Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-26-2017.pdf
PDF · 129.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo bývalých urbarialistov, pozemkové spoločenstvo Turzovka, so sídlom Stred č. 177, Turzovka, IČO: 14 224 909, zastúpeného spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: Akzent BigBoard, a.s., so sídlom Ivanská cesta 2D, Bratislava, IČO: 44 540 957, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o zaplatenie 1.599,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 779,81 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19.04.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.04.2016 sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.599,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa podania žaloby do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade Čadca, katastrálny odbor obce T. na B. Č.. XXXXX ako CKN XXXX - ostatné plochy o výmere 1.968 m2. Žalobca uviedol, že žalovaný niekedy v roku 2004 bez súhlasu žalobcu na tomto pozemku umiestnil reklamné zariadenie billboard o veľkosti 510 x 240 cm. Žalobca žalovaného viackrát vyzval na zaplatenie nájomného za umiestnenie tohto reklamného zariadenia na jeho pozemku a aj na odstránenie tohto zariadenia. So žalovaným sa dohodli v zmluve uzavretej dňa 20.11.2015 na uhradení ročného nájomného za umiestnenie reklamného zariadenia v sume 400,- eur ročne plus DPH vo výške 80,- eur. Žalovaný dlhuje žalobcovi nájomné za roky 2013, 2014 a 2015 vo výške 1.440,- eur a za nájomné do 31.03.2016 sumu vo výške 159,99 eur. Celkovo žalovaný dlhuje na nájomnom žalobcovi sumu 1.599,99 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak ku dňu podania žaloby dlžná suma uhradená nebola.
3. Žalobca ďalej uviedol, že návrh zmluvy o nájme tak, ako bol podpísaný a opečiatkovaný, vypracoval predseda Spoločenstva bývalých urbarialistov, pozemkové spoločenstvo Turzovka a to p. S. I.. Uvedené vyplýva z mailu zo dňa 19.11.2015 a z odpovede p. I. I., technickej manažérky žalovaného, zo dňa 19.11.2015. Následne dňa 17.12.2015 p. S. I. urgoval uzavretie zmluvy, na čo mu p. I. I. odpovedala, že jeden z členov predstavenstva žalovaného bol vyše mesiaca mimo Slovenskej republiky, pričom zmluva aj dodatok je už na podpise. Žalovaný teda po určitom období nakoniec zmluvu o prenájme ako aj
dodatok č. 1 k zmluve bez výhrad a bez zmien podpísal. Žalobca k platbe poštou zo strany žalovaného uviedol, že túto platbu neobdržal a nemá o nej žiadnu vedomosť. Uviedol, že v dodatku č. 1 k uzavretej zmluve o prenájme bol dohodnutý spôsob platby výlučne na účet prenajímateľa.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 07.06.2004 uzavrela obec T. s právnym predchodcom žalovaného (Ľ. Ď. - D., IČO: 17 352 622) nájomnú zmluvu č. O., ktorej predmetom bol nájom časti pozemku parc. č. XXXX, T..Ú.. T.. Nájomná zmluva bola uzavretá za účelom umiestnenia reklamného zariadenia typu billboard o veľkosti 510 x 240 cm vo vlastníctve vtedajšieho nájomcu na pozemku. V súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 20.04.2004 a dodatkom č.1 ku kúpnej zmluve zo dňa 31.08.2004 právny predchodca žalovaného, spoločnosť Akzent Media, spol. s r.o., so sídlom Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO: 00 895 628, nadobudol od pôvodného vlastníka do vlastníctva, okrem iného aj billboard. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 31.08.2004 došlo k zmene účastníka nájomného vzťahu, pričom nájomcom sa stala spoločnosť Akzent Media, ako právny predchodca žalovaného, pričom žalovaný je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Akzent Media. Žalovaný uviedol, že keď doba nájmu podľa nájomnej zmluvy medzi obcou T. a žalovaným ku dňu 07.06.2014 vypršala, žalovaný kontaktoval obec T. za účelom uzatvorenia dodatku k nájomnej zmluve. Obec T. žalovanému odpovedala, že tento pozemok je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný preto až po e-mailovej komunikácii s obcou T. v roku 2014 (písomne, e-mailom, ako aj telefonicky) kontaktoval žalobcu v úmysle vyriešiť vzniknutú situáciu, keď až do konca roku 2014 nemal vedomosť o tom, že došlo k zmene vlastníka pozemku. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2015 zaslal poštou žalobcovi návrh nájomnej zmluvy. Tento návrh nájomnej zmluvy žalovaného žalobca nikdy neprijal, ale prostredníctvom e-mailu zo dňa 19.11.2015 zaslal žalovanému vlastný návrh nájomnej zmluvy. Žalovaný mal v úmysle tento návrh žalobcu prijať. Žalovaný listom zo dňa 27.01.2016 odoslaným žalobcovi dňa 01.02.2016 oznámil, že návrh žalobcu prijíma. Prílohou listu bol aj podpísaný návrh nájomnej zmluvy v znení, ako bol žalovanému doručený žalobcom. List spolu s podpísaným návrhom nájomnej zmluvy bol žalobcovi doručený dňa 02.02.2016. Vzhľadom k tomu, že po odoslaní e-mailu ubehol takmer jeden mesiac, žalobca sa e-mailom dňa 17.12.2015 obrátil na žalovaného s tým, že uviedol, že nečinnosť žalovaného si žalobca vykladá ako nezáujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy a v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému zaplateniu v stanovenom termíne (pričom konkrétny termín žalobca nestanovil), žalobca sa bude nútený svojho práva domáhať inou cestou ako dohodou. Žalovaný v odpovedi na e-mail zo dňa 17.12.2015 požiadal žalobcu o zhovievavosť a ubezpečil žalobcu, že o uzatvorenie nájomnej zmluvy má žalovaný záujem. Žalobca dňa 24.01.2016 zaslal žalovanému e-mailovú správu, v ktorej žalobca žalovanému oznámil, že žalovaný nekoná a nezaslal žalobcovi podpísané zmluvy, aj keď „mal času dosť“. Žalovaný uviedol, že odoslal prijatie návrhu nájomnej zmluvy až dňa 01.02.2016, pričom žalobca ešte pred týmto dátumom v e-maile zo dňa 24.01.2016 odvolal svoj návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Následné konanie žalobcu potvrdzuje, že žalobca svoj návrh nájomnej zmluvy odvolal. Dňa 27.1.2016 žalobca udelil plnú moc advokátskej kancelárii Stehura & partners na zastupovanie vo veci „vysporiadania neoprávneného užívania pozemku a nárokov z toho vyplývajúcich“. Právny zástupca žalobcu kontaktoval žalovaného listom zo dňa 28.01.2016, v ktorom vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 1.600,- eur + DPH a žalovaného vyzval, aby v lehote do 3 dní od doručenia výzvy vypratal pozemok, nakoľko nemá žiadne oprávnenie (zmluvné alebo zákonné) užívať predmetný pozemok. Podľa názoru žalovaného z uvedeného vyplýva, že žalobca svoj návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy odvolal. Aj keď by nedošlo k odvolaniu návrhu zo strany žalobcu, návrh nájomnej zmluvy zanikol z dôvodu uplynutia doby primeranej na jeho prijatie. Prípadné neskoré prijatie takéhoto návrhu môže mať účinky včasného prijatia, iba ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Mlčanie samo o sebe nepostačuje. K prijatiu návrhu zo strany žalovaného v primeranej dobe nedošlo. Žalovaný žalobcov návrh nájomnej zmluvy prijal až dňa 27.01.2016, pričom oznámenie o prijatí návrhu žalovaný odoslal žalobcovi až 01.02.2016, t. j. viac ako 2 mesiace po obdržaní návrhu. 2 mesiace nemožno považovať za primeranú dobu na prijatie návrhu, a to s ohľadom na povahu navrhovanej zmluvy (jednoduchá nájomná zmluva na časť pozemku) a použité komunikačné prostriedky (pošta a e-mail). Preto nie je možné na úkon žalovaného nazerať ako na včasné prijatie návrhu zmluvy. Neskoré prijatie návrhu zmluvy žalovaným by malo účinky včasného prijatia návrhu zmluvy, ak by žalobca žalovaného bez odkladu o takejto skutočnosti upovedomil. Sám žalovaný vyzval žalobcu, aby zaslal dva rovnopisy zmluvy po jej podpise späť žalovanému. Žalobca žalovaného o takýchto účinkoch neskorého prijatia nájomnej zmluvy žalovaným neupovedomil (a žalobcom podpísaný návrh nájomnej zmluvy žalovanému späť nezaslal), ale jeho následné konanie nasvedčovalo tomu, že žiadny zmluvný vzťah medzi stranami nevznikol. Žalobca navyše listom zo dňa 04.02.2016 (t.j. po doručení podpísaného návrhu zmluvy žalobcom)
žalovaného informoval, že postúpil riešenie predmetnej záležitosti svojmu právnemu zástupcovi. V dôsledku uvedeného si žalovaný od žalobcu vyžiadal vrátenie všetkých vyhotovení návrhu nájomnej zmluvy, a to listom žalovaného zo dňa 17.02.2016, doručeným žalobcovi 19.2.2016. Žalovaný v prílohe listu zo dňa 25.02.2016 zaslal žalobcovi návrh dohody o urovnaní, v zmysle ktorej žalovaný ponúkol žalobcovi zaplatenie náhrady za užívanie pozemku vo výške 700,- eur a súčasne žalovaný v dohode o urovnaní navrhol, že billboard do 31.03.2016 odstráni. Platnosť návrhu žalovaného bola 15 dní od jeho doručenia, pričom v stanovenej lehote žalobca návrh dohody o urovnaní neakceptoval. Žalovaný poštovým poukazom dňa 17.03.2016 uhradil žalobcovi sumu vo výške 663,88 eur, ktorú považoval za primeranú trhovú odplatu za užívanie pozemku, táto suma predstavovala výšku dvojročného nájomného, ktoré žalovaný uhrádzal obci T. za užívanie pozemku v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej s obcou T.. Poštový poukaz určený žalobcovi bol dňa 23.5.2016 Slovenskou poštou, a. s. žalovanému vrátený z dôvodu uplynula lehoty jeho platnosti, keď ho žalobca v tejto lehote neprijal, z čoho vyplýva, že žalobca preukázateľne nemal záujem o prijatie plnenia poskytovaného žalobcovi žalovaným. Žalobca v liste zo dňa 28.03.2016 žalovanému oznámil, že platbu vo výške 663,88 eur neodbdržal a v prípade, že ju obdrží, bude ju považovať za splátku. Žalovaný uviedol, že z konania žalobcu jednoznačné vyplýva, že aj sám žalobca bol presvedčený o neexistencii nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda je prekvapivé konanie žalobcu, ktorý svoje právo odvodzuje od existencie dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, ktorou sa necíti byť viazaný.
5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca k žalobe priložil iba dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, pričom tento dodatok nespĺňa požiadavky predpokladané Občianskym zákonníkom pre platný právny úkon, nakoľko v ňom absentujú podstatné obsahové náležitosti (predmet nájomnej zmluvy, označenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom nájomného vzťahu), pričom takýto právny úkon je absolútne neplatný. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol nájomný vzťah k časti pozemku, na ktorom je umiestnený predmetný billboard. Žalovaný sa prvý krát dozvedel o tom, že žalobca považuje tento právny úkon za vzniknutý až doručením platobného rozkazu. Keďže medzi stranami sporu absentuje akýkoľvek nájomný zmluvný vzťah, neexistuje právny titul pre priznanie sumy nájomného. Žalobca odvodzuje svoje právo na priznanie nájomného z dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, ktorú však k žalobe nepriložil. Dodatok č. 1 (podobne ako nájomná zmluva ku ktorej je dodatok č. 1 vyhotovený) nikdy nevznikol a nie je preto spôsobilý založiť akékoľvek práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca sa domáha uhradenia nájomného z neexistujúceho a neúčinného právneho titulu a žalobcovi nie je možné ním uplatnený nárok v stanovenej výške priznať. Žalovaný považoval správanie žalobcu za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a uviedol, že pozemok a billboard na ňom umiestnený sa nachádzajú v centre obce T. na viditeľnom mieste a tento billboard je od začiatku označený obchodným menom žalovaného. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť momentom, keď sa oprávnený dozvie o svojom nároku a o zodpovednej osobe. Je jednoznačné, že žalovaný mal vedomosť o prítomnosti billboardu na pozemku a súčasne mal vedomosť o tom, komu predmetný billboard patrí. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby je potrebné v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka aplikovať subjektívnu premlčaciu dobu.
7. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2022 žalobca navrhol zmenu žaloby rozšírením o zaplatenie sumy 2.880,- eur s príslušenstvom a DPH ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne od 01.01.2017 do zaplatenia z titulu nájomného za roky 2017 až 2020. Súd túto zmenu žaloby nepripustil.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Podľa výpisu z LV č. XXXXX, M.: Č., M.: T., T.. Ú.. T. je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku - parcely registra „Q.“, parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 1.968 m2. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedené: zápis geometrického plánu č. XXXXXXXX- X/XXXX - preklopenie EKN stavu do Q. - XX/XXXX.
10. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 4670/B, odd. Sa je žalovaný univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Akzent Media spol. s r. o., ktorá zanikla k 31.12.2013 zlúčením.
11. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 07.06.2004 uzavrela obec T., IČO: 00 314 048 ako prenajímateľ s právnym predchodcom žalovaného (Ľ. Ď. - D., IČO: 17 352 622) ako nájomcom nájomnú zmluvu č. O., ktorej predmetom bol nájom časti pozemku parc. č. XXXX, k.ú. T.. Účelom nájmu (bod III. zmluvy) bolo umiestnenie reklamného zariadenia typu billboard o veľkosti 510 x 240 cm, v počte ks 1, pričom nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou na 2 roky odo dňa inštalácie reklamného zariadenia na prenajatom pozemku s možnosťou predĺženia na ďalšie obdobie. V čl. II nájomnej zmluvy sa nachádza prehlásenie obce T., že je držiteľom predmetného pozemku a v čl. VI. nájomnej zmluvy obec T. prehlásila, že je oprávnená k prenájmu predmetu nájmu a predmet nájmu je reálne aj právne spôsobilý k užívaniu nájomcom. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 31.08.2004 k nájomnej zmluve zo dňa 07.06.2004 došlo k zmene účastníka nájomného vzťahu a nájomcom sa stala spoločnosť Akzent Media spol. s r. o. ako právny predchodca žalovaného.
