Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Co-128-2015.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti odporcovi: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. P. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Tadial, so sídlom Bratislava, Wolkrova 31, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/215/2006-338 zo dňa 19.6.2014 - s výnimkou časti VI., ktorou bolo konanie čiastočne zastavené, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach I., II., III., IV., V., ktorými bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam a v závislom výroku o náhrade trov konania VII., p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre Okres Dunajská Streda, Obec S. D. P., katastrálne územie S. D. P., parc.č. 287/15, druh pozemku záhrady vo výmere 932 m2, parc.č. 287/16, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 385 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parc. 287/16. Výrokom II. do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal v celosti novovytvorené parcely podľa znaleckého posudku Ing.Vojtecha Bindera 4/2009 a jeho Dodatku č. 17/2011 parc.č. 278/16 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 102 m2, parc.č. 287/77 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2, parc.č. 287/78 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 88 m2, parc.č. 287/15 záhrady vo výmere 408 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. 287/16. Výrokom III. do výlučného vlastníctva odporcu prikázal novovytvorené parcely podľa znaleckého posudku Ing. Vojtecha Bindera č. 4/2009 a jeho Dodatku č. 17/2011 parc.č. 287/79 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2, parc.č. 287/80 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parc.č. 287/81 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, parc.č. 287/82 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, parc.č. 287/83 záhrady vo výmere 18 m2, parc.č. 287/84 záhrady vo výmere 464 m2. Vo výroku IV. vyslovil, že súčasťou rozsudku sa stáva aj geometrický plán znalca Ing. Bindera ako aj jeho Dodatok k znaleckému posudku č. 17/2011. Výrokom V. navrhovateľke uložil povinnosť na finančnom vyporiadaní zaplatiť odporcovi 7.488,27 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon výrokom VI. konanie v časti o započítanie investícií zastavil a výrokom VII. ustálil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti každý v podiele 1/2. Súd
uzavrel, že pozemok je reálne deliteľný, avšak rodinný dom reálne deliteľný nie je. Rodinný dom je využívaný výlučne navrhovateľkou. Odporca mal záujem prevziať do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť s tým, že navrhovateľka rodinný dom nepotrebuje, pretože je vlastníčkou iného rodinného domu v H.. Navrhovateľka ale uviedla, že rodinný dom v H. neužíva z dôvodu, že stratili prácu a v okrese Komárno si ju nevedia nájsť. Pracuje v Bratislave a taktiež jej syn v blízkosti Bratislavy a v Rakúsku a preto sa aj nasťahovali do predmetného rodinného domu a bývajú tam od 31.5.2013 a od 1.6.2014 i jej invalidný manžel. Rodinný dom v H. je ponúkaný na predaj. Súd skonštatoval, že navrhovateľka v podstate od roku 2006 užíva predmetný rodinný dom súp. č. XXX. Odporca pôvodne vo výpovedi uviedol, že býva v novostavbe, ktorú zriadil na spornom pozemku, starý rodičovský dom nepotrebuje, ani ho neužíva. Napriek tomu chcel nehnuteľnosť prebrať do svojho vlastníctva v celosti a keby dom nadobudol uviedol, že by ho mohol aj zbúrať a použiť na iný účel, než bývanie. Súd skonštatoval, že medzi účastníkmi sú zlé vzájomné vzťahy, čo však nemôže mať za následok prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva len jednému z nich pokiaľ je možná reálna deľba. Bolo pritom potrebné zohľadniť výšku podielu spoluvlastníkov a aj účelné využitie veci. Opierajúc sa o znalecký posudok znalca Ing. Vojtecha Bindera tvoriaci súčasť Dodatku k posudku č. 4/2009 pod č. 17/2011 súd uzavrel, že rozdelenie pozemku je dobre možné podľa spoluvlastníckych podielov a aj podľa faktického stavu užívania, pri zohľadnení realizovanej „čiernej stavby“ odporcom a to tým spôsobom, že do výlučného vlastníctva odporcu pripadne pozemok, na ktorom túto stavbu realizoval a ktorý užíva a tak tomu bude aj na strane navrhovateľky, ktorá preberie do výlučného vlastníctva dom, ktorý užíva a k nemu priľahlý pozemok. Súd potom v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (zrejme Občianskeho zákonníka) zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, rozdelil medzi nich novovytvorené parcely tak, že navrhovateľka preberie spolu výmeru 659 m2 a odporca výmeru 658 m2, pričom rodinný dom súp. č. XXX preberie do výlučného vlastníctva navrhovateľka. Zároveň súd previedol aj finančné vyporiadanie a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi výšku jeho podielu, ktorý preberá ako aj hodnotu 1 m2, o ktorú výmeru preberá navrhovateľka viac než odporca. Bližšie zdôvodnenie finančného vyrovnania nie je súčasťou odôvodnenia preskúmavaného rozsudku.
V priebehu konania navrhovateľka zmenila (rozšírila) petit pôvodného návrhu a domáhala sa tiež vyplatenia investícií do spornej nehnuteľnosti. Následne ale krátko pred rozhodnutím vo veci samej navrhovateľka svoj návrh na započítanie investícií v celom rozsahu zobrala späť, pričom odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil. Súd preto s použitím § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie o tejto časti zastavil.
