Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/224/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. : C. nar. XX.XX.XXXX a N. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov : matky V. W. rod. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom W. nad S., A. hájom XXX/XX, t.č. bytom W. nad S., A. hájom XXX/XX a otca T. W., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom S. N. XXX, zastúpeného v konaní splnomocneným zástupcom M.. M. W., bytom G., J. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto

rozhodol:

S účinnosťou od 01.09.2014 s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť otca k maloletému C. W., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 50,-Eur mesačne na sumu vo výške 80,-Eur mesačne a k maloletému N. W., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 40,-Eur mesačne na sumu vo výške 60,-Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý prispievať k rukám matky vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.10.2015, pre maloletého C. vo výške 420,-Eur a pre maloletého N. vo výške 280,-Eur, s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 35,-Eur mesačne pre maloletého C. a po 25,-Eur mesačne pre maloletého N., spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2014, č. k. XXP/XXX/XXXX- 44.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. z doterajšej sumy 50,-Eur mesačne na sumu 120,-Eur mesačne a k maloletému N. z doterajšej sumy 40,-Eur mesačne na sumu 120,-Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu na začatie konania, t.j. od 2.5.2014. Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy určená rozvodovým rozsudkom, ktorým rozsudkom bolo otcovi uložené prispievať výživné na deti 50,-Eur a 40,-Eur s tým, že otec detí prisľúbil, že bude platiť aj športové aktivity detí - gymnastiku detí, že prispeje aj na zdravotné potreby a lieky súvisiace s alergiou detí a pod., teda že popri bežnom výživnom bude prispievať deťom naviac, že takto bude na obe deti prispievať spolu cca 200,-Eur mesačne a platiť im tie tréningy. V dobrej viere ona vtedy s určením výživného súhlasila, no otec detí svoj sľub nedodržal, gymnastiku deťom prestal platiť. Preto žiada o zvýšenie výživného. Matka poukázala na to, že ona sa s deťmi presťahovala do W. nad S., do augusta 2014 zarábala cca 550,- až 580,-

Eur mesačne a od augusta 2014 do februára 2015 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala len dávky v nezamestnanosti a opäť je zamestnaná na riadny pracovný pomer od marca 2015, pracuje ako zdravotná sestra s mesačným príjmom 500,-Eur. Uviedla, že obe deti sú žiakmi ZŠ, majú športové aktivity, výdavky na lieky v súvislosti s alergiou a pod. Priznala, že otec prispieva deťom i mimo bežného výživného, napr. prispel synovi na lyžiarsky výcvik, kúpil deťom nejaké veci, prispel len na jeden bicykel a pod. Otec detí nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného a žiadal jej návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného v rámci rozvodového konania do podania návrhu matky na zvýšenie výživného uplynuli len štyri mesiace a za tak krátky čas nemohlo dôjsť k takej relevantnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali novú úpravu výšky výživného pre maloleté deti. Otec poukázal na to, že pri určení výživného v rámci rozvodového konania nemala matka detí k stanovenej výške výživného žiadne výhrady. Uviedol, že s matkou detí sa mimosúdne dohodli, že ak budú zvýšené potreby detí (lieky, športová činnosť), matka mu predloží doklad o relevantnej platbe, ktorej príslušnú čiastku jej on uhradí. Otec poukázal na to, že on deťom takto prispieva nad rámec určeného výživného, napr. dňa 28.1.2014 kúpil synovi C. športovú bundu za 44,90 Eur, za školu v prírode zaplatil 127,-Eur, za lieky dňa 27.1.2014 zaplatil 10,76 Eur, dňa 28.1.2014 sumu 14,83 