Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: 1/ Pozemkové spoločenstvo Nandraž, so sídlom 049 61 Rákoš, IČO: 35 671 181, 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX S., obaja zastúpení advokátom JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Námestie priateľstva 2166/11, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 014 515, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 975 41 Banská Bystrica (do 30.09.2013 Obvodný lesný úrad v Banskej Bystrici), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/00419 zo dňa 14. januára 2013, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2012/00419 zo dňa 14. januára 2013 a prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 282/2011-4 zo dňa 20. augusta 2012 z r u š u j e podľa /ia žalovanému na ďalšie konanie.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. Zsolt Hodosi v sume 974,26 Eur (z čoho predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 904,26 Eur a ostatné trovy žalobcov 70,- Eur), do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Obvodný lesný úrad v Revúcej rozhodnutím č. 282/2014-4 zo dňa 20.08.2012 vyhovel návrhu navrhovateľov a zmenil hranice spoločného Poľovného revíru Dlhá hora Kameňany, uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu v Rožňave č. 695/1993 zo dňa 05.01.1994 a upravil celkovú výmeru predmetného poľovného revíru na 1514,34 ha poľovných pozemkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie Pozemkové spoločenstvo Nandraž a K. K. (v procesnom postavení žalobcovia 1/, 2/), v ktorom spochybnili výmery poľovných pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb združených v Pozemkovom spoločenstve urbárskej spoločnosti obce Kameňany - Trojkári, ako aj v PS Nandraž. Namietali tiež výsledky a údaje zo zhromaždenia vlastníkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.08.2011 a ich použitie správnym orgánom pri vydaní napadnutého rozhodnutia, zastávajúc názor, že povinnosťou správneho orgánu bolo preveriť pravdivosť údajov uvedených v notárskej zápisnici.

Bývalý Obvodný lesný úrad v Banskej Bystrici, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 2012/00419 zo dňa 14.01.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Konštatoval, že preveril rešpektovanie kritérií a právnych predpokladov pre zmenu hranice PR Kameňany. Zistil, že návrh na zmenu hranice obsahuje všetky náležitosti vymedzené ustanovením § 4 ods. 4 zákona o poľovníctve v spojení s § 10 ods. 4 citovaného zákona, vrátane notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov konané dňa 05.08.2011. Konštatoval, že rešpektoval slobodnú vôľu

vlastníkov poľovných pozemkov, navrhoval ich na začlenenie do PR Kameňany, potvrdenú notárskou zápisnicou N: 401/2011, Nz: 28851/2011 zo dňa 05.08.2011, vyhotovenou Notárskym úradom JUDr. Jozefa Farkašovského. Orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle ustanovenia § 74 a § 73 zákona o poľovníctva nevyplýva oprávnenie preverovať správnosť údajov uvedených v notárskej zápisnici, ktoré tvorili podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Preto námietky odvolateľov spochybňujúce priebeh konania zhromaždenia vlastníkov, výmery poľovných pozemkov u jednotlivých vlastníkov, ich nesúlad s údajmi katastra nehnuteľností, nemôžu mať vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Navyše, zástupcovia PS Nandraž boli účastníkmi zhromaždenia, uskutočneného dňa 05.08.2011, pričom výmery poľovných pozemkov ani jeho priebeh nespochybňovali.

