Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/850/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľov 1/ mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ mal. T. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, za účasti vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľov 1/ a 2/ matky maloletých detí Ing. L. B., trvale bytom Q. nad Q., J. L. XXXX/ XX, t.č. bytom N. republika, U. 7, F. XX, právne zastúpená Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, P.O.BOX 23 proti odporcovi R. N., bytom A., S. XXXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 7269/20A, o určenie otcovstva s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29.apríla 2015, č.k. -133, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom, nedoplatku na zročnom výživnom, teda vo výrokoch IV., V., VI., VII. m e n í tak že :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. po 50,- eur mesačne a na mal. T. po 50,- eur mesačne u oboch detí s účinnosťou od 01.07.2013, k rukám matky maloletých detí, vždy do 15.dňa v tom, ktorom mesiaci vopred.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. J. za čas od 01.07.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške 1.400,- eur sa p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. T. za čas od 01.07.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške 1.400,- eur s a p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca R. N. je otcom mal. navrhovateľa J. B. a mal. navrhovateľa T. B., obaja matky Ing. L. B.. L. deti B. J. a T. súd zveril do osobnej starostlivosti matky Ing. L. B. s tým, že matka maloletých detí a odporca budú spoločne deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vo výroku IV. súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na mal. J. za čas od 01.03.2011 do 10.08.2011 sumou zákonného minima 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona v období od 11.08.2011 do 25.07.2012 sumou 100,- eur mesačne v období od 25.07.2012 do 30.11.2012 sumou 70,- eur mesačne a v období od 01.12.2013 sumou 50,- eur, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. J.. Rovnakým spôsobom súd rozhodol aj o platení výživného na mal. T. a zároveň odporcovi povolil splácať zročné výživné za čas

od 01.03.2011 do 31.03.2015 vo výške 2.377,85 eur na mal. J. a to 50,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania pod stratou výhody splátok a rovnakým spôsobom súd stanovil povinnosť otca zaplatiť zročné výživné za to isté obdobie na mal. T. vo výške 2.377,85 eur v 50,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania pod stratou výhody splátok. Výrokom VIII. súd uviedol, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vo výroku IX. odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- eur do dvoch mesiacov po právoplatnosti výroku o určení otcovstva.

Súd prvého stupňa uviedol, že maloletý navrhovatelia sa žalobným návrhom doručeným dňa 11.07.2013 domáhali určenia otcovstva k odporcovi, zverenia do výchovy ich matky a stanovenia výživného na každé z detí po 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2011. Súd prvého stupňa aplikoval ust. Zákona o rodine, , , až 5 a Zákona o rodine.

Podľa znaleckého posudku č. 8/2015 otcovstvo odporcu k maloletým navrhovateľom 1/, 2/ nebolo vylúčené a bolo prakticky na 99,999999% dokázané. Na základe tohto súd určil otcovstvo odporcu podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine a zároveň zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s čím obaja účastníci konania súhlasili a zároveň určil, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal určením vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletých detí. Výživné súd prvého stupňa zo strany odporcu určil s účinnosťou od 01.03.2011 na žiadosť matky detí z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto videl v tom, že matka detí žila s deťmi a pracovala v Prahe, stratila kontakt s odporcom s tým, že podľa vyjadrenia odporcu mailom kontaktovala jeho priateľku dňa 21.11.2012. K dohode medzi účastníkmi nedošlo a preto podala žalobu na súd dňa 11.07.2013. Ďalej súd vychádzal z príjmu matky s tým, že matka v čase od 01.03.2011 za mesiace júl až august nedosahovala žiaden príjem a mala rodinné prídavky 44,02 eur. V septembri 2011 až decembri 2011 dosahovala príjem 237,60 eur + rodinné prídavky, v januári 2012 až decembri 2012 vo výške 243,40 eur + rodinné prídavky a v decembri 2012, kedy začala s pracovným pomerom od 02.12.2013 čistú mzdu vo výške 19.644,- Kč, v januári až decembri 2013 dosiahla príjem 249,50 eur mesačne + 46,20 eur mesačne rodinné prídavky, január až máj 2014 priemernú čistú mesačnú mzdu 20.027,20 Kč a od 17.06.2014 vo výške 23.339,- Kč.