Eur, synovi kúpil lyžiarky v 01/2014 za 59,-Eur, Lego a pod. Ďalej otec uviedol, že pred rozvodom sa takto dohodli, ale matka detí ich dohodu neplnila, nepredkladala mu poukážky o platbách, napriek tomu jej on dobrovoľne poukazuje spolu s výživným mesačne 150,-Eur na obe deti. Otec detí ďalej poukázal na to, že v rozvodovom konaní pri určovaní výživného sa vychádzalo z jeho daňového priznania za r.2012, kde mal mesačný príjem cca 700,-Eur, za rok 2013 sa jeho čistý mesačný príjem ešte rapídne znížil, ktorý bol cca 103,-Eur mesačne a za relevantné obdobie 2014 bol jeho mesačný príjem podľa daňového priznania 14,97 Eur mesačne. Uviedol, že vzhľadom na taký príjem je on odkázaný na finančnú pomoc jeho rodičov, ktorí obaja sú na dôchodku, že býva u svojich rodičov a okrem 7-ročného auta nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Poukázal tiež na to, že spláca pôžičku po 185,-Eur mesačne, ktorú si vzal na splatenie úverov ešte z čias manželstva s matkou detí. Uviedol, že vzhľadom na veľkú vzdialenosť sa s deťmi stretáva raz za dva mesiace. Otec je toho názoru, že doterajšie stanovené výživné a ostatné príspevky, ktoré deťom poskytuje, sú dostatočné a preto žiada, aby výživné bolo ponechané v pôvodnej výške. Predložil súdu viaceré pokladničné bločky o zakúpení hračiek lego, vakov, snowbordovej výstroje a tričiek. Kolízny opatrovník s poukazom na krátkosť času do podania návrhu na zvýšenie výživného a s poukazom na to, že otec deťom prispieva aj mimo bežného výživného, a že deti sú ešte len žiakmi ZŠ, odporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. na sumu 60,-Eur mesačne a k mal. N. na sumu 50,-Eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil hotovostný vklad, doklady o cestovnom, pokladničné bločky, PPD, lekárske správy, rozvodový rozsudok, mzdový list matky, správu ÚPSVaR z rozvodového konania, nájomnú zmluvu z čl. 14, lustrácie v SP, mzdové listy matky, RL, vyjadrenie otca z čl. 38, výpis z účtu otca, potvrdenie o podaní daňového priznania, pokladničné bločky, daňové priznanie otca za rok 2012, RL detí, daňové priznanie otca za rok 2013, správu ÚPSVaR Košice, lustrácie v SP, výpisy zo ŽR, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie o PnD, daňové priznanie otca za rok 2014, daňové priznania otca, pokladničné bločky, potvrdenie o príjme matky z čl. 122, obsah pripojeného rozvodového spisu OS Prešov sp.zn. XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav : Maloleté deti C. a N. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.1.2014, č.k.36P/127/2013- 44 a súčasne boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec detí bol zaviazaný platiť výživné na mal. C. po 50,-Eur mesačne a na mal. N. po 40,-Eur mesačne. Uvedený rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2014. V tom čase mal mal. C. XX rokov a bol žiakom 4. ročníka ZŠ a mal. N. mal vtedy X rokov a bol žiakom X.ročníka ZŠ. Obaja chlapci sa venovali gymnastike, mesačný poplatok za členstvo v športovom klube predstavoval 25,-Eur pre každé dieťa, tento príspevok hradil otec detí. Obe deti mali alergiu. Matka s deťmi vtedy bývala v prenajatom 3-izbovom byte v Košiciach. Pracovala ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2013 do 11/2013 vo výške 607,90 Eur a poberala prídavky na dve deti. Otec detí vtedy býval v spoločnej domácnosti u jeho rodičov v rodičovskom dome, jeho rodičia boli starobnými dôchodcami. Otec detí bol vtedy SZČO a pracoval ako reštaurátor kultúrnych pamiatok a podľa vlastného udania jeho priemerný mesačný príjem bol cca 700,-Eur. Podľa daňového priznania otca za r. 2012 bol jeho príjem zo živnosti 18.441,90 Eur, jeho výdavky predstavovali 9.294,53 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 9.147,37 Eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 5.502,63 Eur. Splácal dva úvery a platil si životné poistenie.

