Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-123-2014.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Ro/185/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: I. L. E..L.., K.: XX XXX XXX, Y. X, F., T. A. Advokátskou kanceláriou F., F. E. L.., L..C..I.., H.. U.. Z. XX, F., proti odporkyni: A. T., W.. XX.X.XXXX, F. R. X, V. , v konaní o zaplatenie 250,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 250,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 87,59 eur, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, počínajúc mesiacom január 2016, vždy do 30. dňa každého kalendárneho mesiaca až do zaplatenia tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 22.4.2014 na Okresnom súde Košice II domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške 250,95 eura s prísl. Žalovaná suma pozostávala zo sumy 71,95 eur za neuhradené služby a zo sumy 179 eur ako náhrady za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť za odpredané telekomunikačné zariadenie podľa Zmluvy č. A4835235 a jej Dodatku zo 7.1.2010. Navrhovateľ si taktiež uplatnil voči odporkyni náhradu trov konania. Súd vydal vo veci dňa 21.5.2014 platobný rozkaz, č. k. 13Ro/185/2014-31, ktorý však bol ex lege zrušený, nakoľko voči nemu podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor a žiadala, aby mohla žalovanú pohľadávku uhradiť v splátkach.
Podaním doručeným súdu dňa 15.5.2015, ktorým sa navrhovateľ vyjadril k odporu, súhlasil s úhradou žalovanej pohľadávky v mesačných splátkach, pričom výšku splátky navrhoval minimálne 30 eur pod stratou výhody splátok pri omeškaní.
V priebehu konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporkyne - Združenie pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ale nakoľko odporkyňa výslovne uviedla, že nesúhlasí so vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania, súd uznesením č. k. 15C/123/2014-71 zo dňa 1.7.2015, nepripustil vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania.
Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2015 sa nezúčastnil navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, ktorí sa ospravedlnili a navrhovali, aby súd konal v ich neprítomnosti. Súd preto konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní sa zúčastnila odporkyňa, ktorá uznala uplatnený nárok navrhovateľa v plnom rozsahu, ale trvala na splácaní v splátkach po 30 eur mesačne, tak ako s nimi súhlasil aj navrhovateľ.
Podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Nakoľko odporkyňa uznala nárok navrhovateľa pred súdom, súd rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a nižšie uviedol len ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol (viď uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Obo 300/96).
Podľa ust. § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 588 ods. 1 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou uplatnenej pohľadávky, bola súdom zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, do ktorej bola pokusom o pokonávku vyzvaná uhradiť navrhovateľovi predmetnú sumu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na to, že odporkyňa požiadala súd o povolenie splatenia dlžnej pohľadávky v splátkach a navrhovateľ s takýmto splácaním súhlasil, zaviazal ju súd, s prihliadnutím na jej majetkovú a sociálnu situáciu ( rozvedená, s príjmom 240 eur po zrážkach a platbách na bývanie, cestovné, pôžičky, stravu, atď. na 2 osoby- žije s nezamestnaným synom bez príjmu) a na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, na úhradu žalovanej pohľadávky spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 87,59 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby á 21,58 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), za režijný paušál 2 x á 8,04 eura spolu s uplatnenou daňou z pridanej hodnoty 20% vo výške 11,85 eura, nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku na základe uznania nároku odvolanie nie je v zmysle ust. § 202 ods.1 O.s.p. prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno podať iba proti výroku o splátkach dlhu a trovách konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).