Podľa potvrdenia materskej školy matka v roku 2014 na jedno dieťa celkovo zaplatila 24.000,- Kč, v roku 2015 na obe deti spolu vo výške 4.000,- Kč mesačne + stravné. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, kedy platí minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima.

Čo sa týka príjmu otca detí, tento mal od 01.03.2011 do 19.05.2011 nepreukázal žiaden príjem, od 20.05.2011 do 03.07.2011 bol evidovaný na úrade práce bez príjmu. Od 11.08.2011 do 15.09.2013 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 770,28 eur v L. L. v A. a od 16.09.2013 doposiaľ je evidovaný na úrade práce. Za mesiace júl až november 2014 dosiahol čistý príjem na dohodu vo výške 230,10 eur. Okrem toho má otec ešte vyživovaciu povinnosť k mal. C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorú živí bez určenia výživného zo strany súdu. Súd prihliadol na tvrdenie odporcu, že pracovný pomer v L. L. skončil z jeho podnetu a tým si sám zavinil, že zostal bez príjmu a preto súd vychádzal z príjmu odporcu aj za obdobie po ukončení pracovného pomeru.

Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti súd pri určení výživného vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom za čas od 01.03.2011 do 10.08.2011, teda čas bez príjmu a evidencie na úrade práce vo výške zákonného minima 30% zo sumy životného minima na každé z detí. Za čas od 11.08.2011 do 25.07.2012, t.j. od zamestnania sa odporcom do pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti na mal. C. a poberania rodičovského príspevku zo strany matky maloletých stanovil súd výživné vo výške 100,- eur mesačne a za čas od 25.07.2012, teda od doby, kedy mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť do času, keď matka detí poberala len rodičovský príspevok výživné vo výške 70,- eur mesačne a za čas od 01.12.2013, t.j. od zamestnania sa matky detí výživné vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa. Zároveň súd umožnil splácať nedoplatok na zročnom výživnom podľa , kedy nedoplatok za stanovené obdobie súd prvého stupňa ustálil na sumu 2.377ždé z detí a zároveň mu tento nedoplatok súd povolil splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodne podľa do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh,

súd prvého stupňa rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ods. 2 zák.č. 71/92 Zb. a neúspešného odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, teda otec maloletých detí a to konkrétne proti výrokom IV., V., VI., VII:, t.z. proti výrokom, ktorým bola stanovená jeho vyživovacia povinnosť na maloleté detí vrátane nedoplatku na zročnom výživnom na obe deti. Poukázal na tú skutočnosť, že maloletí navrhovatelia sa domáhali určenia otcovstva voči odporcovi a zverenia do starostlivosti matky po 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2011. Návrh na určenie otcovstva bol matkou podaný dňa 11.07.2013. Odporca žiadal priznať výživné od podania návrhu, teda od 11.07.2013, pretože v prejednávenej veci neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by mal súd o určení výživného rozhodovať so spätnou účinnosťou. Konajúcemu súdu zdokladoval, že v mesiaci marec 2011 zaslal matke 430,- eur a v apríli 2011 sumu 100,- eur. V čase narodenia detí december 2010 svedčalo otcovstvo k nim bývalému manželovi matky Ing. C. B.. Jeho otcovstvo bolo právoplatne zapreté rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2011 a vykonateľnosť dňa 15.04.2011. Bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti mohla dať matka návrh na určenie otcovstva, čo však neurobila, napriek tomu, že bola s odporcom v kontakte min. do júna 2011. Poukázal tiež na skutočnosť, že konajúcemu súdu bol predložený email matky detí, ktorým v roku 2012 kontaktovala odporcovu priateľku. Matke teda nič nebránilo riadnou cestnou domáhať sa určenia otcovstva. Nedá sa preto stotožniť s odôvodnením súdu prvého stupňa, že výživné bolo priznané od 11.03.2011 z dôvodu, že videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že matka s deťmi žila a pracovala v Prahe a stratila kontakt s otcom. Toto tvrdenia súdu je zavádzajúce a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo strany súdu malo preto dôjsť k určeniu vyživovacej povinnosti od podania návrhu, práve preto, že dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné určenie výživného neexistovali. Výlučne len matka nesie zodpovednosť za oneskorené podanie súdneho návrhu a preto súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Rovnako sa nedá stotožniť ani so splátkami zročného výživného, ktoré bolo určené na sumu 50,- eur mesačne na každé z detí. Toto potom predstavuje 100,- eur, ktorá je však pre odporcu v jeho súčasných zárobkových a rodinných pomeroch neúnosná. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére C. a jej matke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Napriek jeho snahe nájsť si riadne zamestnanie, toto nemá a pracuje len na dohodu. Preto súdom stanovené splátky zročného výživného ohrozujú na výžive jeho ďalšie maloleté dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že výživné určí s účinnosťou od 11.07.2013 na sumu 50,- eur mesačne a splátky mu povolí splácať po 30,- eur mesačne na každé z detí.