S poukazom na § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. súd ustálil, že o trovách konania rozhodne do 30 dni po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom jeho rozsahu, s výnimkou zastavujúcej časti, podal odvolanie odporca. V prvom podaní uviedol, že dôvodom odvolania je skutočnosť, že podielové spoluvlastníctvo bolo rozdelené podľa Znaleckého posudku č. 4/2009 v znení Dodatku č. 17/2011 vypracovaného Ing. Vojtechom Binderom. Z hľadiska súčtov metrov štvorcových jednotlivých parciel je skutočnosť taká, ako je uvedená v rozsudku, avšak pri reálnom zapísaní geometrického plánu a následne jeho vymeraní v teréne odporcovi pripadá o 10 m2 menej, čo nie je vyjadrené vo finančnom vyrovnaní, ani v rozsudku. Po konzultácii so znalcom z odboru geodézie odvolanie doplní alebo zoberie späť.
Na výzvu okresného súdu uznesením č.k. 6C/215/2006-351 zo dňa 30.9.2014 odporca doručil súdu doplnenie odvolania, v ktorom namietal, že súd nevyhodnotil objektívne predložené dôkazy a v zdôvodnení sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov k daným nehnuteľnostiam a do výlučného vlastníctva každého z nich prikáže nehnuteľnosti podľa Geometrického plánu znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 20/2009 zo dňa 3.3.2009 s tým, že navrhovateľka je povinná na finančnom vyporiadaní zaplatiť odporcovi 6.234,59 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a konanie v časti započítania investícií sa zastavuje.
Odvolateľ argumentoval tým, že súd nevyhodnotil objektívne predložené dôkazy a v zdôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Je toho názoru, že je potrebné doplniť, že dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľka nedokázala žiadnu investíciu do nehnuteľnosti preukázať, čo potvrdili znalecké posudky Ing. Kázmér Gaalovej. Namietal, že súd si
nevyžiadal dôkaz o pracovnom pomere navrhovateľky a jej syna, postačilo mu ústne prehlásenie. Podľa odporcu ani navrhovateľka, ani jej syn nepracujú nikde, pretože sa 24 hodín denne zdržiavajú v predmetnom dome. Nie je pravdou, že by navrhovateľka užívala predmetnú nehnuteľnosť od roku 2006. Z fotodokumentácie znalcov je zrejmé, že dom je dlhodobo neobývaný a investície, resp. úpravy boli jednorazové neodborné zásahy, ktoré nehnuteľnosť v podstate znehodnotili. Navrhovateľka sa do nehnuteľnosti účelovo nasťahovala až 31.5.2014 bez súhlasu podielového spoluvlastníka a bez ohľadu na jeho podiel. Navrhovateľka má zabezpečené riadne bývanie v obci H.. Je pritom faktom, že odporca na nehnuteľnosti postavil malý rodinný dom, na ktorý mu navrhovateľka odmietla dať súhlas na kolaudačné konanie a iné bývanie odporca nemá. Po vynesení rozsudku sú zlé vzťahy medzi účastníkmi ešte horšie a viac menej permanentne ich rieši polícia, na čo súd neprihliadol. Odporca v priebehu konania navrhol vec riešiť súdnym zmierom tak, ako v Znaleckom posudku znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 4/2009, doloženého geometrickým plánom. Toto riešenie by umožnilo stredom pozemku oddeliť dom, ako aj záhradu plotom a tak by nedochádzalo k žiadnym kontaktom medzi účastníkmi. Navrhovateľka pôvodne s takouto deľbou nehnuteľnosti súhlasila, avšak dodatočne svoje stanovisko zmenila a navrhla súdny zmier tak, ako je uvedené v rozsudku, s čím odporca nesúhlasil a žiadal prideliť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Účastníci majú spoločný dvor, kde dochádza k stretom medzi nimi. Navrhovateľka odmieta a nesúhlasí s postavením plotu na spoločnom dvore, preto odporca žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil a nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva medzi účastníkov rozdelil podľa geometrického plánu znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 20/2009.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu odporcu predložila prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odvolanie nepokladá za dôvodné. Poukázala na dôvody napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že rozdelenie veci bolo možné podľa výšky spoluvlastníckych podielov pri pozemku a aj podľa faktického stavu užívania pri zohľadnení realizovanej stavby zo strany odporcu. Zároveň súd odôvodnil aj finančné vyporiadanie, keďže navrhovateľka prebrala výmeru 659 m2 a odporca 658 m2. Navrhla preto napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie odporcu po jeho doplnení má zákonom predpísané náležitosti a že odporca podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda s výnimkou zastavujúcej časti VI. (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou odporcu bolo posúdiť, či prvostupňový súd po tom, ako zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, čo nebolo odvolaním namietané, správnym spôsobom a v súlade so zákonom nehnuteľnosti reálne rozdelil medzi účastníkov.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zrušenia a vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva, keď súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie veci, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach adekvátne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada potom dodať už iba nasledovné:
