Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-103-2015.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/103/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: FRANCESCA TRADING, s. r. o., so sídlom Robotnícka 29, Martin, IČO: 36 401 331, v zastúpení JUDr. Ján Repáň, advokát so sídlom M. R. S. XX, O., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 40393-2/2014-BA zo dňa 18.08.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Rozhodnutie žalovanej č. 40393-2/2014-BA zo dňa 18.08.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 588,32 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Repáňa, advokáta so sídlom v O., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 24.10.2014, ktorá bola postúpená na tunajší súd, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 40393-2/2014-BA zo dňa 18.08.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-2011319913-GC04/13 zo dňa 04.12.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z“) predpísala žalobcovi penále v sume 7 798,76 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici v súlade s prílohou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. V dôvodoch rozhodnutia žalovaná poukázala na ust. § 141 ods. 1,2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 26 ods. 1 zákona č. 43/2003 Z.z. a § 27 ods. 3 a § 28 ods. 2 ako aj § 240 ods. 1, 2 cit. normy účinnej od 01.01.2005 a konštatovala, že žalobca poistné a príspevky za obdobie január 2004 až november 2005, január 2006 až november 2006, január 2007 až december 2008 zaplatil po lehote splatnosti. Právna úprava záväzne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné na príspevky a v prípade ich neuhradenia alebo omeškania uhradiť aj penále. Zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, do kedy má byť penále za príslušné kontrolované obdobie predpísané. Čo sa týka námietok žalobcu, ktorý uvádzal skutočnosti, ktoré sú predmetom rozhodnutia
700-2020004710-GC04/10 zo dňa 07.06.2010, tie žalovaná vyhodnotila ako irelevantné, ktoré nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď žalobca mal tieto námietky uplatniť voči rozhodnutiu, ktoré bolo vydané dňa 07.06.2010, teda v r. 2010 ako aj tvrdenie, že po celý čas pôsobí na slovenskom trhu, svoje platobné povinnosti sa snažil vždy dodržiavať, o zistenom nedoplatku 6,59 Eur - zvýšené poistné na poistenie zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za II. a III. štvrťrok 2003, nevedel a bol v domnienke, že sa na tento prípad vzťahuje generálny pardon. Poukázala, že táto suma bola predpísaná Sociálnou poisťovňou žalobcovi až v júni 2010, teda dva mesiace po generálnom pardone, s poukazom na § 144 ods. 1 cit. zákona a že žalobca dlžné poistné za II. a III. kvartál 2003 zaplatil po 30.04.2010, preto sa naňho nepredpísanie penále podľa § 293bl ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon), nevzťahuje.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca riadne a včas žalobu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal, že je zahraničnou obchodnou spoločnosťou, ktorá sa nikdy nevyhýbala plateniu poistného a počas existencie firmy bolo jeho snahou poistné do Sociálnej poisťovne platiť vždy včas a v požadovanej výške, obdobne to bolo aj v prípade nedoplatku zisteného Sociálnou poisťovňou vo výške 6,59 Eur, o existencii ktorej pohľadávky žalobca ani nevedel, preto bol v domnienke, že nemá žiadny nedoplatok a že sa na neho vzťahuje inštitút generálneho odpustenia penále za prípadné pochybenia spočívajúce v neskoršom uhradení jednotlivých platieb poistného za predchádzajúce obdobia. Konštatoval, že nedoplatok 6,59 Eur vyplýval tiež z činnosti mzdovej účtovníčky, kedy bola výška odvodu poistného nesprávne vypočítaná a zároveň mal za to, že spĺňa podmienky inštitútu generálneho odpustenia penále za pochybenie spočívajúce v neskoršom uhradení jednotlivých platieb poistného za predchádzajúce obdobie. Dňa 14.06.2010 obdržal rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-2020004710-GC04/10 zo dňa 07.06.2010, v ktorom Sociálna poisťovňa žalobcovi predpísala zvýšené poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania vo výške 6,59 Eur, ktoré bolo vypočítané za obdobie II. a III. štvrťroku 2003. Uvedenú sumu bol žalobca zaviazaný zaplatiť na účet poisťovne do 30 dní a tak to aj urobil dňa 22.06.2010. Tvrdil, že pokiaľ by o tejto skutočnosti - existencii dlžného poistného vo výške 6,59 Eur vedel skôr, než mu bolo doručené rozhodnutie zo 07.06.2010, tak by dlh zaplatil a spĺňal by všetky podmienky vzťahujúce sa na inštitút generálneho odpustenia penále za pochybenie spočívajúce v neskoršom uhradení jednotlivých platieb poistného za predchádzajúce obdobie. Poukázal na zanedbateľnosť uvedenej sumy, ktorá je v celkovej výške 6,59 Eur, avšak pri rozpise predstavuje sumu za II. kvartál 2003 dlžné poistené vo výške 3,27 Eur a za III. kvartál 2003 3,32 Eur. Konštatoval, že nakoľko žaloba každý mesiac pravidelne odvádza poistné do inštitúcie žalovanej vo výške niekoľko tisíc Eur, určite by sa 7 rokov vedome nebránil uhradeniu sumy 6,59 Eur. Ako sa neskôr dozvedel, práve uvedená zanedbateľná čiastka 6,59 Eur, ktorá bola uhradená v júni 2010, bola dôvodom, prečo žalobca v konečnom dôsledku nesplnil podmienku tzv. generálneho pardonu. Tvrdil, že v takomto prípade je nutné zmierniť takto uplatnenú prílišnú tvrdosť zákona. Súčasne konštatoval, že voči predpísaniu dlžného poistného 6,59 Eur vzniesol v r. 2010 aj námietku premlčania. Postup, ktorý vyústil vo vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, je neprimerane prísny, s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a doterajší postoj žalobcu pri plnení si povinností. Taktiež výška predpísaného penále je pre žalobcu likvidačná. Poukázal na § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že dlžná suma v úhrne za II. a III. kvartál 2003 neprekročila čiastku uvedenú v zákonnom ustanovení a preto podľa názoru žalobcu nebolo ani dôvodné predpisovať dlžné poistné, a aj to po 7 rokoch a dve mesiace po uplynutí generálneho odpustenia penále.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2015 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že námietky, ktoré vzniesol v podanej žalobe žalobca ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnuti, nebolo možné zohľadniť. V konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok žalobcu na odpustenie penále, a to zaplatenie všetkých dlžných súm poistenia a príspevkov za celé obdobie pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm. To znamená, že dlžné sumy vzniknuté pred 01.01.2010 museli byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Vzhľadom na podlžnosti, ktoré mal na poistení žalobca za II. a III. štvrťrok 2003 a úhradu sumy 6,59 Eur po 30.04.2010 nie je možné akceptovať žalobné námietky žalobcu a aplikovať ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. a teda odpustiť predpísané penále, resp. ho znížiť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 247 a nasl. O.s.p. na základe riadne a včas podanej žaloby a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovanej pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil, a to z nasledovných dôvodov:
Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že predmetom penále na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov je nezaplatenie poistného riadne a včas za mesiace január 2004 až november 2005, január 2006 až november 2006, január 2007 až december 2008 01/2009, pričom poistné a príspevky boli zaplatené žalobcom najneskôr dňa 20.03.2009 (za obdobie 12/2008). Penále vypočítané z jednotlivých dlžných súm vo výške 0,05 % za každý deň omeškania v celkovej výške 7 798,76 Eur. Nezaplatené poistné a povinné príspevky za toto obdobie boli zaplatené oneskorene, avšak do 30.04.2010.
Žalovaná je toho názoru, že pokiaľ do 30.04.2010 žalobca nezaplatil dlžné poistné, vrátane zvýšeného poistného, ktoré bol povinný zaplatiť za II. a III. kvartál 2003, bolo povinnosťou žalovanej a prvostupňového správneho orgánu žalobcovi predpísať aj penále za oneskorenú úhradu poistného a povinných príspevkov za vyššie uvedené obdobie.
Úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím je súladné so zákonom, či bolo v kompetencii správnych orgánov penále žalobcovi predpísať a či nebolo možné v postupe žalovanej a prvostupňového správneho orgánu aplikovať ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 240 ods. 1 cit. zákona, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 240 ods. 2 cit. zákona, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.
Podľa § 139 ods. 1 zákona rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Podľa § 139 ods. 3 zákona rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.
