Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/256/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Bidvest Slovakia s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Piešťanská 2321/71, IČO: 34 152 199, právne zastúpeného Blaňár Blaňárová & Partners s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Gunduličova 4, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. augusta 2014, č. 1100306/1/363796/2014/5289, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/363796/ 2014/5289 zo dňa 12. augusta 2014 a z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/2487951/2014/ Vask zo dňa 6. júna 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 867,27 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/363796/2014/5289 zo dňa 12.8.2014 , ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/2487951/ 2014/Vask zo dňa 6.6.2014 o uložení predbežného opatrenia. Predmetom tohto predbežného opatrenia bol zákaz nakladania s dlhodobým hmotným nehnuteľným majetkom žalobcu uvedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. O. D. S., konkrétne pozemkami parc.č. XXXX/X - ovocné sady o výmere XXXXX m2 ovocné sady, parc.č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX- trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a stavby súpisné číslo XXXX na parc.č. XXXX/X skladový areál, na parc.č. XXXX/X mraziarenský sklad č. X, XXXX/X sklady, sociálne a pomocné priestory.

Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že u žalobcu začala dňa 8.8.2013 kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012, január až máj 2013, ktorá nie je doposiaľ ukončená. K uloženiu predbežného opatrenia došlo podľa na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške cca 1 847 738 eur. Vychádzali z toho, že predmetom predbežného opatrenia je majetok s trhovou hodnotou primeranou výške predpokladaného určenia dane. Žalovaný okrem toho vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že dôvodom vydania predbežného

opatrenia správcom dane nebola dôvodná obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, a preto správne orgány nemuseli zdôvodňovať objektívne skutočnosti, ktoré by ich viedli k obave z takejto nevymožiteľnosti.

Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, ako aj to, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Taktiež považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru nebol správca dane oprávnený vydať v danom štádiu daňovej kontroly rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia a následne tu neboli dané ani podmienky pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že pre vydanie predbežného opatrenia musia byť splnené kumulatívne nasledovné podmienky:

1) vydanie predbežného opatrenia je potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že bude v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,

2) môže byť uplatnené iba pri existencii odôvodnenej obavy,

3) a iba v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

Správca dane podľa neho rozhodol o predbežnom opatrení na základe svojej odôvodnenej obavy, bez toho, aby ho čo i len oboznámil s predbežnými zisteniami a zároveň, aby aspoň počkal na odpovede, ktoré od neho správca dane žiadal. Navyše správca dane zaslal v rámci medzinárodného dožiadania ďalších 35 žiadostí s otázkami, ktoré mu mali zodpovedať dovtedy ešte nepreukázané, dôkazmi nedoložené skutočnosti. Vyššie uvedeným postupom správca dane potvrdil, že po 10 mesiacoch od začatia daňovej kontroly považuje doteraz vykonané dokazovanie za nedostatočné. No paradoxne na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu považoval správca dane za dostatočne preukázanú svoju obavu, na základe ktorej predbežné opatrenie vydal. Vzhľadom na uvedené žalobca dospel k záveru, že správca dane nebol oprávnený rozhodnúť o predbežnom opatrení, pretože objektívne nemohol vedieť stanoviť nevyhnutne potrebný rozsah predbežného opatrenia a svoju odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň vôbec niekedy vznikne a následne nebude v dobe jej splatnosti vymožiteľná.

Predovšetkým však poukazoval na to, že odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom, keď obsahujú predovšetkým citácie zákona, konštatovania konania, či nekonania tretích osôb a úkonov vykonaných voči nim. Považoval ich za arbitrárne. Vytkol správnym orgánom, že si za účelom zistenia nevyhnutného rozsahu uložených opatrení žiadnym spôsobom nezistili trhovú hodnotu nehnuteľností v jeho vlastníctve, s ktorými mu zakázali nakladať. Podľa odborného vyjadrenia, ktoré súdu žalobca predložil majú nehnuteľnosti, s ktorými bolo zakázané nakladať hodnotu 2.900.000 eur. Poukázal na to, že správca dane riadne neodôvodnil uplatnenie predbežného opatrenia v danej veci, pričom je tu rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Všetky námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, že v jednom rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia nemôže byť uvedený ako dôvod jeho vydania aj zabezpečenie účelu daňovej kontroly a súčasne aj obava z nevymožiteľnosti nesplatnej alebo nevyrubenej dane. Rozlišovať medzi týmito účelmi je potrebné s ohľadom na existujúce dôvody, ktoré správcu dane vedú k uloženiu predbežného opatrenia a rozdielny časový úsek, kedy je možné predbežné opatrenie uložiť. Podľa neho predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly je možné vydať, ak na základe predbežných výsledkov vykonávanej daňovej kontroly správca dane očakáva budúcu povinnosť plnenia peňažného charakteru, vyplývajúcu zo zisteného rozdielu dane. Predbežné opatrenie ukladané z dôvodu obavy z nevymožiteľnosti sa týka len „dane“, tak ako je definovaná v ust. daňového poriadku. Mal za to, že správca dane postupoval v súlade s ust. , keď vo výrokovej časti rozhodnutia správne uviedol len jeden dôvod predbežného opatrenia (zabezpečenie účelu daňovej kontroly) a súčasne svoje rozhodnutie riadne, v súlade so zákonom odôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí ( ), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (

, veta druhá ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách ( ), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) zastúpenou advokátom ( ) v zákonnej lehote ( ) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti (, ), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní ( ) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Predmetom prieskumu je rozhodnutie č. 1100306/1/363796/2014/5289 zo dňa 12.8.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/2487951/2014/Vask zo dňa 6.6.2014 o uložení predbežného opatrenia, ktorým bolo žalobcovi zakázané nakladať s dlhodobým hmotným nehnuteľným majetkom vedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. O. D. S., a to pozemkami parc.č. XXXX/X - ovocné sady o výmere XXXXX m2 ovocné sady, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a stavby súpisné číslo XXXX na parc.č. XXXX/X skladový areál, na parc.č. XXXX/X mraziarenský sklad č. X, XXXX/X sklady, sociálne a pomocné priestory.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca si uplatnil v zdaňovacích obdobiach január až december 2012 a január - máj 2013 odpočítanie dane podľa z dodávateľských faktúr za nákup tovaru od svojich dodávateľov v sume 1 847 738 eur.

V zmysle zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 9301401/5/3722717/2014/Vask začal správca dane dňa 8.8.2013 daňovú kontrolu za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2012 a január - máj 2013, pričom dospel k záveru, že podľa predbežných zistení je predpoklad dorubenia dane v sume cca 1 847 738 eur. Uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie výsledkom ktorého je dôvodná pochybnosť o deklarovaných zdaniteľných plneniach na dodávateľských faktúrach od 11 dodávateľov. Dodávateľské faktúry od uvedených dodávateľov považoval za nevierohodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazujú vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uvedená daňová kontrola nie je doposiaľ ukončená.

Vzhľadom na uvedené predbežné zistenia daňovej kontroly správca dane pristúpil k nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým zakázal žalobcovi nakladať s jeho nehnuteľným majetkom špecifikovaným vo výroku jeho rozhodnutia, pričom mal za to, že trhová hodnota tohto majetku je primeraná výške predpokladaného určenia dane. Potrebu vydania predbežného opatrenia odôvodnil len poukazom dôvody nevierohodnosti jednotlivých faktúr a na zákonné ustanovenie .

Na odvolanie žalobcu, ktorý okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal predbežné opatrenie len na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej, je podľa predbežných zistení predpoklad dorubenia dane vo výške približne 1 847 738 eur. Z tohto dôvodu teda správne neuviedol aj odôvodnenú obavu, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná. Z tohto dôvodu teda správca dane nemusí v odôvodnení rozhodnutia uviesť objektívne skutočnosti, ktoré by ho viedli k obave z nevymožiteľnosti.

Podľa ust. , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. až 3 , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa ust. 50 ods. 1 správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň, alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa ust. 50 ods. 2 rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a katastru nehnuteľností; právne úkony urobené po zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s uloženým predbežným opatrením, sú neplatné. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť.

Podľa ust. 50 ods. 3 proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

Podľa ust. 50 ods. 5 správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

Podľa ust. 50 ods. 6 predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa , alebo dňom vzniku záložného práva podľa ; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.

Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil podľa .

Súd konštatuje, že na odvolanie žalobcu, ktorý okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane o nariadení predbežného opatrenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane vydal predbežné opatrenie len na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorúbenia dane vo výške približne 1 847 738 eur. Podľa žalovaného teda správne nie je v prvostupňovom rozhodnutí uvedená aj odôvodnenú obava, že nevyrúbená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná. Z tohto dôvodu sa správne neuvádzajú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia objektívne skutočnosti, ktoré by viedli k obave z nevymožiteľnosti.

