Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/72/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. A., P.. XX.X.XXXX N. T. A., P.. XX.XX.XXXX, obe deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: D.. M. A., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. H. G. XXX, právne zastúpená: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka so sídlom Bratislava, Čapkova 8, a E. A., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. H. G. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej T., takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca na maloletú O. A.Ú., P.. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 130,- € mesačne a na maloletú T. A., P.. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 120,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 1.9.2015.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 1.9.2015 do 31.10.2015 na mal. O. vo výške 60,- € a na mal. T. vo výške 40,- € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.

Súd zamieta návrh otca na zverenie maloletej T. do jeho osobnej starostlivosti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 28.8.2015 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -41 zo dňa 20.11.2008, a to na mal. O. zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 250,- € mesačne a na mal. T. zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 250,- € mesačne, s poukazom na zvýšené náklady na starostlivosť o deti súvisiace s ich nástupom na štúdium na stredné školy.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a poukázal na to, že hoci sa potreby maloletých detí od roku 2008 zvýšili, vzhľadom na výšku jeho príjmu nie je pre neho reálne platiť zvýšené výživné tak, ako to navrhuje matka maloletých detí. Zároveň sa otec protinávrhom zo dňa 22.9.2015, doručeným súdu dňa 25.9.2015 domáhal, aby mu súd zveril do osobnej starostlivosti maloletú T., o ktorú sa v prevažnej miere v súčasnosti stará a má s ňou vytvorený pekný vzťah, pričom tiež maloletá T. chce zostať v jeho starostlivosti.

Matka s protinávrhom otca nesúhlasila a poukázala na to, že okrem toho, že nie je v záujme maloletých detí oddeľovať ich od seba, otec pristupuje k výchove maloletej T. príliš benevolentne, čo je vzhľadom na jej problematický vek 16 rokov nežiaduce.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že výživné otca na maloleté deti odporúča zvýšiť, a k protinávrhu otca uviedol, že ho navrhuje zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XC/XX/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správou Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom matky a výsluchom otca maloletých detí, a zistil tento stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XC/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XC/ XX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2008, právoplatným dňa 28.11.2008, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti O., P.. XX.X.XXXX N. T., P.. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky, a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou spolu 132,78 € mesačne, z toho 66,39 € mesačne na výživu maloletej O. a 66,39 € mesačne na výživu maloletej T.. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že v čase rozvodového konania pracovala matka maloletých detí v I. H., P.. A.. Y. s priemerným čistým mesačný príjmom vo výške 634,83 € mesačne, a otec pracoval ako živnostník s priemerným čistým mesačný príjmom vo výške 481,91 € mesačne. Maloleté deti mali v tom čase 10 a 9 rokov.

Súd mal v konaní ďalej preukázané, že matka maloletých detí je v súčasnosti zamestnaná v I. H. N., Y. s priemerným čistým mesačný príjmom vo výške 1.102,- € mesačne a je poberateľkou prídavkov na dve deti v sume spolu 47,04 € mesačne. Spolu s maloletými deťmi býva v podnájme v trojizbovom obecnom byte v Y. H. G. a jej mesačné náklady na domácnosť predstavujú sumu približne 296,- € mesačne, z toho nájomné 210,- €, elektrina 26,- €, plyn a TV 50,- €, a internet 10,- €. Štvrťročne matka uhrádza lieky okolo 20,- €, ročne platí poistenie auta 81,30 € a havarijné poistenie 13,60 € mesačne, a sebe platí poistku po 16,- € mesačne. Náklady na cestovné do práce uhrádza matka vo výške 162,- € mesačne.

Otec maloletých detí je v súčasnosti zamestnaný ako inštalatér s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške okolo 400,- € mesačne. Býva v rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve v Y. H. G. a jeho mesačné náklady na domácnosť predstavujú sumu okolo 125,- €, z toho 90,- € plyn a 35,- € elektrina. Spláca tiež hypotéku po 166,- € mesačne, sebe platí poistku 330,- € polročne a maloletej T. platí poistku 20,- € štvrťročne. Otec má zdravotné problémy, trpí reumatoidnou artritídou a pravidelne navštevuje Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch.

Pokiaľ ide o maloleté deti, súd zistil, že maloletá O. má 17 rokov a je študentkou 3. ročníka L. N. J. Y.. Výdavky na ňu predstavujú školné 52,- € ročne, poistenie 15,70 € mesačne, náklady na školské a mimoškolské aktivity 50,- € mesačne, električenka 13,40 € mesačne, mobil a kozmetika 60,- € mesačne, plus strava a oblečenie približne 350,- € mesačne. Maloletá T. má 16 rokov a je študentkou 1. ročníka H. J. J. Y.. Výdavky na ňu predstavujú školné 680,- € ročne, náklady na školské a mimoškolské aktivity 50,- € mesačne, električenka 13,40 € mesačne, mobil a kozmetika 60,- € mesačne, plus strava a oblečenie približne 350,- € mesačne. Výživné na deti platí otec riadne, a najmä maloletej T.e prispieva aj nad jeho rámec, s tým, že maloletá T. domácnosť otca často navštevuje. Matka deťom v stretávaní sa s otcom nebráni.

Zo správy z odborného poradenstva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici a zo správy kolízneho opatrovníka o pomeroch v rodine súd zistil, že s rodinou bolo zrealizovaných celkom 7 psychologických konzultácií, avšak bez toho, aby rodičia dospeli ku kompromisu, obaja naďalej zotrvávajú na svojich návrhoch. U matky prevažuje prísnejší prístup k výchove dcér, kým otec je skôr benevolentnejší, čo najmä u maloletej T. vyvoláva pocit, že si s otcom rozumie viac. Maloletá T. je však v problematickom veku, a tak hoci sa vyjadrila, že chce byť zverená otcovi, javí sa výchovné prostredie matky pre ňu vhodnejšie. Taktiež by nebolo v záujme maloletých detí narušenie ich súrodeneckých väzieb. Celkovo je pritom potrebné, aby rodičia svoje výchovné postupy zjednotili, aby si deti nemuseli vyberať medzi prísnejším a benevolentnejším rodičom.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti bol podaný dôvodne, avšak protinávrh otca na zverenie maloletej T. do jeho osobnej starostlivosti dôvodne podaný nebol.

Súd mal v konaní preukázané, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli naposledy určované v roku 2008, teda pred 7 rokmi, čo je doba dostatočne dlhá na to, aby od toho času došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov. Túto skutočnosť mal súd v konaní aj preukázanú, a to najmä pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí. Maloletá O. a maloletá T. sú o sedem rokov staršie a obe začali navštevovať stredné školy mimo svojho trvalého bydliska. Je nepochybné, že sa tým podstatne zvýšili náklady na ich starostlivosť, nakoľko deti musia do škôl cestovať a je potrebné im platiť školné, a zároveň sa vzhľadom na ich vek stali finančne náročnejšími aj ich voľnočasové aktivity (kino, výlety, a pod.), ošatenie či hygienické potreby. Súd tak jednoznačne dospel k záveru, že výživné na maloleté deti je potrebné zvýšiť, pričom za primeranú výšku výživného považoval sumu 130,- € mesačne na maloletú O. a sumu 120,- € mesačne na maloletú T.. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil výšku príjmu oboch rodičov, ktorá je u matky podstatne vyššia ako u otca, v dôsledku čoho súd nepokladal za dôvodné zvýšiť výživné otca až na úroveň 250,- € mesačne na každé dieťa v zmysle návrhu matky. Na druhej strane však bolo jednoznačne preukázané, že otec má dostatočné prostriedky na to, aby deťom mohol platiť zvýšené výživné, nakoľko už teraz otec deťom prispieva (predovšetkým však maloletej T.) aj nad jeho rámec, a to nákupom oblečenia, kreditu do mobilu či vreckovým. Súd preto rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, s tým, že vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.9.2015 do 31.10.2015 súd uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo sa týka zverenia maloletej T. do osobnej starostlivosti otca, súd nepovažoval návrh otca za dôvodný. Maloletá T. má v súčasnosti 16 rokov, teda je v problematickom, dospievajúcom veku, ktorý je charakteristický najmä vzdorovitým a náladovým správaním sa mladého človeka. Je preto špeciálne v tomto období potrebné, aby boli vo výchove uplatňované jednoznačné a presne stanovené pravidlá a postupy tak, aby bolo správanie sa detí usmerňované k ich prospechu. Keďže mal súd potom preukázané, že takýmto výchovným postupom zodpovedá skôr výchova zo strany matky maloletých detí než výchovný prístup otca, rozhodol súd o zamietnutí návrhu otca na zmenu zverenia maloletej T.. Súd pritom prihliadol k tomu, že matka maloletých detí nebráni maloletej T. stretávať sa s otcom a tráviť u neho svoj voľný čas, a predovšetkým zobral do úvahy skutočnosť, že nie je v záujme maloletých sestier oslabenie ich vzájomných súrodeneckých väzieb tým, že budú od seba oddelené.

Na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol tak súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, písm. a/- f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.