V konaní nebolo sporné, že pred 01.01.2010 vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť zvýšené poistné za poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu za II. a III. štvrťrok 2003, sporné nebolo ani to, že toto zvýšené poistné Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, žalobcovi predpísala k úhrade rozhodnutím č. 700-2020004710-GC04/10 zo dňa 07.06.2010 (právoplatné dňa 14.07.2010) vo výške 6,59 Eur a že žalobca dlžné poistné dňa 22.06.2010 Sociálnej poisťovni aj uhradil.
Žalobca tvrdil, že Sociálna poisťovňa nebola oprávnená v rozhodnutí zo dňa 07.06.2010 predpísať žalobcovi zvýšené poistné za II. a III. kvartál 2003 v sume 6,59 Eur z dôvodu, že výška dlžného poistného za II. a rovnako aj III. kvartál 2003 nepresiahla sumu 3,32 Eur, s poukazom na § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Súčasne tvrdil, že zvýšené poistné, ktoré žalobcovi bolo predpísané rozhodnutím zo dňa 07.06.2010, bolo predpísané po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
Z obsahu administratívneho spisu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 700-2020004710/GC04/10 zo 07.06.2010 (ďalej len „toto rozhodnutie“, „tohto rozhodnutia“) krajský súd zistil, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2010 a žalobca v ňom uloženú povinnosť zaplatiť 6,59 Eur splnil 22.06.2010.
Podľa názoru krajského súdu, žalobca mohol svoje námietky týkajúce sa predpísania dlžného zvýšeného poistného za II. a III. kvartál 2003 uplatniť, vrátane námietky premlčania, v tomto konaní pred vydaním a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Pokiaľ však takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a nebolo podrobené súdnemu prieskumu, nie je možné v konaní č. 20S/150/2014 zaoberať sa zákonnosťou právoplatného rozhodnutia č. 700-2020004710-GC04/10 zo dňa 07.06.2010 a preskúmať žalobné body, ktoré spochybňujú zákonnosť rozhodnutia č. 700-2020004710-GC04/10 zo dňa 07.06.2010.
Naviac sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré bolo vydané kompetentným orgánom verejnej správy, nejedná sa o nulitné rozhodnutie, preto krajský súd bol povinný vychádzať zo skutočnosti, že pred 01.01.2010 mal žalobca podlžnosť vo výške 6,59 Eur titulom nezaplateného zvýšeného poistného, ktoré uhradil po 30.04.2010.
Ďalej bolo potrebné posúdiť, či ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je možné aplikovať vo vzťahu k žalobcovi iba v tom prípade, ak všetky záväzky, ktoré vznikli pred 01.01.2010 splatil a uhradil Sociálnej poisťovni do 30.04.2010.
Vychádzajúc z gramatického výkladu § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., krajský súd konštatuje, že zákonodarca toto ustanovenie formuloval tak, že Sociálna poisťovňa nebola oprávnená predpísať penále za oneskorenú úhradu poistného, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky pred 01.01.2010, ktoré boli zaplatené najneskôr do 30.04.2010. V § 293bl ods. 1 zákonodarca viaže nepredpísanie penále na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010.
Podľa názoru krajského súdu, výklad uvedeného ustanovenia treba chápať tak, že povinnosť nepredpísať penále alebo predpísané penále odpustiť sa viaže iba na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ktoré boli zaplatené do 30.04.2010. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dlžné poistné a prípspevky za predmetné obdobie rokov 2004 až 2008 síce nezaplatil žalobca včas, avšak zaplatil ho do 30.04.2010 tak, ako vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia.
Iba v prípade penále, ktoré sa viaže k dlžnému poistnému a dlžným príspevkom na starobné poistenie za obdobie pred 01.01.2010, ktoré by nebolo zaplatené do 30.04.2010, sa podľa názoru krajského súdu ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. neaplikuje. O penále, ktoré by nespadalo pod aplikáciu § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., by išlo v prípade, keby Sociálna poisťovňa vyrubila penále za oneskorenú úhradu zvýšeného poistného za II. a III. kvartál 2003 vo výške 6,59 Eur, ktoré bolo zaplatené 22.06.2010, t.j. po 30.04.2010.