Maloleté deti bývajú s matkou, do júna 2014 bývali v prenajatom byte v Košiciach, potom krátky čas u rodičov matky a potom sa v 08/2014 presťahovali do Dubnice nad Váhom. S otcom sa stretávajú približne raz za 2 mesiace. Otec detí riadne platí doterajšie určené výživné a ako sa s matkou detí v rámci rozvodového konania mimosúdne dohodli, prispieva deťom i mimo určeného výživného, napr. deťom niekedy kúpi nejaké ošatenie, lego, športové vaky, snowbordovú výstroj, prispel na lyžiarsky výcvik, na školu v prírode, na bicykel a pod. Maloletý C. má v súčasnosti XX rokov. V školskom roku 2014/2015 bol žiakom 5. ročníka ZŠ, v súčasnosti je žiakom 6. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje cca 25,-Eur mesačne. V minulom školskom roku navštevoval bezplatne futbalový krúžok, ktorý už v tomto školskom roku nenavštevuje a teraz navštevuje cyklistický krúžok, ktorý je bezplatný, ale má výdavky v súvislosti s ošatením, bicyklami a pod. Maloletý má alergiu a užíva lieky v hodnote cca 6,50 Eur mesačne. Maloletý N. má v súčasnosti XX rokov a je žiakom 4. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje cca 25,-Eur mesačne. Tiež v minulom školskom roku navštevoval futbalový krúžok s nákladmi 7,- až 10,-Eur týždenne, ktorý krúžok už nenavštevuje a v tomto školskom roku rovnako ako jeho starší brat tiež navštevuje cyklistický krúžok, ktorý je bezplatný a má výdavky v súvislosti s ošatením, bicyklami a pod. Matka obom deťom kúpila bicykle, každý bicykel stál 600,-Eur, otec detí prispel na bicykle spolu sumou 300,-Eur, teda v 1-ine. Maloletý N. má tiež alergiu a užíva lieky v hodnote 6,50,- Eur mesačne. Matka detí je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s týmito dvoma maloletými deťmi. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý majú prenajatý od matky priateľa matky detí. Ich náklady bývania predstavujú 280,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Od 09/2009 do 31.7.2014 bola matka detí zamestnaná ako zdravotná sestra v Univerzitnej nemocnici v Košiciach s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2014 do 07/2014 vo výške 784,70 Eur, uvedený pracovný pomer ukončila z dôvodu presťahovania sa. Potom od 08/2014 do 02/2015 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala dávky v nezamestnanosti podľa vlastného udania v sume 430,-Eur mesačne. Medzičasom počas obdobia jej nezamestnanosti pracovala na dohody o vykonaní práce, od 1.10.2014 do 7.10.2014 vo FN Trenčín, od 8.10.2014 do 10.11.2014 pre Kúpele H. H. a.s., potom pre V. sociálnych služieb - V. n.o., kde zarábala cca 140,-Eur mesačne. Od 1.3.2015 doposiaľ je matka detí zamestnaná na riadny pracovný pomer u zamestnávateľa V. sociálnych služieb -V. n.o. s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 03/2015 do 08/2015 vo výške XXX,XX Eur. Matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec detí je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti u jeho rodičov v ich rodinnom dome. Jeho rodičia sú poberateľmi starobných dôchodkov a podľa jeho udania mu oni finančne pomáhajú. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec má ukončenú strednú umeleckú priemyselnú školu a nadstavbové štúdium v odbore konzervovanie a reštaurovanie kamenných článkov v architektúre, od roku 1997 pracuje na živnosť ako reštaurátor kultúrnych pamiatok. Živnosť prevádzkuje ako fyzická osoba, nemá žiadnych zamestnancov. Podľa daňového priznania otca za rok 2013 otec dosiahol príjmy zo živnosti 21.829,50 Eur, jeho výdavky účtoval vo výške 16.852,81 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 4.976,69 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 1.240,74 Eur. Podľa jeho daňového priznania za rok 2014 dosiahol otec príjmy