Opatrovník a matka maloletých detí sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa z nasledovných dôvodov:

Predmetom konania je návrh maloletých žalobcov J. a T. B. doručený na súd prvého stupňa dňa 11.07.2013 na určenie otcovstva odporcu voči maloletým úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom, na základe ktorého určil, že odporca je otcom maloletých, ďalším výrokom zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky detí s tým, že táto spoločne s odporcom budú spoločne zastupovať obe maloleté deti a spravovať ich majetok. Zároveň zaviazal odporcu platiť výživné na obe maloleté deti, pričom výšku vyživovacej povinnosti stanovil v rôznych výškach v závislosti od časových období spätne s účinnosťou od 01.03.2011 do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý otcovi povolil splácať v splátkach po 50,- eur mesačne. Tento rozsudok napadol včas odvolaním odporca a to v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti k obom maloletým deťom a zároveň aj v časti nedoplatku na zročnom výživnom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia otcovstva ako aj v časti zverenia oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti, rovnako aj vo výroku ohľadom zastupovania oboch maloletých detí zo strany oboch rodičov odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodoval o výživnom na obe maloleté deti so spätnou účinnosťou od 01.03.2011.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnené ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k ním predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým veku, zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Výživné pre dieťa neslúži len na uspokojovania všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutých pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti, schopnosti rodičov vyššie odôvodneným, sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnuté, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktorá zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj nato, ktorý z rodičov a v akej miera sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade jeho potrieb.

V intenciách zhora uvedenej platnej úpravy súd prvého stupňa aj v tejto veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V tomto kontexte sa odvolací súd stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý v rámci skúmania príjmu u odporcu vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa, pričom zohľadnil tú skutočnosť, že otec maloletých detí dal sám výpoveď u pôvodného zamestnávateľa, kedy ukončil pracovný pomer výpoveďou dohodou s tým, že pokiaľ bola dôvodom výpovede z jeho strany tá skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa vykázal manko, rovnako aj túto okolnosť je potrebné pričítať za vinu otcovi oboch maloletých detí, pretože svojím zavineným konaním sa pripravil o časť zárobku, ktorý by bol býval inak dosiahol.

Výživné tiež musí zohľadňovať aj samotnú matku, ktorá je povinná podieľať sa na výžive maloletých detí s prihliadnutím na to, že s poukazom na útly vek detí matka svojou osobnou starostlivosťou plne vyvažovala finančnú príspevkovú povinnosť odporcu, teda otca maloletých detí. Rovnako je potrebné zohľadniť čiastočne aj tú skutočnosť, že časť potrieb detí je krytá príspevkom zo strany štátu vo forme rodinných prídavkov.

Napriek tomuto však odvolací súd za vecne nesprávne považoval stanovenie počiatku vyživovacej povinnosti odporcu, ktorý bol určený so spätnou účinnosťou od 01.03.2011, pričom návrh vo veci samej bol podaný na súd dňa 11.07.2013. Z ust. § 77 ods. 1 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začiatku súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že priznanie výživného spätne pred podaním návrhu na začatie konania prichádza do úvahy iba v prípade, ak tú existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto treba vždy náležite posúdiť a odôvodniť s prihliadnutím na okolnosti a správanie sa účastníkov konania. Súd prvého stupňa v danej veci za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného so spätnou účinnosťou považoval to, že matka detí s týmito žila a pracovala v Prahe, stratila kontakt s odporcom a podľa vyjadrení odporcu až mailom dňa 21.11.2012 kontaktovala jeho priateľku, avšak k dohode medzi nimi nedošlo a preto podala žalobu dňa 11.07.2013. S týmto konštatovaním sa odvolací súd nestotožňuje.