V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhovali zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdili, že došlo k porušeniu ich hmotnoprávnych subjektívnych práv, a to vlastníckeho práva, čo odôvodňovali poukazom na ustanovenie / o poľovníctve, ako aj o ustanovenie a citovaného zákona. Uvádzali a namietali najmä tieto skutočnosti: 1. Napadnuté správne rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne orgány pri vyhodnotení ich námietok týkajúcich sa nesprávnosti obsahu notárskej zápisnice aplikovali iný predpis, ako mali použiť. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, pre ktorú platí prezumpcia správnosti, pokiaľ nie je preukázaný opak. Namietali nezrovnalosti vo vlastníckych výmerách účastníka konania Pozemkové spoločenstvo urbárskej spoločnosti Kameňany - Trojkári, ako aj nesprávnu výmeru pozemkov vo vlastníctve účastníka konania PM s.r.o.. Uvedené namietali už v odvolacom konaní, na čo žalovaný adekvátne nereagoval. Nesprávnym odkazom na irelevantnú právnu normu ( a zákona o poľovníctve) žalovaný privodil stav, že ich odvolanie nebolo posúdené podľa relevantnej právnej normy, a to podľa ustanovenia Správneho poriadku. 2. Pre napadnuté správne rozhodnutia prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, doposiaľ zistený skutkový stav nepostačuje, pretože neboli vykonané dôkazy na odstránenie pochybností o obsahu notárskej zápisnice a v rozpore so zákonom neboli zistené všetky právne významné skutočnosti. 3. Napadnuté správne rozhodnutia trpia vadou spôsobujúcou ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, rozhodnutia neobsahujú žiadne hodnotenie dôkazov. 4. V konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď po pominutí prekážky prerušenia konania prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní a neoznámil túto skutočnosť účastníkom konania, v dôsledku čoho neboli doručené žiadne iné návrhy alebo podnety pred vydaním rozhodnutia, keďže účastníci konania boli v domnení, že správne konanie je ešte prerušené. O pokračovaní v správnom konaní sa dozvedeli až z doručeného prvostupňového rozhodnutia.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 18.03.2013 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval zamietnuť. K tvrdenej nezrovnalosti vo výmerách pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb združených v Pozemkovom spoločenstve urbárskej spoločnosti obce Kameňany - Trojkári, vo vlastníctve PM s.r.o., uviedol, že pre vykonanie zmeny hranice poľovného revíru sa vzťahujú postupy vymedzené v ustanoveniach §§ 4 ods. 4, 9 a10 zákona o poľovníctve, ktoré boli v plnom rozsahu rešpektované. Zohľadnená bola slobodná vôľa vlastníkov poľovných pozemkov na zmenu hranice PR Dlhá hora Kameňany vyjadrená na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 05.08.2011. Závery boli prijaté dvojtretinovou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov a potvrdené notárskou zápisnicou. Odmietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, pretože z rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre ich vydanie, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi účastníkov konania. Zo strany správneho orgánu bolo v plnom rozsahu rešpektované ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o poľovníctve, vymedzujúce náležitosti rozhodnutia o zmene hranice poľovného revíru. K tvrdenej vade v konaní, spočívajúcej v neoznámení pokračovania v prerušenom konaní uviedol, že OLÚ Revúca v súlade s § 18 ods. 3 zákona o správnom konaní, listom zo dňa 11.08.2011 oznámil začatie konania jeho účastníkom. V tomto oznámení boli poučení účastníci o možnosti nazerať do spisu, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Keďže sa podklady pre vydanie rozhodnutia v priebehu

konania nezmenili, neoznámenie o pokračovaní v prerušenom konaní nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -77 zo dňa 17.10.2013 zastavil konanie podľa majúc za to, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom s poukazom na ustanovenie , pretože nie je splnený predpoklad, že ide o rozhodnutie, ktoré pri vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a to v dôsledku nepreukázaného doručenia všetkým účastníkom konania.

Predmetné uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. -96 zo dňa 27.08.2015. V tomto uznesení Najvyšší súd SR vyslovil názor, že správne orgány si nedostatočne v konaní vymedzili okruh účastníkov, keď zo žiadnej písomnosti žalovaného založenej v administratívnom spise nie je možné zistiť, s kým konkrétne ako účastníkom konal. Táto skutočnosť nevyplýva ani z rozdeľovníka, kde prvostupňový správny orgán uviedol (napr. v Oznámení o začatí správneho konania

- upovedomenie z 11.08.2011), že ostatným účastníkom konania sa doručuje verejnou vyhláškou, lebo správny orgán neuviedol konkrétne, ktorým účastníkom sa verejnou vyhláškou doručuje. Skutočne nie je zrejmé, s kým v predmetnom administratívnom konaní správny orgán konal a sám súd si nemôže túto skutočnosť vyvodiť len z predložených dokladov, ako sú listy vlastníctva k poľovným pozemkom, prípadne zoznamy prenajímateľov a nájomné zmluvy založené v administratívnom spise. Žalovaný mal presne uviesť, konkrétne komu sa verejnou vyhláškou doručuje, hoci pre účinnosť doručenia verejnou vyhláškou stačí mať splnenú podmienku 20 a viac účastníkov konania, čo v danom prípade nebolo sporné. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesením konštatoval, že správny orgán je povinný počas celého konania skúmať, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka. Pokiaľ správne orgány postupovali tak, že nie je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto bol účastníkom správneho konania, ich konanie je zaťažené vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uložil prvostupňovému súdu opätovne posúdiť splnenie podmienok konania s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle .

V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR krajský súd opätovne posúdil splnenie podmienok konania. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy na základe žaloby musí súd najskôr zistiť, či sú splnené predpoklady na postup podľa druhej hlavy piatej časti . Jednou z podmienok je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Ak je táto náležitosť splnená, správny súd v priebehu konania na súde zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé.

Súd má za to, že žalobcovia boli aktívne legitimovanými účastníkmi pre podanie žaloby v dôsledku tvrdeného porušenia ich vlastníckeho práva, keď v zmysle ustanovenia / o poľovníctve vlastníkmi spoločného poľovného revíru sú všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír.

Na prejednanie veci súd nariadil v súlade pojednávanie. Vzhľadom na procesnú situáciu a vyslovený právny názor Najvyšším súdom SR, ktorý jednoznačne konštatoval zaťaženosť správneho konania takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď správne orgány postupovali tak, že nie je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto bol účastníkom správneho konania, z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania súd nerozhodoval o pribratí ďalších účastníkov správneho konania do súdneho konania v zmysle , posledná veta .

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia namietajú porušenie ich procesného práva, keď bolo porušené právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a vznášať námietky, pripomienky k podkladom rozhodnutia, keďže táto možnosť im zo strany tak prvostupňového, ani druhostupňového správneho orgánu nebola daná a jednak namietajú porušenie hmotného práva, a to vlastníckeho práva. Porušenie hmotného práva odôvodňoval tým, že účastníci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 05.08.2011, z ktorého vzišla dotknutá notárska zápisnica, nedisponujú oprávnením vystupovať za vlastníkov poľovných pozemkov v takom rozsahu, ako je to uvedené v notárskej zápisnici. Taktiež uviedol, že výmera poľovného revíru nie je totožná s tou výmerou, ktorú uvádza vo svojom rozhodnutí prvostupňový orgán, keď následne toto rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým orgánom. Uvedené vyplýva z odborného stanoviska autorizovaného geodeta X.. F. I., z ktorého je zrejmé, že skutočná výmera poľovného revíru Dlhá hora Kameňany je po vykonaní

zmeny, t.j. po pričlenení pozemkov na základe napadnutého rozhodnutia 1815,20 ha, teda cca o 300 ha viac, ako je výmera uvedená v rozhodnutí. Pokiaľ by aj účastníci zhromaždenia vlastníkov disponovali oprávnením zastupovať vlastníkov pozemkov v tom rozsahu, v akom je to uvedené v notárskej zápisnici, nebola by splnená základná hmotnoprávna podmienka na vyhovenie žiadosti o zmenu hranice poľovného revíru, nakoľko v tom čase platná a účinná legislatíva vyžadovala, aby s takouto zmenou vyslovili súhlas vlastníci poľovných pozemkov s celkovou výmerou vyššou ako 2/3- iny poľovných pozemkov v rámci daného poľovného revíru. Zdôraznil pochybenie tak prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu, ktoré považovali obsah notárskej zápisnice za pravdivý. Úlohou notára je zapísať priebeh zhromaždenia, pričom úlohou notára nie je skúmať, či sa zhromaždenia zúčastňujú skutočne vlastníci, alebo či zúčastnené osoby sú oprávnené zastupovať vlastníkov a v akom rozsahu. Nikto tieto skutočnosti neskúmal, preto ak žalobcovia v odvolaní túto skutočnosť namietli, bolo úlohou druhostupňového správneho orgánu po spochybnení pravdivosti notárskej zápisnice, preskúmať tieto údaje. Navyše, zastáva názor, že aj keby ich nikto nespochybnil, aj tak vychádzajúc z ustanovenia § 4 a § 10 zákona o poľovníctva a ustanovení Správneho poriadku prihliadnuc na zásadu materiálnej pravdy, mal žalovaný vykonať dokazovanie a preskúmať, či naozaj výmera revíru je taká, alebo onaká, a či údaje uvedené v notárskej zápisnici sú pravdivé.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na písomnom stanovisku k žalobe. Zdôraznil, že nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov, nakoľko podklady, ktoré boli doručené správnemu orgánu pri vydávaní rozhodnutia, sa počas konania nemenili. Žalobcovia boli účastní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnilo 05.08.2011, preto mali možnosť svoje námietky a pripomienky uviesť na zhromaždení. K namietanému obsahu notárskej zápisnice uviedol, že žalobcovia mali, resp. majú možnosť notársku zápisnicu napadnúť podanou žalobou na občianskom súde.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie, podľa a preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zhromaždenie rozhoduje dvojtretinovou väčšinou, počítanou podľa výmery poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou podľa osobitného predpisu ( o notároch a notárskej činnosti).

Podľa § 2 písm. u/ citovaného zákona; vlastníkmi spoločného poľovného revíru sú všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír.

Podľa § 9 písm. c/ citovaného zákona; zmenu hranice poľovného revíru, ktorého užívanie je postúpené zmluvou, možno vykonávať v čase platnosti zmlúv v jednom poľovnom revíri, ak so zmenou súhlasí užívateľ tohto poľovného revíru a vlastníci všetkých dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa § 5.

Podľa citovaného zákona; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 79 ods. 3 citovaného zákona; ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok); správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, zohľadniac vyjadrenia účastníkov konania, súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán sa dôsledne neriadili vyššie citovanou právnou úpravou. Prvostupňový súd nadväzuje na záver konštatovaný už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.08.2015, že zo žiadnej písomnosti založenej v administratívnom spise nie je možné zistiť, s kým konkrétne správne orgány ako s účastníkmi konania konali. Aj keď je zrejmé, že počet účastníkov konania prevyšoval 20, a teda boli splnené podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou, neznamená to, že by správny orgán nemal vymedziť okruh účastníkov konania, najmä ak je to potrebné pre konštatovanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre meritórne rozhodnutie. V danom prípade je podstatnou skutočnosťou poznať vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj ich výmery. Je zrejmé, že základnou hmotnoprávnou podmienkou na vyhovenie žiadosti o zmenu hranice poľovného revíru je vyslovenie súhlasu s takouto zmenou vlastníkov poľovných pozemkov s celkovou výmerou vyššou ako 2/3-iny poľovných pozemkov v rámci daného poľovného revíru. Z odborného stanoviska Ing. F. I. vyplýva, že skutočná výmera Poľovného revíru Dlhá hora Kameňany po vykonaní zmeny predstavuje 1815,20 ha a nie výmeru 1514,34 ha, ktorá je konštatovaná v rozhodnutí správneho orgánu. Správne orgány ani vo vyjadrení k žalobe nezaujali stanovisko k tvrdenému rozdielu s tým, že by predložili listy vlastníctva, resp. iné doklady preukazujúce vlastníctvo vlastníkov poľovných pozemkov na udržanie správnosti záveru podľa napadnutého rozhodnutia.

Súd nepovažuje za správny postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorí neoverili pred svojim rozhodnutím skutočnosti vyplývajúce zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri, priebeh ktorého bol zapísaný v notárskej zápisnici č. Nz: 28851/2011, Ncrls: 29546/2011 zo dňa 05.08.2011. Správny orgán bol povinný pred vydaním rozhodnutia posudzovať, či úkony účastníka neporušujú špeciálnu ako aj všeobecnú právnu úpravu, a teda, či úkony sú dostatočne určité na daný úkon, či splnomocnenec bol riadne splnomocnený, či je zrejmé, kto a kým bol splnomocnený na vykonanie úkonu. Správny orgán bol povinný v zmysle zásady „nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má“ vykonať dokazovanie na preskúmanie, či naozaj výmera revíru je taká, aká bola konštatovaná v notárskej zápisnici, a či údaje uvedené v notárskej zápisnici sú pravdivé. Postup správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku v spojení so všeobecnou zásadou správneho konania zakotvenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Notárska zápisnica osvedčovala priebeh rokovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, nie však tie náležitosti, ktoré mal povinnosť skúmať správny orgán v konaní o zmene hranice poľovného revíru, teda vlastníctvo k spoločnému poľovnému revíru, existenciu splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov. Aby rozhodnutie spĺňalo náležitosť preskúmateľnosti, je potrebné podložiť dôkazmi záver, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a prijaté rozhodnutie bolo prijaté dvojtretinovou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov poľovného revíru, či už priamo alebo prostredníctvom zástupcov na základe konkrétnych splnomocnení.

