Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/44/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX, D., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann 75 009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 29. marca 2022 č.k. -116 - vo výroku III. o trovách konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku III. v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í nasledovne:

Žalovanému v časti nároku o určenie neplatnosti zmluvy č. 4273962979002 p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Žalovanému v časti nároku o zaplatenie sumy 4.475,70 eur p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Žalovanému v časti nároku o zaplatenie sumy 500,- eur p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská č. 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783 dňa 4.2.2016 je neplatná, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. (ďalej len „“), , , a a a (ďalej len „“),

(ďalej len „CSP“), a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“) a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). O náhrade trov konania rozhodol podľa a .

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že dňa 4.2.2016 bola medzi právnym predchodcom žalovaného, t.j. spoločnosťou: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 a žalobcom ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Dňa 04.02.2016 bola na samostatnej listine žalobcom ako dlžníkom podpísaná Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Súd prvej inštancie po vyhodnotení prípustnosti žaloby o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa , s poukazom na ust. posúdil predmetnú dohodu ako neplatnú. Čo sa týka zvyšnej časti žaloby žalobcu, t.j. o určenie neplatnosti zmluvy č. 4273962979002 zo dňa 4.2.2016, zaplatenia sumy 4.475,70 eur žalovaným, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur žalovaným, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania v zmysle , nakoľko úspech žalobcu bol len čiastočný, a teda úspech mal aj žalovaný. Súd k pomernému rozdeleniu náhrady trov konania nepristúpil, a to vzhľadom na rôznosť uplatnených nárokov a výsledok sporu.

Proti tomuto rozsudku voči výroku III. o trovách konania podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa a , ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok na náhradu prvoinštančného konania voči žalovanému v časti nároku o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému prizná nárok na náhradu prvoinštančného konania voči žalobcovi v časti nároku o určenie neplatnosti zmluvy č. 4273962979002, o zaplatenie sumy vo výške 4.475,70 eur a o zaplatenie sumy vo výške 500,- eur.

Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania v zmysle , nakoľko úspech žalobcu bol len čiastočný, a teda úspech mal aj žalovaný; preto súd k pomernému rozdeleniu trov konania nepristúpil, a to vzhľadom na rôznosť uplatnených nárokov a výsledok sporu. Odvolateľ je toho názoru, že pri právach so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany sporu posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bol úspešný a v akom rozsahu, a v ktorom nie. Trovy je následne potrebné separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Súdna prax dospela k záveru, že „Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený...“ Žalobca svojou žalobou zo dňa 17.12.2019 uplatňoval štyri samostatné nároky: 1) Určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. zmluvy 42739629790002 z dňa 04.02.2016 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná. 2) Určenie, že zmluva č. 42739629790002 zo dňa 04.02.2016 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná. 3) Uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť navrhovateľovi 4.475,70 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu. 4) Uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť finančné zadosťučinenie 500,- EUR od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu a súd prvej inštancie mal rozhodnúť o trovách konania samostatne vo vzťahu každému z uvedených nárokov podľa úspechu strán sporu, teda vo vzťahu k nároku 1) priznať náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu a vo vzťahu k nárokom 2), 3) a 4) priznať náhradu trov konania

v plnom rozsahu žalovanému - odvolateľovi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: . Súčasne si uplatnil náhrad trov odvolacieho konania.

Žalobca sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), čiastočne nebolo podané oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné v časti odmietnuť ( )) a vo zvyšku je odvolaniu možné priznať čiastočne úspech, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť ( ).

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podaným odvolaním sa žalovaný o.i. domáhal aj toho, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania tak, že prizná žalobcovi nárok na náhradu prvoinštančného konania voči žalovanému v časti nároku o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V časti nároku žalobcu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca v konaní úspešný, avšak náhrada trov konania mu priznaná nebola. Samotný žalobca výrok III. o trovách konania odvolaním nenapadol. Nepriznanie náhrady trov konania (v časti) úspešnému žalobcovi, nemožno považovať za rozhodnutie v neprospech žalovaného. Z uvedeného odvolací súd s poukazom na cit. ust. a odvolanie žalovaného v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi odmietol, nakoľko odvolanie v tejto časti nebolo podané oprávnenou osobou. (výrok I)

Vo zvyšnej časti je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, a to vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom, kde bol v konaní úspešný žalovaný.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov ( a - pozn. súdu: teraz a ), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. októbra 2012, sp. zn. ).

Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vyššie cit. ustanoveniami dôsledne neriadil. Žalobca sa žalobou domáhal štyroch inak samostatných nárokov: určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti zmluvy č. 4273962979002 zo dňa 04.02.2016 (t.j.

zmluvy o spotrebiteľskom úvere), zaplatenia sumy 4.475,70 eur a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Pri určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nejde o nárok, kde by bolo možné vyčísliť hodnotu veci alebo práva. Inak je tomu v prípade nároku na zaplatenie sumy 4.475,70 eur a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, kde možno vychádzať zo žalovaných súm. Odvolací súd poukazuje na to, že aj pri uplatnení viacerých nárokov je potrebné vychádzať zo zásady úspechu. Ak sa žalobca žalobou domáha súčasne viacerých nárokov, pričom pri niektorých z nich nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch a naopak, je potrebné v zmysle a postupovať tak, že súd zohľadní úspech tej-ktorej strany v konaní vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku jednotlivo. Záver súdu prvej inštancie o tom, že k pomernému rozdeleniu náhrady trov konania nebolo možné pristúpiť vzhľadom na rôznosť uplatnených nárokov a výsledok sporu, nemožno preto považovať za správny.

Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o zaplatenie sumy 4.475,70 eur a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, žalovaný bol vo vzťahu k uvedeným nárokom v plnom rozsahu úspešný. Odvolací súd preto s použitím napadnutým rozsudok vo výroku III v tej časti, kde odvolanie žalovaného nebolo odmietnuté, zmenil tak, že žalovanému v časti uvedených nárokov priznal náhradu trov prvoinštančného konania, a to vo vzťahu ku každému z nich samostatne. (výrok II).

V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Pokiaľ ide o úspech strán v odvolacom konaní, odvolanie žalovaného bolo v časti odmietnuté (úspech žalobcu) a vo zvyšku súd odvolaniu vyhovel a napadnutý výrok III. sčasti zmenil (úspech žalovaného). Keďže odvolateľ napadol len jeden z výrokov rozsudku, pomer úspechu a neúspechu oboch sporových strán bol vyrovnaný, preto odvolací súd rozhodol podľa tak, že právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá žiadna zo strán (výrok III).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).