Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_11C-371-2015.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/371/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci navrhovateľa: R. A., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnaný, bytom v B., L. XXXX/XX proti odporcovi : R. A., nar. XX.XX.XXXX, invalidný dôchodca, bytom v T. XX o zrušenie vyživovacej povinnosti t a k t o
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť R. A., nar. XX.XX.XXXX voči synovi R. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 7 C 721/2001-56 zo dňa 17.12.2001 a to k dátumu 01.09.2015.
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Ozrejmil, že jeho 21 ročný syn v súčasnosti neštuduje, je na invalidnom dôchodku. Ďalšie plnenie vyživovacej povinnosti z jeho strany tak nie je dané.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Ozrejmil, že je študentom Cirkevného gymnázia v B., kde v tomto školskom roku 2015/2016 má prerušené štúdium pre zlý zdravotný stav. Príjem z invalidného dôchodku nepostačuje na uspokojovanie jeho potrieb, ktoré sú pre z dôvodu choroby zvýšené. Pre vážne zdravotné problémy nie je schopný sám sa živiť.
Po vykonanom dokazovaní výpoveďou účastníkov konania, svedkyne T. T.- matky odporcu, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7 C 721/2001, oboznámením správy od Cirkevného gymnázia v B. o štúdiu odporcu na škole, oboznámením správy o výške invalidného dôchodku odporcu bol zistený tento skutkový stav veci :
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 7 C 721/2001-56 zo dňa 17.12.2001 bolo rozvedené manželstvo T. A. a R. A.. Ich v tom čase maloletý syn R. (terajší odporca) bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na jeho výživu sumu po 66,38 € ( 2.000,-Sk) mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2002. Iné rozhodnutia súdu o výživnom nie sú. Odporca je od 01.09.2010 študentom Cirkevného gymnázia T.. J. Q. L. B.. V škole vychodil prvý ročník, druhý ročník, tretí ročník dvakrát opakoval a ukončil ho k júnu 2014. Následne mal ďalší školský rok 2014/2015 prerušené štúdium a aj v súčasnosti v šk. roku 2015/2016 je jeho štúdium prerušené. To všetko pre zdravotné problémy. Odporca trpí ojedinelou chorobou tzv. motýlích krídel. Bol uznaný za plne invalidného a bol mu priznaný od 18-tich rokov invalidný dôchodok v aktuálnej výške po 321,80-€ mesačne. Odporca uviedol, že budúcnosť jeho ďalšieho štúdia na gymnáziu je nejasná, lebo choroba sa zhoršuje. Odporca býva s matkou v obci T.. Spolu s nimi v rodinnom dome žijú matkin priateľ, ich spoločný 9 ročný syn a stará matka.
Podľa výpovede odporcu tento má zvýšené výdavky na lieky proti bolesti, na vitamínové doplnky stravy, obväzový materiál, čo súvisí s jeho kožným ochorením. Navrhovateľ vypovedal, že je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Terajší príjem sociálnej dávky po 60,-€ posiela ako výživné pre odporcu a to aj v novembri tohto roka. Býva pri svojej matke, ktorá zo svojho starobného dôchodku hradí aj jeho základné potreby. Naposledy pracoval ako vodič kamiónu. Pre zdravotné problémy túto prácu musel nechať. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka odporcu T. T. ako svedkyňa ozrejmila, že syn R. počas prvých troch rokov štúdia na gymnáziu mal individuálny študijný plán a do školy dochádzal len dvakrát týždenne. Syn má zdravotný problém od narodenia. Ona sa o neho stará po celý čas, navrhovateľ ako otec o neho záujem neprejavuje. Ona aj jej priateľ pracujú na železnici. Vychovávajú spoločne 9 ročného syna.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine neohraničuje povinnosť platiť výživné vekom dieťaťa. Vo svojich ustanoveniach hovorí len o tom, že rodič je povinný platiť výživné až do času kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozhodujúcimi kritériami na posúdenie toho, či je dieťa schopné samo sa živiť, sú napr. zdravotný stav dieťaťa, štúdium, schopnosť zamestnať sa a podobne. V zásade možno povedať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Každý prípad je individuálny, a je potrebné ho posudzovať s prihliadnutím na jeho osobitosti. V prejednávanej veci je odporca invalidným dôchodcom od svojich 18 rokov a súčasne je vedený aj ako študent gymnázia s prerušeným štúdiom už druhý školský rok pre zlý zdravotný stav. Podľa súdnej praxe prerušením štúdia v čase, keď súd rozhoduje o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, sa dieťa prestalo sústavne pripravovať na povolanie štúdiom. Keďže v zmysle ust. § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je pre rozhodovanie súdu relevantné, či dieťa v budúcnosti obnoví prerušené štúdiu (ide o neistú, hypotetickú realitu). V prípade opätovného nastúpenia do školy môže dieťa znova žiadať o výživné. Je potrebné sa však zaoberať dôvodmi prerušenia štúdia vrátane vyhodnotenia celkovej situácie na strane dieťaťa s prihliadnutím na jeho možnosti samé sa živiť. Odporca prerušil štúdium pre zdravotné problémy, ktoré sú trvalého rázu. Odporcovi bol priznaný invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok má zabezpečiť poistencovi príjem pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu tak, aby mohol svoje potreby uspokojovať prostredníctvom tohto invalidného dôchodku.
Súd v danom prípade posúdil výšku priznaného invalidného dôchodku vo vzťahu k potrebám odporcu, v úvahu vzal aj spôsob života, ktorý menovaný vedie. Tiež prihliadol na možnosti, schopnosti a príjmové pomery navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti z jeho strany je dôvodný. Odporca v súčasnosti neštuduje, teda sa nepripravuje na budúce povolanie. Odporca má celkovo pre trvalý zdravotný problém zníženú schopnosť pracovať, čo má kompenzované priznaným invalidným dôchodkom vo výške 320,-€. Z tohto príjmu je podľa názoru súdu odporca schopný uspokojovať svoje potreby na bývanie, stravovanie, ošatenie, na kúpu liekov, ako aj ostatné základné potreby. Odporca žije v spoločnej domácnosti s rodinou svojej matky, vlastný príjem má aj stará matka, preto náklady na bývanie nie je povinný hradiť len odporca sám. Tým, že odporca v súčasnosti nenavštevuje školu nemá ani pravidelné výdavky na cestovné, na školské potreby, tak ako tomu bolo v minulosti. Výška invalidného dôchodku odporcu zohľadňuje jeho zdravotný stav, tak aby z tohto príjmu mohol hradiť aj výdavky na lieky a ostatné zdravotné potreby. Na druhej strane navrhovateľ je v súčasnosti bez práce a má aktuálny príjem len 60,-€. Býva pri matke, ktorá mu dobrovoľne poskytuje bývanie a stravu. Navrhovateľ ozrejmil, že o zrušenie vyživovacej povinnosti žiada z dôvodu, aby si oficiálne usporiadal svojej záležitosti. Chápe vážnosť zdravotného problému syna a tomuto chce aj v budúcnosti dobrovoľne prispievať na jeho potreby podľa svojich možností.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k synovi od 01.09.2015, kedy sa začal nový školský rok. Odporca do školy nenastúpil a štúdium prerušil.
Trovy konanie neboli úspešnému navrhovateľovi priznané, pretože ich náhradu nežiadal. Odporcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.