V dôsledku skutočnosti, že správny orgán neustálil okruh účastníkov konania, nemožno ani konštatovať, či sa jedná o kompletný administratívny spis, teda, či boli predložené všetky listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo poľovných pozemkov.

Z dôvodov vyššie uvedených súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania správny orgán vo vyššie naznačenom smere doplní dokazovanie za účelom úplného zistenie skutočného stavu veci, ustáli okruh účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie odôvodní a podloží dôkazmi tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcom, ktorí v konaní boli úspešní, súd náhradu trov konania priznal.

Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 904,26 Eur a z náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu 70,- Eur, spolu 974,26 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal vychádzajúc z vyhlášky č. , zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

bola v zmysle vyhlášky č. v roku 2013 v sume 130,16 Eur a v roku 2015 v sume 139,83 Eur. Súd vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia, a to odmenu za jednotlivé úkony právnej služby a na hotové výdavky a náhrady nasledovne: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia, porada so žalobcom 1/ (/ cit.vyhl.) ....................................................................................................130ný paušál ( cit.vyhl.) ...........................................................7u .........................................................................................................137,97 Eur 2. Prevzatie a príprava zastúpenia, porada so žalobcom 2/ (/ cit.vyhl.) ....................................................................................................130ný paušál ( cit.vyhl.) ...........................................................7u .........................................................................................................137,97 Eur 3. Podanie žaloby na súd 18.02.2013, spoločný úkon za dvoch žalobcov (/, cit.vyhl.)......................................130ný paušál ..............................................................................................7,81 Eur Spolu .........................................................................................................137,97 Eur 4. Odvolanie 31.10.2013, spoločný úkon za dvoch žalobcov (/, cit.vyhl.).......................................................130ný paušál ..............................................................................................7,81 Eur Spolu .........................................................................................................137,97 Eur 5. Účasť na pojednávaní 11.11.2015, spoločný úkon za dvoch žalobcov (/, cit.vyhl.)...................................139ný paušál ..............................................................................................8,39 Eur Spolu .........................................................................................................148,22 Eur 6. Náhrada za stratu času stráveného cestou z Dunajskej Stredy do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie 11.11.2015 ( cit.vyhl.)........................................................................................111,84 Eur 7. Náhrada cestovného za cestu z Dunajskej Stredy do Banskej Bystrice a späť - 376 km, spotreba pohonných látok 5,9l/100km, cena pohonných látok 1,06 Eur/l (/, cit.vyhl., Opatrenie č. )

- základná náhrada: 376 x 0,183 .............................................................68,81 Eur

- náhrada za spotrebované pohonné látky: 1,06 x 376 x 0,059 ...............23,51 Eur Náhrada cestovného spolu: ...................................................................92,32 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu: ...............................................................904,26 Eur.

Právny zástupca žalobcov požadoval priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.287,60 Eur. Súd nepriznal odmenu advokátovi za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 17.10.2013, nakoľko takéto pojednávanie sa neuskutočnilo. Taktiež súd nepriznal odmenu za vyjadrenie k odvolaniu protistrany, prihliadnuc na obsah vyjadrenia (odkaz na dôvody vlastného odvolania, žiadny právny rozbor vo veci), keď priznanie takýchto trov súd nepovažuje za účelné. Naopak, v rozpore s vyčíslenou náhradou trov súd priznal náhradu cestovného za prejdenú vzdialenosť 376 km, a nie 188 km, čo považoval súd za zrejmú nesprávnosť pri vyčíslení. Súd priznal žalobcom okrem trov právneho zastúpenia aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Spolu súd priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 974,26 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle , .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v . V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.