Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-121-2013.pdf
PDF · 103.97 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/121/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobkyne A. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne R. proti žalovanému Y. o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žalobcovi, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu 14.5.2013 domáhala proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uviedla, že dňa 15.4.2013 prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2634/2012 zo dňa a19.1.2012, ktorým jej bolo uložené do piatich dní zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 51,45 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 EUR na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Spolu s rozhodnutím jej bolo doručené upovedomenie o začatí konania a návrh na začatie konania. Namietala, že rozhodcovská doložka, ktorú podpísala pri uzavretí poistnej zmluvy nebola individuálne dojednaná, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto je právomoc rozhodcovského súdu vylúčená. Uviedla, že žalovaný návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom osobitnej pohľadávky, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Ide o neprimeranosť uvedenej podmienky podľa, ktorej žalovaný prenáša na žalobkyňu náklady vzniknutému v súvislosti s predajom produktu - poistnej zmluvy. Administratívne náklady nie sú v záujme spotrebiteľa. Žalobkyňa nemala ani nemá o ich existencii a výške vedomosť. Nemožno po nej spravodlivo požadovať aby hradila províziu obchodnému zástupcovi, ktorého zamestnával žalovaný. Okrem toho bol žalovaný povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s odbornou starostlivosťou, a v jeho záujme bolo aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie je možné spravodlivo po žalobkyni požadovať, aby po viac ako šiestich rokoch od uzavretia poistnej zmluvy sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na jej uzavretie. Podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu išlo o tzv. skrátené konanie, ktoré nemá oporu v zákone. Takéto konanie je v neprospech žalobkyne, pretože ide o tretinovú lehotu s porovnaním s lehotou podľa ustanovenia § 172 O.s.p., a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Žalobkyňa zastala názor, že aj keď napriek tomu, že podpísala osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože ustanovenia o arbitráži v časti XV. - rozhodcovské konanie je zakomponované priamo vo všeobecných poistných podmienkach. To znamená, že žalobkyňa by nemala podpísať nielen osobitné zmluvné dojednania v poistnej zmluve, ale ani všeobecné poistné podmienky o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobcovia sami niečo v poistnej zmluve vymienili, a druhá strana by to prijala. V tomto prípade však k
takému dojednaniu nedošlo. Ide výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy, pričom žalovaný vo svojom žalobnom návrhu v arbitrážnom konaní opakovane zdôrazňuje, že časť 15 všeobecných podmienok je súčasťou poistenia, teda nemôže ísť o individuálne vyjednanie. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení noviel ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa zároveň navrhla priznať jej právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 51,45 EUR, pretože v takej výške sa žalovaný chcel na jej úkor obohatiť. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z., postačuje len hrozba ujmy a spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Praktiky žalovaného sú spôsobilé ujmu privodiť, o čom svedčí aj podaný žalobný návrh na arbitrážnom súde.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Doložka bola dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluvy, a preto je platná. Doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 24.11.2007, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 21.5.2007. Všeobecné poistné podmienky žalobkyňa vlastnoručne a osobitne podpísala. Na konci všeobecných poistných podmienok oddelene od ostatného textu sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ktorých obsahom bolo vyjadrenie účastníkov zmluvy o vôli v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. v častí týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku. Pod týmto textom je opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, to je s rozhodcovskou doložkou, a na tomto mieste je opätovne uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne. Žalobkyňa osobitné dojednania nemusela podpísať, pričom nepodpísanie osobitných dojednaní, by nemalo žiaden vplyv na zvyšok všeobecných podmienok, a teda poistný vzťah ako taký. Ďalej žalovaný uviedol, že poistník síce podpisuje súvislý text všeobecných podmienok ako celok, ale nie všetky ustanovenia poistníka zaväzujú. Všeobecné podmienky totiž upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa stávajú obsahom poistného vzťahu iba vtedy, ak uvádza a konkretizuje poistná zmluva. Zmluva teda určuje, ktoré z radu všeobecných ustanovení sa stanú súčasťou konkrétneho poistného vzťahu. Poistník je