V tomto smere považuje odvolací súd za dôležitú tú skutočnosť, že v čase narodenia oboch narodených detí v decembri roku 2010 svedčalo otcovstvo k nim bývalému manželovi matky, ktoré otcovstvo bolo právoplatne zapreté rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2011. V čase, kedy účastníci mali intímne styky, matka bola vydatá, pričom k intímnych stykom dochádzalo v Trenčíne, pričom matka detí odchádzala aj na dva dni, pričom uviedla, že ide do Bánoviec s tým, že odporca si myslel, že matka maloletých detí je rozvedená, čo mu ona nepovedala. Odporca pripustil, že v októbri 2010 odišiel pracovať do Holandska, kde pracoval aj v čase narodenia oboch maloletých detí až do apríla 2011, kedy bol chvíľu evidovaný na úrade práce a následne sa zamestnal v L. L., kde pracoval až do augusta 2013. Odporca sa v apríli 2011 vrátil z Holandska a keď išiel domov za matkou detí, táto ho z domu vyhodila. Odvtedy spolu neboli v kontakte až do momentu, kedy ho mailom kontaktoval a kedy bol predvolaný do Bánoviec nad Bebravou na súhlasné uznanie otcovstva v roku 2013.

Pokiaľ teda matka oboch maloletých detí bola spôsobilá podať návrh na zapretie otcovstva, ktorá rozhodnutie voči svojmu bývalému manželovi, ktoré nadobúda právoplatnosť dňa 15.04.2011, nič jej nebránilo v tom, aby obratom podala návrh na určenie otcovstva voči odporcovi, čo však urobila až s odstupom dvoch rokov, kedy návrh na súd na základe jej podnetu bol doručený dňa 11.07.2013. Matka maloletých detí však podáva podnet na Okresný súd Bánovce nad Bebravou o určenie otcovstva k obom maloletým deťom až dňa 13.06.2013. Vzhľadom k tomu, že na základe výsluchu otca zo dňa 04.07.2013 nedochádza k súhlasnému určeniu otcovstva, obratom je podávaný návrh zo strany maloletých detí na určenie otcovstva na príslušný súd.

S prihliadnutím na zistený skutkový stav veci na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že tu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné priznanie výživné so spätnou účinnosťou tak, ako to stanovil súd prvého stupňa, pretože matke maloletých detí za stavu, keď nemala vedomosť o odporcovi, nič nebránilo v tom, aby podala oveľa skôr podnet na príslušný súd, na určenie otcovstva voči maloletým deťom. Pokiaľ tak urobila až s odstupom takmer dvoch rokov po zapretí otcovstva, dospel potom odvolací súd k záveru, že je potrebné stanoviť počiatok vyživovacej povinnosti odporcu s účinnosťou od 01.07.2013, t.z. od mesiaca, ku ktorému dochádza k podaniu návrhu na súd na určenie otcovstva.

S ohľadom na tieto skutočnosti potom odvolací súd určil počiatok vyživovacej povinnosti odporcu s účinnosťou od 01.07.2013, pričom výšku vyživovacej povinnosti odporcu na každé z detí stanovil na čiastku 50,- eur mesačne prihliadajúc pritom na tú skutočnosť, že otec sa sám svojim konaním pripravil o zamestnanie, ktoré mal s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka maloletých detí začala už v súčasnej dobe pracovať a preto už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca.

Keďže odvolací súd zmenil počiatok vyživovacej povinnosti otca s účinnosťou od 01.07.2013 bolo potrebné nanovo stanoviť nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý predstavuje celkovo za 28 mesiacov, t.z. (6 mes. v roku 2013, 12 mes. v roku 2014 a 10 mes. v roku 2015 po 50,- eur, sumu 1.400,- na každé z detí). Keďže jednorazové zaplatenie výživného s prihliadnutím na príjem by na druhej strane ohrozilo jeho vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu, odvolací súd povolil odporcovi

ten dlh splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok, t.z. s prihliadnutím na ust. , pokiaľ otec nezaplatí jednu splátku na zročnom výživnom, stane sa tým splatný celý jeho dlh na takomto výživnom.

Preto v konečnom dôsledku odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil počiatok vyživovacej povinnosti odporcu s účinnosťou od 01.07.2013 nanovo stanovil nedoplatok na zročnom výživnom a tento povolil odporcovi splácať v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s prihliadnutím na ust. , pretože v prípade, ak súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania postupom podľa o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .