Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1153-2009.pdf
PDF · 80.83 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/1153/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávnenej : A. B., C.:XX.XX.XXXX, D. A. X, XXX XX E. proti povinnému: F. G., C.: XX.XX.XXXX, D. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie dlžného výživného v sume 53,12 eur, bežné výživné v sume 26,56 eur mesačne od 20.11.2009 a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Hlaváčová, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. EX314/09 .
rozhodol:
Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Mária Hlaváčová, pod sp. zn. EX314/09 sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 95,88 eur.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
IV. Súdna exekútorka JUDr. Mária Hlaváčová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok je povinná vrátiť na účet Okresného súdu Kežmarok preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 24,31 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávnenej, resp. toho jej zákonnou zástupkyňou na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.10.2009. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie- rozsudok Okresného súdu v Kežmarku, č.k. p 47/99 - 45 zo dňa 17.1.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2002 a vykonateľnosť dňa 21.2.2002.
2. Súdny exekútor predložil súdu dňa 14.7.2021 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie podľa vyúčtovania vo výške 95,88 eur.
3. Súd výzvou zo dňa 13.6.2022 vyzval oprávnenú na vyjadrenie sa k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm h) zákona č. 233/1995 Z.z. Oprávnená sa k výzve súdu nevyjadrila.
1. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
3. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 24.2.2010, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Nakoľko sa jedná o výnimku v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a), (vymoženie pohľadávky na výživnom), podnet súdneho exekútora doručený súdu dňa 30.7.2021 nemožno vrátiť súdnemu exekútorovi na preskúmanie podmienok v zmysle ust. § 2 ods. 1písm a) ale súd musí o podnete na zastavenie exekúcie rozhodnúť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP").
6. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný je nemajetný a nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Zisťovanie vlastníctva nehnuteľností bolo negatívne, povinný nemá žiadny účet v banke a šetrením zo Sociálne poisťovne zistil, že povinný nie je poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia a nie je zamestnaný. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
9. Zároveň súd poukazuje na ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP") v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP, na základe ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na uvedené, pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je rozhodujúce, či povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok.
10. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku.
11. S poukazom na nemajetnosť povinného, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhláška"), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
18. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
20. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: 1.a získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1.b doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1.c doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1.d doručenie exekučného príkazu, 1.e doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 1.f doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, 1.g každé zisťovanie bydliska povinného, 1.h každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1.i každé zisťovanie účtu povinného, 1.j každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
23. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledovným spôsobom:
Odmena podľa § 16, § 5 Vyhlášky........................................................................….74,50 eur Hotové výdavky podľa § 22 Vyhlášky:
- poštovné.........................................................................................................5,40 eur DPH 20 %...................................................................................................................15,98 eur Celkom spolu............................................................................................................95,88 eur
24. Súdny exekútor uviedol, že vymožená pohľadávka predstavuje 371,86 eur.
25. V zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona č. 288/1995 Z.z., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
26. V zmysle ust. § 5 zákona č. 288/1995 Z.z, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
27. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie zvýšené o DPH.
28. Vzhľadom na uvedené, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 95,88 eur.
29. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd rozhodol tak, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora znáša v prípade výživného štát.
30. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
31. Vo veci ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, preto bol v poverení na vykonanie exekúcie určený aj preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdnej exekútorky vo výške 120,19 eur. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na úhradu trov exekúcie, ktoré platil. Z uvedeného vyplýva, že súd znáša trovy exekúcie vtedy, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto trovy exekúcie znáša súd. Keďže preddavok bol vyplatený exekútorke z finančných prostriedkov súdu na odmenu a náhradu jej výdavkov, pričom súd trovy exekúcie v tejto veci znáša v rozsahu priznaných trov, exekútorka je povinná rozdiel preddavku vrátiť. Vzhľadom na uvedené bola súdna exekútorka zaviazaná vrátiť preddavok vo výške 24,31 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, ktorý jej preddavok poukázal
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.