individuálne viazaný len tými ustanoveniami všeobecných podmienok na ktoré odkazuje poistná zmluva. Ak by poistník pripojil vlastnoručný podpis iba pod súvislý text všeobecných podmienok, bola by podmienka neprijateľná a teda neplatná. Na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený žalovaným, pretože návrh v zneniach rozhodcovskej doložky žalobkyňu nezaväzoval a mohla sa slobodne rozhodnúť, či ho akceptuje alebo nie. Žalovaný ju nenútil rozhodcovskú doložku podpísať. Žalovaný pri svojej činnosti postupuje tak, že finančný agent musí spotrebiteľovi oznámiť podstatné náležitosti zmluvy, postup pri podávaní sťažností a osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov. Ak sú informácie adresované neprofesionálnemu klientovi, musia byť presné a nesmú zdôrazňovať žiadne potencionálne výhody bez toho, aby zároveň presne nepoukázali na akékoľvek súvisiace riziká, a musia byť predkladané spôsobom, ktorým možno predpokladať, že mu klient rozumie. Podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta žalobkyňa potvrdila, že jej boli o jej poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta. Zároveň bola odborne poučená o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy, pričom nežiada žiadne doplňujúce vysvetlenia, a prehlásila, že jej boli informácie poskytnuté a s nimi sa oboznámila. Keďže podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, a teda je platná, súd nemôže skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené porušenie rovnosti účastníkov konania, práva a povinností účastníkov rozhodcovského konania sú upravené v jeho rokovacom poriadku, pričom tento neobsahuje žiadne zvýhodnenia žalovaného voči žalobkyni, skôr naopak spotrebiteľ má v rámci konania pred súdom niektoré práva priznané naviac oproti právam odporcu, napr. možnosť požiadať o konanie v mieste svojho bydliska. Podľa § 17 Zákona č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému z účastníkov sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práva a ich ochranu. Žalobkyňa v návrhu neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o jej diskriminácii v rozhodcovskom konaní, resp. o tom, že na rozdiel od žalovaného jej nebolo umožnené v konaní predkladať návrhy, vyjadrenia, označovať a prekladať, či navrhovať dôkazy. Žalovaný ďalej namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu v dôsledku čoho by aj v prípade rozhodnutia v ktorom by sa žalobe vyhovelo, by bolo materiálne nevykonateľné žalobkyňou podaná žaloba neodstraňuje stav právne neistoty, ale naopak ho vytvára pričom účelom súdneho rozhodnutia je práve vytvorenie stavu právnej istoty a odstránenie neistoty vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Toto svoje tvrdenie odôvodnil v zmene ustanovenia § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že žalobou na príslušnom súde sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, len ak sú splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j), teda zákon výslovne taxatívne stanovuje dôvody pre ktoré je možné rozsudok zrušiť. Z petitu nevyplýva určito a jasne, čoho sa žalobkyňa domáha. Predovšetkým z neho nevyplýva aké právne účinky žalobou žalobkyňa sledovala. V petite podanie žaloby nie je presne uvedené z ktorého právneho dôvodu žalobkyňa žiada rozsudok zrušiť, čo môže mať za následok vznik právnej neistoty. Keďže ide o špecifické konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak podľa jeho výsledku ak súd rozsudok zruší, vo veci by mal ďalej konať konkrétny orgán a žalobný petit musí dať jednoznačne odpoveď na otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Pokiaľ ide o uplatnené primerané finančné zadosťučinenie, žalovaný je toho názoru, že tento nárok je nedôvodný a nemá oporu v zákone. Žalovaný udáva, že v konaní nejde o spotrebiteľský spor ale o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a predmetom konania je iba preskúmanie rozhodcovského rozsudku zo zákona taxatívne vymedzených dôvodov. Predmetom konania t.j. konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je striktne len preskúmanie zákonnosti potupu a záverom rozhodcovského súdu z hľadísk a taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až j) Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré žalobca včas namietal, a preto si nemôže v tomto konaní uplatniť nárok na primerané finančné zadosťučinenie. V tomto konaní, preto nie je možné vysloviť porušenie práv na ochranu spotrebiteľa, ale len to, či daný rozsudok zrušuje alebo žalobu zamieta. Uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úplne iným nárokom, a to nárokom na plnenie. Uplatnením tohto nároku sa žalobca domáha priznania finančného plnenia, a tým by nanovo určoval predmet konania, ako aj jeho hodnotu, avšak konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zákonom stanovený procesný prostriedok, ktorý má jediný účel, a to preskúmanie, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom.
Súd rozsudkom zo dňa 30.4.2014 zrušil rozhodcovský rozsudok, zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a pripustil vstup vedľajšieho účastníka dokonania.
Odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o pripustení vedľajšieho účastníka dokonania a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa zaťažil konanie a rozhodnutie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, pre ktorú je potrebné rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa totiž zaťažil konanie a následne rozhodnutie takou vadou, na ktorú odvolací súd prihliada aj z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný totiž namietal vstup vedľajšieho účastníka dokonania a z obsahu spisu je zrejmé, žalovaný opakovane žiadal rozhodnúť o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastník, súd tak urobil až pri rozhodovaní o veci samej. Toto predstavuje vadu konania. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto postupom súdu došlo v konaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva k znemožneniu realizácie procesných práv žalovaného (ale i žalobkyne a samotného vedľajšieho účastníka), a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Uložil súdu prvého stupňa tento nedostatok odstrániť a to rozhodnutím o prípustnosti vedľajšieho účastníctva samostatným uznesením.
Súd uznesením zo dňa 21.5.2015 rozhodol tak, že pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.6.2015.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 24.11.2007 poistnú zmluvu, v rámci ktorej mali v časti XV. dohodnuté, že všetky spory vzniknuté z poistného vzťahu budú riešiť v rámci rozhodcovského konania. Tieto dojednania boli potvrdené aj v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve, ako oddelenou samostatnou časťou a to tak, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápali zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012 Arbitrážneho súdu Košice bolo zistené, že rozhodcovským rozsudkom č. 2C/2634/2012 žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému do 5.dní od doručenia rozsudku peňažnú sumu 51,45 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,00 EUR na účet žalobcu, alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd predtým, ako sa začal zaoberať meritom veci preskúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej, a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná, pretože z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice a rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne. V poučení k rozhodcovskému rozsudku je uvedené, že je možné proti nemu podať opravný prostriedok, ktorý v predmetnom skrátenom konaní je odpor, ktorý musí podať v lehote 5.dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku. V poučení je ďalej uvedené, že podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu, ktoré je 72,00 EUR. Poplatok je splatný s podaním odporu, a je možné ho hradiť len peňažnou sumou poukázanou sumou na účet arbitrážneho súdu Košice. Poučenie obsahuje aj ustanovenie § 41 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z., ktorou je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) až j) a to k lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Z kópie arbitrážneho spisu 2C/2634/2012 bolo zistené, že 30.1.2012 podal žalovaný návrh na začatie konania proti A. a žiadal, aby súd rozhodol o jej povinnosti zaplatiť mu pohľadávku 51,45 EUR a trovy konania 276,00 EUR. Arbitrážny súd dňa 4.1.2012 písomne potvrdil prijatie návrhu o spore pod sp.zn. 2C/2634/2012 a 9.1.2012 vydal upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom. Súčasťou spisu je aj rokovaní poriadok súdu vrátane povinnosti týkajúcich sa poplatkových úkonov účastníka konania. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.4.2013, pričom rozsudok podľa doručenky bol doručený 15.4.2012.
Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu Arbitrážneho súdu nepodala. Potrebovala sa poradiť, aké možnosti má proti tomuto rozhodnutiu a chcela k tomu odbornú pomoc. Na odporučanie známych vyhľadala X., ktorá s ňou spísala žalobu na zrušenie rozsudku. Uviedla, že podľa nej je rozhodcovská doložka neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná. Pri výsluchu potvrdila, že zo strany žalovaného na ňu pri uzatváraní zmluvy nebol vyvíjaný žiadny nátlak a že si predložené doklady riadne prečítala. Uviedla, že obsahom zásielky z arbitrážneho súdu bol aj rokovací poriadok arbitrážneho súdu.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2015 navrhol žalobu zamietnuť vzhľadom na novelizáciu zákona číslo 233/1995 Z.z. vrámci zák. č. 335/2014 Z.z. Podľa ustanovenia § 243d ods. 1 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2105. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenie sa žalobkyňa žalobou domáha spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v tu uvedenej právnej norme: rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané pred 1.1.2015 a exekučné konanie na základe tohto exekučného titulu nebolo do 3 mesiacov od účinnosti zákona iniciované. Dôsledkom toho je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania. Zo strany súdu by išlo len o akademické rozhodovanie, takže činnosť justičných orgánov by tým strácala akýkoľvek zmysel predpokladaný Občianskym súdnym poriadkom.
Vedľajší účastník s takýmto stanoviskom nesúhlasil. Z dôvodu právnej istoty navrhli, aby súd o veci riadne konal a rozhodol. Nie je v moci súdu zistiť, či a kedy žalovaný súdnemu exekútorovi návrh na začatie konania doručil. Súd je ex offo povinný skúmať neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Na strane žalobkyne je daný nevyhnutný právny záujem na pokračovaní v konaní tým, že tá má záujem na tom, aby všeobecný súd vyriešil spornú otázku o tom, či je žalovanému zaviazaná na nejaké plnenie alebo nie preto, aby si žalovaný znova neuplatnil svoj „nárok“ na rozhodcovskom súde. Tento záujem je daný aj na strane žalovaného, pretože tento by sa mal prioritne domáhať pokračovania v konaní, keďže on tvrdí, že má pohľadávku voči žalobkyni. Rozhodnutím súdu - zrušením rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky, a tým,
že takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, sa žalobkyňa dostane do definitívnej právnej istoty, že v budúcnosti napádaný rozhodcovský rozsudok nebude exekučným titulom.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:
Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa§ 243d zák. č. 233/1995 Z.z., exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Súd návrh žalobcu zamietol, pretože povinnosť plniť podľa tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu zanikla zo zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v rozhodcovskom konaní bolo dňa 19.1.2012, teda pred 1.1.2015, vydané rozhodnutie, ktoré zaväzovalo žalobkyňu na plnenie z poistnej zmluvy v prospech žalovaného. Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku účinné od 1.1.2015 uvádza, že rozhodcovské rozsudky vydané pred týmto dátumom a na základe ktorých nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie do 31.3.2015, účastníkov rozhodcovského konania nezaväzujú a po tejto lehote nie je možné na základe takých rozhodnutí udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku je preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred 1.1.2015. Podľa vyjadrenia žalovaného z jeho strany nebol do 31.3.2015 podaný návrh na vykonanie exekúcie na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku. Žalovaná preto nie je povinná splniť povinnosť uloženú v rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C/2634/2012 a tento ju nezaväzuje. Žalobkyňa vo vyjadrení tvrdila, že na jej strane je daný nevyhnutný právny záujem na pokračovaní v konaní tým, že tá má záujem na tom, aby všeobecný súd vyriešil spornú otázku o tom, či je žalovanému zaviazaná na nejaké plnenie alebo nie preto, aby si žalovaný znova neuplatnil svoj „nárok“ na rozhodcovskom súde. Čiže cieľom žalobkyne pri podávaní žaloby bolo, aby súd vyriešil, či je povinná žalovanému plniť alebo. Túto otázku však vyriešil sám zákon v ustanovení § 243d exekučného poriadku
tak, ako je vyššie uvedené. V prípade, ak by žalovaný podal nový návrh na rozhodcovskom súde, výsledkom by bolo prípadné nové rozhodcovské rozhodnutie, proti ktorému má žalobkyňa prostriedky právnej obrany. Ak by podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie na základe prejednávaného rozhodcovského rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky má právomoc posúdiť aj exekučný súd. Žalovaný však tvrdí, že takýto návrh nepodal a podľa názoru súdu ak by sa proti žalobkyni na jeho podklade viedlo exekučne konanie, musela by o tom mať vedomosť. Súd však nemôže riešiť hypotetické právne konštrukcie správania účastníkov záväzkových vzťahov, ale rieši svoj predmet konania. Pre súd je v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd v čase vyhlásenia rozsudku mal preukázané, že predmetom tohto konania je rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.1.2015 a že na jeho podklade nebol podaný do 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu. Cieľom žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov zo strany povinných osôb je dosiahnuť zánik povinnosti plniť z takého rozsudku, pretože právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu je exekučným titulom. Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku udáva, že pri splnení určitých podmienok, čo je aj prípad žalobkyne, rozhodcovský rozsudok účastníkov nezaväzuje. Rozhodnutie, ktoré nie je záväzné nemá žiadne právne účinky, preto dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia neexistuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že účastníci sa bez vlastnej viny dostali do pozície, kedy už nie je daný žiadny právny záujem na výsledku konania a nie je dôvod skúmať, či žaloba bola alebo nebola podaná dôvodne. Toto postavenie účastníkov spôsobila zmena právnej úpravy, na ktorú nemali žiadny vplyv, preto súd považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)