Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-235-2015.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/235/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických vězňu 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, IČO: 26 429 705, Česká republika, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému G. O., bytom M. XXX, N. nad R., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom pre konanie G. X., pracovníčkou Okresného súdu H. o uplatnení pohľadávky zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C/449/2013-112 zo dňa 9.2.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaplatenia istiny 400,- Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, ako aj 6 %-ného úroku z dlžnej sumy špecifikovaného v žalobe, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, t. j. v sume 1,40 Eur. Súd poukázal na dôvody žaloby, ktorým je vystavená zmenka žalovaným dňa 4.1.2010 na zmenkovú sumu 420,- Eur, ktorý sa zaviazal k úhrade aj zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 1.5.2010. Zo zmenky vyplýva záväzok žalovaného, že zaplatí za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie“, „predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca tvrdil, že vystaviteľ do podania žaloby zaplatil 20,- Eur na zmenkovú sumu a na úroky neuhradil žiadnu sumu. Zmenková istina je opatrená doložkou bez protestu, a preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Súd citoval ust. § 87 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že žalovaný sa vo veci nevyjadril. Písomnosti zasielané súdom nepreberal a keďže sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, bol mu ustanovený opatrovník pre konanie, ktorý v konaní navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd citoval čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, obsah zmenky, zmluvy o úvere č. 802400042, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom - právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa zaviazal dlžník zaplatiť
veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t.j. spolu 396,- Eur v 12-tich mesačných splátkach splatných po 33,- Eur počnúc od 26.1.2010. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Er/154/2011 vyplýva, že sa viedlo exekučné konanie, kde ako oprávnený vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a povinný bol žalovaný v tomto konaní. Exekučné konanie sa viedlo na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10835/10 zo dňa 22.11.2010, súčasťou ktorého bola zmluva o úvere 802400042, ako aj zmenka. Žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho exekútora bola uznesením zo dňa 10.3.2011 zamietnutá, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.4.2011. Z obsahu spisu vyplýva, že zmenka, ktorú predložil žalobca a pripojil ju k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, ktorá ju následne indosovala na žalobcu, ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má spotrebiteľskú povahu.
Súd poukázal na čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a aplikoval slovenské procesné rozhodné právo, pričom postupoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
Ďalej citoval čl. I. § 75, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len Zákona o zmenkách a šekoch) a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právny vzťah
Ďalej súd citoval ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a podpísania zmenky a uviedol, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Súd následne citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období, ako aj ust. § 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava dňa 4.1.2010, ktorú zmluvu uzatváral žalovaný ako občan - fyzická osoba na predtlačenom formulári. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Strany sa taktiež dohodli na právnej úprave Obchodným zákonníkom vyplývajúcej z ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s tým, že uviedol, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Napriek tomu, že žalovaný v konaní nenamietal neplatnosť zmenky, súd skúmal jej platnosť, pretože mal zato, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo 16.1.2013, ďalej 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012, ako aj 5Cdo 61/2012. Zdôraznil, že úlohou súdu v spotrebiteľských veciach je ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných
podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa a.s. proti O. U., zo záveru ktorého vyplýva, že pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci súd skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. I napriek tomu, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Ďalej súd poukázal aj na iné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-76/2010 a zdôraznil, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 1.1.2008. Posledná úprava v ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V tomto prípade zmluva mohla obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu ochranu.
Ďalej súd poukázal na ust. § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že citované ustanovenie len demonštratívne určuje, čo možno vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny výpočet nekalých podmienok je potrebné doplniť ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky, a to, že ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, lebo istina poskytnutého úveru bola 200,- Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 420,- Eur. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá výrazne vyznieva v neprospech spotrebiteľa s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/) Občianskeho zákonníka a sleduje obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, je neplatné. Súd zdôraznil, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň sa pripúšťalo vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v čl. 17 všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s ust. § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostal do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ sa jednalo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, ktorá situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Žalovaný ako spotrebiteľ si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože právny predchodca žalobcu vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, lebo na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Súd zdôraznil, že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby mal postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Zároveň musel počítať aj s tým, že nároku majúcemu základ v nekalej podmienke, nemožno poskytnúť právnu ochranu.
Z týchto dôvodov súd posúdil zmenku za neplatnú, lebo bola vystavená v rozpore so zákonom, ako aj vôľu pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemožno považovať za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky, a tým aj samotnú zmenku považoval za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. Takýto postup žalobcu považoval súd za špekulatívny aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uplatnené odvolacie dôvody bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, o ktorej mal súd prvého stupňa rozhodnúť, poukázal na procesný postup vyplývajúci z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci vykonával dokazovanie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe nesprávnych právnych predpisov k nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanej v zmysle ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, ktorá bola oprávnená vznášať námietky proti zmenkovému nároku. Pri kauzálnych námietkach preto nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu. Poukázal na iné rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/419/11. Podľa jeho názoru v predmetnom konaní bola riešená iná situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe konať a rozhodnúť. Súdny dvor sa zaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal bydlisko v Q.. Na preukázanie postavenia spotrebiteľa nestačí len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Vo vzťahu k zmenkovému úroku uviedol, že sadzba zmenkového úroku vo výške 0,25 % istiny na každý deň omeškania bola žalovanej známa v čase vystavenia zmenky. Poukázal na rozhodnutia iných súdov týkajúce sa obdobnej veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp., žeby postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, že
aplikoval rozhodné vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie a vykonával dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky, zmenku z titulu ex offo, a to z titulu absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu so zákonom, vrátane dohody o vyplňovacom práve, t. j. v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal, vrátane kolízie právnych noriem spojených za zachovaním a poskytnutím ochrany práv spotrebiteľa i napriek uplatnenému nároku zo zmenky.
K predmetnej otázke zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že„
I. 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či prípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, 2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, príp. vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práva, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na starne žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.