Odvolací súd sa plne zhodol so závermi súdu prvého stupňa, že zatiaľ, čo parc. č. 287/15 - záhrada o výmere 932 m2 je dobre deliteľná podľa podielov účastníkov, nie je tomu tak pri parc. č. 287/16 - zastavaná plocha bezprostredne priliehajúca k rodinnému domu vo výmere 385 m2, ktorá dobre deliteľná nie je. Rovnako nie je dobre možné rozdeliť podľa polovičných podielov každého zo spoluvlastníkov predmetný rodinný dom súp. č. XXX s obostavaným priestorom 220 m2, ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva, teda z jednej bytovej jednotky tak, aby ho bolo možné naďalej účelne využívať, prednostne na pôvodný účel ako rodinný dom, v dôsledku čoho dom bolo potrebné prikázať do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Prvostupňový súd správne prihliadol na veľkosť podielov účastníkov, pomery spoluvlastníkov a na účelné využitie stavby a následne rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá oň mala záujem a v čase rozhodovania prvostupňového súdu predmetný dom aj spolu s rodinou užívala na bývanie. Na druhej strane prvostupňový súd správne prihliadol na to, že na spornom pozemku si pred časom postavil novostavbu odporca a túto užíva na vlastné bývanie, takže bytovú otázku má vyriešenú. Odporca sa pritom v konaní vyjadril, že ak dom nadobudol, mohol by ho zbúrať alebo použiť na iný účel ako na bývanie, čo by vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo účelné. Zohľadniac všetky tieto okolnosti daného prípadu odvolací súd sa stotožnil s prvostupňovým, že s prihliadnutím na účelné využitie vecí a konkrétne okolnosti daného prípadu bolo dôvodným rodinný dom prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky, pričom navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť odporcovi primeranú náhradu a to včítane náhrady za 1 m2 pozemku, o ktorý podľa geometrického plánu navrhovateľka nadobudla väčší podiel na pozemkoch. Samotné vyčíslenie a výška finančného vyporiadania nebola odvolaním napadnutá a preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho súdu. Nadväzne správnym zákonným a zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu bolo i rozdelenie pozemkov podľa geometrického plánu dodatku znaleckého posudku znalca Ing. Bindera č. 17/2011.
Odporca sa odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku v časti rozdelenia sporných nehnuteľností - pozemkov tak, aby bol do rozsudku pretavený prvý variant rozdelenia vypracovaný znalcom Ing. Vojtechom Binderom v posudku č. 4/2009, pri ktorom hranica medzi parcelami navrhovateľky a odporcu vedie priamočiaro približne cez stred pôvodného pozemku č. 287/15, ktorý tak rozdeľuje približne na polovice. Tento geometrický plán a rozdelenie ale nerešpektovalo aktuálny stav a to skutočnosť, že súčasťou predmetného rodinného domu je zo strany od stavby odporcu i výklenok - prístavba, ktorý tvorí vstup do domu, veranda a sociálna miestnosť. Pôvodne totiž pred vypracovaním tohto znaleckého posudku navrhovateľka uviedla, že túto prístavbu domu odstráni a vchod do domu si vyhotoví na severnej strane domu cez predzáhradku. V priebehu konania ale tento svoj názor zmenila a trvala na rozdelení pozemku, ktorý by zohľadňoval jestvujúcu prístavbu. Aktuálny stav pôdorysu predmetného rodinného domu včítane prístavby s verandou a sociálnym zariadením potom zohľadňuje Znalecký posudok č. 17/2011 ako Dodatok k posudku č. 4/2009 znalca Ing. Vojtecha Bindera, ktorý napokon prvostupňový súd v predmetnom rozsudku aj správne akceptoval. K tomuto je potrebné uviesť, že v čase rozhodovania súdov súčasťou predmetného rodinného domu bola aj daná prístavba a preto ju bolo nevyhnutné v rozhodnutí súdu rešpektovať (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Za súčasného stavu neprichádza do úvahy rozdelenie nehnuteľnosti, ako sa toho domáha odporca v odvolaní, kedy by hranica medzi pozemkami prechádzala cez časť rodinného domu prikázaného navrhovateľke. Odvolanie odporcu preto nemohlo byť úspešné.
Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že súčasné rozdelenie nehnuteľnosti zvyšuje možnosť konfliktov medzi účastníkmi, táto situácia je riešiteľná ohradením pozemkov nepriehľadným oplotením primeranej výšky, ktorý obmedzí kontakt medzi účastníkmi. Každý vlastník nehnuteľnosti - pozemku má právo si ho primerane oplotiť a to bez ohľadu na vôľu vlastníka susednej parcely.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd považoval ďalšie námietky odvolateľa v odvolaní za irelevantné, nemajúce vplyv na rozhodnutie súdu a preto sa nimi osobitne nevyporiadaval (napríklad III.ÚS 209/04).
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov I., II., III., IV., V., ako i v závislom výroku o náhrade trov konania VII. s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., rozhodnuté prvostupňovým súdom v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.