zo živnosti 18.928,-Eur, výdavky účtoval v sume 14.945,-Eur, jeho základ dane čiastkový tak predstavoval 3.983,-Eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 179,67 Eur. Otec uviedol, že peňažný denník nevedie, ako výdavky si uplatňuje zákonom stanovené percentuálne odpočty z príjmu. Podľa účtovnej závierky otca za rok 2014 (č.l.114) jeho výdavky spočívali v zásobách 743,-Eur, výdavkoch za služby 1.840,-Eur, platbách poistného a príspevkoch 2.795,-Eur a zvyšok 9.567,-Eur účtoval ako ostatné výdavky. Otec spláca pôžičku po 185,-Eur mesačne. Je vlastníkom 7-ročného auta zn. S. B., iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Podľa -5 Zákona o rodine ( z.č. ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je dôvodný, ale nie v takom rozsahu ako navrhovala matka a nie s navrhovanou účinnosťou od podania návrhu, ale až od septembra 2014. Vyživovacia povinnosť otca k deťom bola naposledy upravená rozvodovým rozsudkom právoplatným dňa 24.1.2014 a už po 3 a 1 mesiaci podala matka návrh na zvýšenie výživného a žiadala o podstatné zvýšenie výživného od podania návrhu, pričom v tom období súd nezistil žiadnu zmenu pomerov ani na strane rodičov, ani na strane maloletých detí, preto súd vyživovaciu povinnosť otca nezvyšoval od podania návrhu, ale až od septembra 2014, kedy zistil zmenu pomerov na strane detí a matky detí. Zmena pomerov nastala v septembri 2014, kedy došlo k presťahovaniu matky s deťmi do Dubnice nad S., tiež maloletý C. nastúpil do 5. ročníka ZŠ, teda prešiel na druhý stupeň ZŠ, čo možno považovať za zmenu pomerov na strane dieťaťa a obe deti začali navštevovať futbalový krúžok, pričom u maloletého N. bol tento spoplatnený. Taktiež vtedy došlo k zmene pomerov aj na strane matky detí, ktorá bola zamestnaná na riadny pracovný pomer s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,XX Eur len do leta 2014 a potom zostala nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a s príjmom len z titulu dávok v nezamestnanosti vo výške 430,-Eur mesačne a nepravidelne z dohôd o vykonaní práce. V zmysle Zákona o rodine rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností a možností a zmena tohto pomeru ich schopností a možností je tiež dôvodom na zmenu úpravy vyživovacej povinnosti. V danej veci bolo zistené, že na strane matky detí vtedy došlo k zníženiu jej príjmových pomerov, teda zhoršili sa jej schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí a súčasne došlo k zvýšeniu výdavkov na maloleté deti. Teda možno konštatovať, že od septembra 2014 došlo k zmene pomerov, preto súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k deťom s účinnosťou od 1.9.2014. Súd zdôrazňuje, že v konaní o zvýšenie výživného súdu neprináleží posudzovať určenie doterajšej výšky výživného pôvodným rozhodnutím, ale je povinný skúmať len zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného a v závislosti od zistenej zmeny pomerov rozhodnúť o zmene výšky výživného. V danej veci súd s prihliadnutím na uplynutie pomerne krátkeho času od poslednej úpravy výživného a zistenú čiastočnú zmenu pomerov mal za to, že matkou navrhované podstatné zvýšenie výživného u mal. C. o 240 % viac a u maloletého N. o 300% viac, nie je dôvodné a nezodpovedalo by zisteným zmenám pomerov. S poukazom na zistený skutkový stav a zistenú čiastočnú zmenu pomerov, kedy deti sú stále žiakmi ZŠ, hoci maloletý C. prešiel na druhý stupeň ZŠ, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. C. z doterajšej sumy 50,-Eur mesačne len na sumu 80,-Eur mesačne a k maloletému N. z doterajšej sumy 40,-Eur mesačne len na 60,-Eur mesačne, ktoré sumy podľa názoru súdu zodpovedajú zistenej zmene pomerov. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy, že je pravdou, že na strane matky detí došlo od poslednej úpravy výživného k čiastočnému zníženiu jej príjmových pomerov, pretože v čase poslednej úpravy výživného zarábala 607,90 Eur mesačne netto a od septembra 2014 sa jej príjmy pohybujú od 430,-Eur do 570,-Eur mesačne netto, ale súd prihliadol na to, že k ukončeniu jej predchádzajúceho pracovného pomeru došlo z dôvodov na jej strane, pretože sa presťahovala. Taktiež nebola dôvodná námietka matky, že po rozvode sa jej zvýšili náklady bývania, že bola vyhodená z domu svokrovcov, pretože nájomná zmluva, ktorú matka priložila k návrhu, bola uzavretá 1.9.2013, teda ešte pred rozvodovom rodičov. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného len na sumy 80,-Eur mesačne pre mal. C. a na sumu 60,-Eur mesačne pre mal. N. súd prihliadol aj na to, že otec deťom prispieva i mimo bežného výživného, tak ako sa účastníci mimosúdne dohodli v rámci rozvodového konania. Súčasne súd uvádza, že sa nestotožňuje ani s tvrdením otca detí, že na jeho strane došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnému zníženiu jeho príjmových pomerov, a že jeho terajší čistý mesačný

príjem je 14,97 Eur a preto je odkázaný na finančnú pomoc jeho rodičov. Ako uviedol otec detí, svoje výdavky v súvislosti so živnosťou si účtuje percentuálne, ale je zrejmé, že tieto výdavky majú len účtovný charakter pre účely daňového priznania a výpočtu dane, ale neznamenajú, že sú aj skutočne vynaložené v súvislosti so živnosťou. Ako vyplynulo z účtovnej závierky otca za rok 2014, z hrubého príjmu otca vo výške 18.928,-Eur reálne vynaložené výdavky na platby poistného a príspevkov predstavovali spolu len 2.795,-Eur, nejaké zásoby 743,-Eur a výdavky za nejaké služby 1.840,-Eur a zvyšná suma 9.567,-Eur bola účtovaná ako ostatné výdavky. Preto pri posudzovaní zmeny pomerov súd neporovnával základy dane, ale porovnával hrubé príjmy otca detí a tie sa neznížili. Za rok 2012, z ktorého sa vychádzalo pri určovaní doterajšieho výživného, bol hrubý ročný príjem otca 18.441,90 Eur, podľa daňového priznania otca za rok 2013 to bolo dokonca viac : 21.829,50 Eur a podľa daňového priznania za rok 2014 bol jeho hrubý ročný príjem 18.928,-Eur, t.j. v priemere 1.577,33 Eur mesačne brutto. S poukazom na uvedené, aj s prihliadnutím na to, že otec detí si z uvedeného príjmu musí platiť zákonné sociálne a zdravotné poistenie, daň a má aj nejaké ďalšie výdavky, či už cestovné alebo za nejaký materiál, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť určené zvýšené výživné a naďalej prispievať deťom i mimo bežného výživného, tak ako sa rodičia v minulosti mimosúdne dohodli. Podľa k súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2015 pre maloletého C. vo výške 420,-Eur ( 14 mesiacov á 30,-Eur) a pre maloletého N. vo výške 280,-Eur ( 14 mesiacov á 20,- Eur ). V súlade s súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 35- Eur mesačne pre mal. C. a po 25,-Eur mesačne pre mal. N. tak, aby dlh u oboch chlapcov bol vyrovnaný do jedného roka, pod následkom straty výhody splátok.

Pri zisťovaní výšky zameškaného dlhu súd nezapočítaval príspevky otca mimo doterajšieho určeného bežného výživného, pretože zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že boli dohodnutí, že tieto plnenia otca budú realizované mimo bežného výživného a s poukazom na to matka detí vtedy súhlasila s relatívne nízkym výživným. Súd preto porovnával zmenu pomerov len vo vzťahu k určenému bežnému výživnému a s prihliadnutím na dohodu rodičov a príspevky otca deťom mimo bežného výživného výživné zvýšil len na sumy 80,- a 60,-Eur mesačne a podľa toho potom určil výšku zameškaného dlhu na bežnom výživnom.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.