Podľa názoru krajského súdu, z ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ani z iných ustanovení tohto zákona účinného v čase vydania rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky, ktoré vznikli za obdobie pred 01.01.2010 a boli do 30.04.2010 zaplatené. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/54/2013 zo dňa 25.02.2015, ktorý konštatoval, že: „V kontexte s § 139 ods. 1 a 3 zákona je potom podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať aj ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona tak, že za obdobie pred 1. januárom 2010 sa považujú jednotlivé kalendárne mesiace pred 01.01.2010. Úmyslom zákonodarcu pri prijímaní ustanovenia § 293bl zákona nebolo predpisovať penále za všetky kalendárne mesiace pred 01.01.2010, za ktoré boli poistné a príspevky odvedené oneskorene alebo v nižšej sume, naopak jeho úmyslom bolo dosiahnuť zaplatenie dlžného poistného čo i len v časti, bez potreby následnej penalizácie oneskorených platieb po dátume splatnosti. Ak teda žalobca poistné za jednotlivé kalendárne mesiace január 2007
- december 2008 zaplatil síce oneskorene, ale v lehote ustanovenej v § 293bl ods. 1 zákona, potom je právne nevýznamné, či za ďalšie kalendárne mesiace žalobca odviedol poistné a príspevky (máj - august 2008, október - december 2009) oneskorene.“
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 50/01 z 11.10.2001, ktorý v bode 1 konštatuje, že v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s § 152 ods. 4 Ústavy SR a táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Krajský súd poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu PL.ÚS 15/98, III.ÚS 341/2007, III.ÚS 274/07 ako aj nález II.ÚS 58/2011 z 31.10.2011. Krajský súd poukazuje na princíp legality štátnej moci (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a viazanosť štátnych orgánov Ústavou a zákonmi SR a skutočnosť, že štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocňuje zákon a sú povinné konať iba spôsobom, ktorý stanovil zákon.
Podľa názoru krajského súdu, výklad zákona (§ 293bl) ako ho vyložila žalovaná a prvostupňový správny orgán nevyplýva z gramatického znenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Krajský súd dospel k záveru, že nebolo v súlade so zákonom žalobcovi predpísať penále za obdobie rokov 2004 až 2008 a odôvodniť to tým, že nebolo do 30.04.2010 zaplatené poistné za iné obdobie, ako za obdobie, za ktoré bolo predpísané penále. Zaplatenie dlžného poistného a príspevkov za obdobie, za ktoré bolo vypočítané penále, totiž spĺňa všetky podmienky na nepredpísanie penále za toto obdobie podľa § 293bl ods. 1 zákona (ide o dlžné poistné za obdobie pred 01.01.2010, ktoré bolo žalobcom do 30.04.2010 zaplatené).
Čo sa týka námietky premlčania práva predpísať penále, ktorú uplatnil právny zástupca žalobcu až na pojednávaní pred súdom, súd uvádza, že táto bola uplatnená po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p., preto na ňu súd nemôže prihliadať. Len na okraj súd dodáva, že keďže právo predpísať penále žalovanej vôbec nevzniklo, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu tohto práva.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobca v konaní mal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10.11.2015, celkom vo výške 588,32 Eur, a to za 3 úkony právnej služby - príprava, prevzatie, prvá porada a podanie žaloby po 134,- Eur za úkon + 2 x 8,04 Eur režijný paušál, pojednávanie na Krajskom súde v Žiline dňa 10.11.2015 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál. Ďalej si uplatnil cestovné 16,03 Eur, stratu času 41,94 Eur a náhradu za súdny poplatok 70,- Eur.
Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia 588,32 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur,
- podanie žaloby na súd vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 10.11.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- z cestovného na trase O. - Žilina a späť na pojednávanie dňa 10.11.2015 vo výške 16,03 Eur (za použitia motorového vozidla AUDI A6, S6, ev. č. MT777CA s priemernou spotrebou 8,5 l/100 km, ubehnutých 58,2 km, cena PHM 1,087 €/l; v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur),
- zo straty času vo výške 41,94 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 3 polhodiny x 13,98 eur),
- 20% DPH vo výške 98,05 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovanú povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 588,32 Eur.
Tieto je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Repáňa, advokáta so sídlom v O., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd nepriznal žalobcovi ním uplatnenú náhradu trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške 70,- Eur, nakoľko súdny poplatok nebol ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatený. Naviac, súdne konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.