu sporu, ale týkajú sa už prebiehajúcich exekučných konaní. Žalovaný, ktorý bol riadne predvolaný na jednotlivé pojednávania sa ani raz na pojednávanie nedostavil, vo veci mal zvoleného právneho zástupcu, pričom žalovaný sa vyhýbal súdnym pojednávaniam za účelom prieťahov súdneho konania vo veci. Keďže žalovaný si zvolil vo veci právneho zástupcu, ktorý ho zastupoval v konaní, súd vychádzal z dôkazov predložených žalobcom a žalovaným v konaní prostredníctvom jeho právneho zástupcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal“.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný poukazujúc, že neboli splnené, resp. boli porušené podmienky v ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O. s. p.. Žalovaný má za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že jedna z pôžičiek bola uhradená v plnom rozsahu, druhá zmluva o pôžičke je neexistujúca. Súd však podľa názoru žalovaného nevykonal žiadne dokazovanie v tejto oblasti, len skonštatoval, že bolo preukázané uzatvorenie zmlúv o pôžičke. Taktiež má za to, že
súd priznal žalobcovi trovy konania, pričom jednotlivé úkony boli síce vykonané, ale neúčelne, pretože pojednávania sa odročovali z dôvodu nepredloženia dôkazov zo strany žalobcu a nie žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že dôvody a tvrdenia žalovaného v odvolaní sú irelevantné a zavádzajúce, keďže nie je pravdou, aby v konaní bolo preukázané, že jedna z pôžičiek mala byť uhradená v plnom rozsahu - bez konkrétneho určenia ktorá a druhá pôžička nemala byť uzavretá medzi zmluvnými stranami a mala byť neexistujúca. Žalovaný v celom konaní pred súdom nepreukázal relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval uplatnený nárok. Nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke bol súdom jednoznačne preukázaný, žalovaný sa opakovane pojednávaní nezúčastňoval a doslova ich ignoroval. V konaní nepredložil ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Súd riadne vyhodnotil predložené a vykonané dôkazy a na základe nich v predmetnej veci zákonne rozhodol, a preto považuje tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní za zavádzajúce a ničím nepreukázané. V konaní, aj keď dochádzalo k odročeniu pojednávania, tieto boli odročované najmä z dôvodov na strane žalovaného, a preto aj určenie výšky trov právneho zastúpenia žalobcu v predmetom konaní boli určené v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných skutočným rozsahom a dôvodmi odvolania postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli (§ 156 ods. 3 v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v zmysle ust. § 219 O. s. p..
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným obsahom odvolania žalovaným v podstate bolo posúdiť, či súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorým sa overuje pravdivosť, resp. nepravdivosť tvrdení účastníkov konania.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukázanie je ust.§ 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
V zmysle ust.§ 132 O. s. p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.
Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci. Vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku, keď súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktoré na vec aplikoval, správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemožno preto dať za pravdu odvolateľovi - žalovanému.
Odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom spisu, včítane vykonaných dôkazov dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že žalobca v danej veci uniesol svoje dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom, poskytnutými dôkazmi preukázal svoje tvrdenie, že medzi účastníkmi konania došlo k písomne uzatvoreným zmluvám o pôžičke dňa 12. 02. 2009 na sumu 4 405 Eur a dňa 02. 07. 2010 na sumu 3 600 Eur, na základe ktorých žalobca celkom odovzdal žalovanému 8 005 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peniaze žalobcovi vrátiť do 31. 12. 2010. Ani odvolací súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že pôžička na sumu 3 600 Eur bola uhradená a že pôžička na sumu 4 405 Eur neexistuje. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené a preukázané platby, v prospech žalobcu: 01. 07. 2009, 08. 04. 2009, 01. 10. 2009. 08. 09. 2010., 08. 10. 2010. 03. 11. 2010, 07. 04. 2011, 05. 05. 2011, 01. 08. 2011 (viď č. l. 66 - 74 spisu), všetky uvedené platby sú vo výške po 183,60 Eur, ale tieto sa neviažu k pôžičkám, ktoré sú predmetom tohto konania. Ide o splatenie splátok spotrebného úveru v dohodnutých mesačných splátkach po 5 530,65 Sk (183,60 Eur) na základe zmluvy o splatení spotrebného úveru č. 0043911090108 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30. 09. 2008 (č. l. 79 spisu). Skutočnosť, že ide o splátky spotrebného úveru nepochybne vyplýva aj z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Ro/54/2012. V uvedenom konaní bol žalovaný právoplatným platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2 202,96 Eur s prísl. na tom skutkovom základe (vychádzajúc z návrhu na začatie konania), že žalobca spolu s manželkou ako dlžníci dňa 09. 01. 2008 uzavreli so Všeobecnou úverovou bankou a. s. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 324 000 Sk, na základe ktorej sa dlžníci zaviazali veriteľovi dlh uhrádzať v mesačných splátkach sumu 5 530,65 Sk počnúc 09. 02.2008 do 09. 01. 2015, celkový počet splátok 84. Dlžníci spotrebný úver použili na uhradenie prvej splátky za motorové vozidlo zn. Citroen Jumper 30 HDI, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Žalobca dňa 12. 02. 2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu o prevzatí motorového vozidla, na základe ktorej motorové vozidlo značky Citroen Jumper 30 HDI začal žalovaný používať na rozvoz mäsa a mäsových výrobkov. Následne medzi účastníkmi došlo dňa 30. 09. 2009 k uzavretiu zmluvy o splatení spotrebného úveru č. 0043911090108, predmetom ktorého bol záväzok žalovaného k splácaniu dlhu vyplývajúceho z úveru poskytnutého žalobcovi a jeho manželke Všeobecnou úverovou bankou a. s.. Žalovaný sa následne stal vlastníkom motorového vozidla značky Citroen Jumper 30 HDI, pričom vstúpil do práv kupujúceho v zmysle kúpnej zmluvy so spoločnosťou Tatraleasing s. r. o. a začal splácať kúpnu cenu motorového vozidla v zmysle dohodnutých podmienok. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaný splácal svoj záväzok v dohodnutých splátkach vyplývajúcich zo zmluvy o splatení spotrebného úveru č. 0043911090108 podľa dohody až do mesiaca november 2010. Žalovaný počnúc decembrom 2010 prestal uhrádzať žalobcovi jednotlivé splátky (183,60 Eur), následne došlo z jeho strany k úhrade splátok za mesiac apríl, máj august 2011 vo výške 183,60 Eur, čím žalovaný dlhoval od decembra 2010 do marca 2012 žalobcovi sumu 2 202,96 Eur (táto suma s prísl. bola žalobcom žalovaná vo vzťahu
k žalovanému v konaní Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Ro/54/2012). Žalobcom zaplatené splátky po 183,60 Eur uhradené v mesiacoch apríl, máj, august 2011 boli započítané na splátky za obdobie december 2010 - marec 2011. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalovaným uhradené splátky podľa výpisu po 183,60 Eur (o ktorých žalovaný predložil dôkaz) sa netýkajú predmetného sporu, ale vyplývajú zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania o splatení spotrebného úveru zo dňa 30. 09. 2008 (viď zmluva č. l. 79 spisu).
Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by písomnú dohodu o pôžičke na sumu 4 405 Eur vyvrátil. Pri vyhodnotení dôkazného bremena, v danom prípade nebolo možné opomenúť ani dôkaz - výsluch svedka Y. L., bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý tiež potvrdil, že ak žalobcovi prostredníctvom žalovaného za obdobie, keď u žalovaného pracoval, odovzdával finančné prostriedky „jednalo sa o peniaze buď za podané tikety alebo ako splátky za auto“.
Z uvedeného preto tiež nepochybne vyplýva, že ak žalovaný prostredníctvom svedka zasielal peniaze žalobcovi, finančné prostriedky sa netýkali úhrady pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania, ale išlo buď o úhradu podaného tiketu alebo o úhradu splátok „za auto“, t. j. podľa zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania o splatení spotrebného úveru zo dňa 30. 09. 2008.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že všetky odvolateľom navrhnuté dôkazy boli skúmané v konaní pred súdom prvého stupňa a boli vyhodnotené v tom zmysle, že súd ich považoval za nepravdivé. Iné dôkazy žalovaný, okrem tých, ktoré predložil pred súdom prvého stupňa, nenavrhol vykonať.
S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny s použitím ust. 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež nesprávnosť výroku o trovách konania. Odvolací súd preto preskúmal aj tento výrok a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa priznal odmenu a náhrady za úkon - účasť na pojednávaní dňa 15.03.2012, pričom účastníci konania ani ich právni zástupcovia sa pojednávania v tento deň nezúčastnili. Preto žalobcovi nepatrí odmena, paušálna náhrada, náhrada cestovných výdavkov ani náhrada za stratu času za vykonanie úkonu, ktorého sa nezúčastnil. Taktiež súd prvého stupňa nebol dôsledný pri priznávaní odmeny za úkon - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania a za ktorý patrí žalobcovi náhrada len vo výške 1 odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase vykonania toho - ktorého úkonu (ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Rovnako súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď pri výpočte náhrad cestovného nezisťoval priemerné ceny pohonných hmôt v období rozhodnom v čase pojednávania, ale prevzal tvrdenia žalobcu o ich cene. Súd nemohol akceptovať predložené potvrdenie o nákupe pohonných hmôt, pretože pojednávania sa uskutočnili v priebehu troch rokov, kedy bolo potrebné zohľadniť vývoj cien pohonných hmôt na trhu.
Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 3 410,10 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby 480 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 930,10 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), resp. od 01.07.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 9 úkonov právnych služieb z hodnoty sporu 8 005 Eur, kde odmena za jeden úkon je 237,34 Eur, a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.03.2011, žaloba 21.03.2011, vyjadrenie k odporu dňa 28.07.2011, účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012 - odročené bez prejednania (1/4 odmeny, t.j. 59,34 Eur), účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 07.05.2013, vyjadrenie zo dňa 07.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014 a účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014, spolu 1 958,06 Eur (8 x 237,34 + 59,34). K tomu je potrebné pripočítať režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 69,42 Eur (za rok 2011: 3 x 7,41 Eur, za rok 2012: 2 x 7,63 Eur, za rok 2013: 1 x 7,81 Eur, za rok 2014: 3 x 8,04 Eur). Žalobcovi patrí tiež náhrada cestovných výdavkov v zmysle ust. § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za spotrebované pohonné hmoty a amortizáciu motorového vozidla na trase Prešov - Svidník a späť, t.j. 112 km, čo pri priemernej spotrebe 6,6l/100 km a základnej náhrade v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 0,183 Eur/km predstavuje:
náhrada cestovného na pojednávanie dňa 24.01.2012 sumu 30,91Eur pri priemernej cene PHM 1,409 Eur/l, náhrada cestovného na pojednávanie dňa 25.09.2012 sumu 31,47 Eur pri priemernej cene PHM 1,485 Eur/l, náhrada cestovného na pojednávanie dňa 07.05.2013 sumu 30,58 Eur pri priemernej cene PHM 1,364 Eur/l, náhrada cestovného na pojednávanie dňa 30.09.2014 sumu 30,35 Eur pri priemernej cene PHM 1,333 Eur/l a náhrada cestovného na pojednávanie dňa 11.11.2014 sumu 30,04 Eur pri priemernej cene PHM 1,291 Eur/l, spolu: 153,35 Eur. Žalobca má nárok tiež na náhradu za stratu času v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za čas strávený cestou na pojednávanie a späť (Prešov
- Svidník a späť, čo predstavuje 4 polhodiny), a to dňa 24.01.2012 vo výške 50,84 Eur (4 x 12,71 Eur), dňa 25.09.2012 vo výške 50,84 Eur (4 x 12,71 Eur), dňa 07.05.2013 vo výške 52,04 Eur (4 x 13,01 Eur), dňa 30.09.2014 vo výške 53,60 Eur (4 x 13,40 Eur) a dňa 11.11.2014 vo výške 53,60 Eur (4 x 13,40 Eur), spolu: 260,92 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, má nárok na priznanie 20 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 2 441,75 Eur, čo prestavuje 488,35 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 2 930,10 Eur (odmena 1 958,06 Eur, režijný paušál 69,42 Eur, náhrada cestovného 153,35 Eur, náhrada za stratu času 260,92 Eur a DPH 488,35 Eur).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania nakoľko bol v odvolacom konaní vo veci samej úspešným účastníkom a ich zaplatenie uložil žalovanému ako neúspešnému účastníkovi. Pokiaľ sa týka výšky priznaných trov odvolacieho konania tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia a boli priznané za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 12.03.2015 vo výške 237,34 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a 20 % DPH zo sumy 245,73 Eur vo výške 49,15 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 294,88 Eur.
Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.