Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Tos-102-2022.pdf
PDF · 63.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/102/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného Y. C., pre ublíženie na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 09.08.2022, sp. zn. 3Pp/27/2022, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. októbra 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného Y. C., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného Y. C. o podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a výkonu trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.11.2018, sp. zn. 3T 69/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.04.2019, sp. zn. 1To 19/2019, a výkonu trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 9T 55/2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 03.09.2020, sp. zn. 9T/55/2017.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený a následne ju zdôvodnil tým, že súd I. stupňa vychádzal z nepodložených skutočností, že jestvuje obava z pokračovania jeho trestnej činnosti. Vo výkone trestu sa správa v súlade s ústavným poriadkom, pracuje na voľnom pohybe a získal tri odmeny, preto je názoru, že splnil podmienky pre podmienečné prepustenie.
Prokurátor sa vzdal práva sťažnosti a k obsahu sťažnosti podanej odsúdeným sa do momentu konania neverejného zasadnutia nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal výrok napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 192 odsek 1, písmeno a/, b/ Trestného poriadku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodnou.
Tak, ako to už uvádzal súd I. stupňa, základným právnym režimom, na podklade ktorého je možné rozhodovať o podmienečnom prepustení odsúdeného, ktorý vykonáva trest aj za zločin a prečin, za zločin ublíženia na zdraví a prečin krádeže, je ustanovenie § 66 odsek 1 písmeno b/, resp. odsek 2 Trestného zákona. V zmysle tohto ustanovenia je možné preskúmavať návrh na podmienečné
prepustenie u takého odsúdeného, ktorý vykonal dve tretiny z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený túto formálnu podmienku splnil a z toho dôvodu bolo potrebné preskúmavať, či sú uňho splnené materiálne podmienky, z ktorých vyplýva 1/ či plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, 2/ či od neho možno očakávať, či v budúcnosti povedie riadny život.
Nadriadený súd s poukazom na argumentáciu súdu I. stupňa i námietky odsúdeného dodáva, že na podmienečné prepustenie odsúdeného nejestvuje právny nárok. U odsúdeného nepostačuje, aby dodržiaval ústavný poriadok a všetky povinnosti v ňom obsiahnuté, ale svoje povinnosti musí plniť takým spôsobom, aby boli rozdielové oproti ostatným odsúdeným, ktorý iba neporušujú ústavný poriadok a týmto jeho správaním musí preukazovať zásadné polepšenie oproti správaniu sa, ktoré mal počas pobytu na slobode. U odsúdeného bolo zistené, že za desať rokov bol 5 krát právoplatne odsúdený, je špeciálnym recidivistom vo vzťahu ku krádeži a napriek uloženým trestom sa ostatný raz dopustil najzávažnejšieho protiprávneho konania vo forme zločinu, aj keď nedokonaného, za ktorý mu bolo potrebné uložiť šesťročný nepodmienený trest odňatia slobody. Tohto zločinu sa odsúdený dopustil po tom, čo bol právoplatne odsúdený za iný prečin k podmienečnému trestu odňatia slobody, teda počas plynutia skúšobnej doby tohto trestu.
Z toho dôvodu, teda zo samotného konania a správania sa odsúdeného na slobode, je determinovaná obava pri definovaní jeho rizika resocializácie. Týmto argumentoval i riaditeľ ústavu, v ktorom v súčasnosti výkon trestu vykonáva a o tento dôkaz oprel súd I. stupňa aj vlastné rozhodnutie. Nadriadený súd v súlade s týmto postojom odmietol argumentáciu odsúdeného.
Pretože ani v jednom prípade pri hore citovaných materiálnych podmienok neboli zo strany odsúdeného splnené kritériá pre akceptovanie jeho žiadosti, bola jeho sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.