Súd poukazuje na to, že v rozhodnutí správcu dane č. 9301401/5/2487951/2014/Vask zo dňa 6. júna 2014 sa odôvodnenie obmedzuje výlučne na predbežné zistenia daňovej kontroly, podľa ktorých je predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške 1 847 738 eur. Pokiaľ ide o uvedenie dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, ktoré spočíva v obmedzení žalobcu nakladať s jeho nehnuteľnosťami vedeným na LV č. XXXX k.ú. D. O. D. S., tak len odkazuje na zákonnú citáciu , s

tým, že žiadnym spôsobom nekonkretizuje, či sa ním sleduje zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ide o zabezpečenie zaplatenia doposiaľ nevyrubenej daňovej povinnosti, ktorá sa zisťuje v prebiehajúcej daňovej kontrole. Celkový kontext rozhodnutia pritom ukazuje na to, že predbežným opatrením sa sledovalo zabezpečenie riadnej úhrady predpokladanej daňovej povinnosti vo výške 1 847 738 eur.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že dôvodom vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení je zabezpečenie účelu daňovej kontroly

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že daňová kontrola je základným aktom správy daní a na daňové účely ňou rozumieme podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti. Vykonáva sa v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Z uvedeného vyplýva, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie základu dane, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti.

Z rozhodnutia správcu dane, ani napadnutého rozhodnutia žalovaného však žiadnym spôsobom nevyplýva ako konkrétne má zákaz nakladať s určenými nehnuteľnosťami tento účel daňovej kontroly v predmetnej právnej veci zabezpečiť. Aký význam má vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k prevereniu základu dane. Rovnako nie je zrejmé ako dospeli správne orgány k záveru, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje má trhovú hodnotu primeranú predpokladanej výške rozdielu dane. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť na základe čoho dospeli správne orgány k takémuto záveru, z akých podkladov a predpokladov pri tomto závere vychádzali.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery, ktoré ohľadne inštitútu predbežného opatrenia vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 23.4.2013 podľa ktorých zákon vymedzuje použitie inštitútu predbežného opatrenia aj na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a miestneho zisťovania, ale širší výklad zákona o správe daní napovedá o účele, ktorým je zabezpečiť včasné zaplatenie prípadnej daňovej povinnosti zistenej v rámci výkonu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, ako i zefektívnenie prípadného budúceho núteného vymáhania daňového nedoplatku vzniknutého z dodatočne dorubenej dane. Uvedené vyplýva zo samotnej úpravy straty účinnosti predbežného opatrenia dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie.

Keďže použitie inštitút predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t. j. zistenie alebo preverenie základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné. Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že v prípade vydania predbežného opatrenia, ktoré bezpochyby predstavuje zásah do vlastníckeho práva daňového subjektu, je vždy potrebné odôvodniť obavu, že neskôr určené dane nebudú uhradené riadne a včas.

S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako správcu dane neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov pre ktoré bolo potrebné zabezpečiť účel daňovej kontroly, t.j. preverenie základu dane, obmedzením vlastníckeho práva žalobcu nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, resp. ak malo byť dôvodom zabezpečenie riadneho a včasného zaplatenia preverovanej dane, ich rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu o primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedli odôvodnenú obavu, že dodatočne určená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, a preto ho zrušil podľa ust. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a v odmene za právne zastúpenie podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) v sume 797,27 eur .

Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta žalobcu je podľa vyhlášky č. 139,83 eur pre rok 2015 a 134 eur pre rok 2014. Súd priznal žalobcovi odmenu za 4 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur + 8,04 eur), vypracovanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného (139,83 eur + 8,39 eur) a za účasť na pojednávaní konanom dňa 11.11.2015 (139,83 eur + 8,39 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20% DPH. Takto patrí žalobcovi náhrada v celkovej sume 696,62 eur.

Súd žalobcovi priznal v rámci trov právneho zastúpenia aj náhradu za stratu času za cestu z miesta sídla jeho advokátskej kancelárie (Bratislava) do sídla súdu (Trenčín) 6 polhodín x 13,98 eur, t.j. 83,88 eur. Uvedená cesta bola vykonaná za účelom účasti na vytýčenom pojednávaní. Spolu s DPH predstavuje uvedená náhrada celkovo sumu 100,65 eur.

Žalobcovi neboli priznané uplatnené trovy právneho zastúpenia za úkon „príprava memoranda zo dňa 12.10.2014“ pre klienta, ktorý úkon mal byť vykonaný pred podaním žaloby a nie je zrejmé ako súvisí s uplatňovaním práv žalobcu v tomto súdnom konaní. Okrem toho jeho vykonanie nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané. Taktiež uplatnené úkony za tri porady s klientom v presne neurčené dni, ktoré mali byť vykonané v súvislosti s prípravou žaloby a vyjadrení, neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu neboli žalobcovi priznané. Z rovnakého dôvodu nebol priznaný ani nárok za náhradu času, za cesty, ktoré mali byť vykonané advokátom žalobcu v súvislosti s týmito poradami.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.