12. Žalovaný e-mailom zo dňa 15.12.2014 kontaktoval obec T. za účelom uzatvorenia dodatku k nájomnej zmluve na časť pozemku parc. č. XXXX, T..Ú.. T.. R.-mailom zo dňa 22.12.2014 (e-mail od C..sk) obec T.Č. v odpovedi na e-mail žalovaného uviedla, že pozemok je vo vlastníctve žalobcu.
13. Žalovaný žiadosťou o prenájom pozemku a uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 03.02.2015 požiadal žalobcu o prenájom pozemku a uzatvorenie nájomnej zmluvy, predmetom ktorej by bol prenájom časti pozemku nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX, T..Ú.. T..
14. Žalovaný e-mailom zo dňa 18.03.2015 ponúkol žalobcovi ročné nájomné vo výške 350,- eur. Žalobca žalovanému e-mailom zo dňa 18.03.2015 odpovedal, že predmetný pozemok mu nemieni prenajať, ale žalovanému môže umožniť umiestnenie jeho billboardu na pozemku žalobcu.
15. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2015, označeným ako sprievodný list k nájomnej zmluve, zaslal žalobcovi návrh nájomnej zmluvy vrátane prílohy č. 1 k nájomnej zmluve, ktorú žalobca neprijal. Podľa čl. III prílohy č. 1 k návrhu nájomnej zmluvy malo byť nájomné vo výške 400,- eur bez DPH za každý kalendárny rok s tým, že cenu prenájmu zmluvné strany tvorili dohodou vychádzajúc zo zvyklostí na trhu.
16. Podľa emailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 19.11.2015 žalobca prostredníctvom e-mailu zaslal žalovanému vlastný návrh nájomnej zmluvy, ktorý obsahoval znenie navrhovanej zmluvy a vôľu žalobcu byť návrhom v prípade jeho prijatia viazaný.
17. Žalobca prostredníctvom e-mailu zo dňa 17.12.2015 oznámil žalovanému, že nečinnosť žalovaného si žalobca vykladá ako nezáujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy a v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému zaplateniu v stanovenom termíne, žalobca sa bude nútený svojho práva domáhať inou cestou ako dohodou a billboard na pozemku nebude tolerovať.
18. Žalovaný e-mailom zo dňa 18.12.2015 požiadal žalobcu o zhovievavosť a ubezpečil ho, že o uzatvorenie nájomnej zmluvy má žalovaný záujem.
19. Žalobca e-mailom zo dňa 24.01.2016 žalovanému oznámil, že žalovaný nekoná a nezaslal žalobcovi podpísané zmluvy, aj keď „mal času dosť“. Ďalej žalobca uviedol, že „hra na slepú babu skončila, v utorok ráno, tak ako sme sľúbili, začneme konať a my naozaj svoje sľuby dodržíme.“
20. Listom zo dňa 27.01.2016 žalovaný zaslal žalobcovi 4 ks rovnopisov zmluvy o prenájme a dodatku č. 1 k zmluve. Zároveň vyzval žalobcu, aby po podpise z jeho strany zaslal žalovanému 2 ks z každého rovnopisu.
21. Žalobca listom zo dňa 04.02.2016 reagoval na list žalovaného zo dňa 27.01.2016, ktorý bol odoslaný dňa 01.02.2016 a doručený žalobcovi dňa 02.02.2016, pričom v ňom uviedol, že z dôvodu, že žalovaný v stanovenej lehote nereagoval na výzvy žalobcu, žalobca postúpil vec advokátskej kancelárii. Zároveň vyzval žalovaného, aby sa obrátil na advokátsku kanceláriu.
22. Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti a vyzou na úhradu zo dňa 28.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 1.600,- eur + DPH, t.j. za 4 roky spätne po 400,- eur ročne + DPH a súčasne ho vyzval, aby v lehote do 3 dní od doručenia výzvy žalovaný
vypratal predmetný pozemok, s odôvodnením, že žalovaný nemá žiadne oprávnenie (zmluvné alebo zákonné) užívať tento pozemok a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva k pozemku.
23. Výzvou k vráteniu zmluvy o prenájme a dodatku č. 1 zo dňa 17.02.2016 žalovaný od žalobcu vyžiadal vrátenie všetkých vyhotovení návrhu nájomnej zmluvy, ktoré boli zo strany žalovaného podpísané, keďže žalobca nájomnú zmluvu nepodpísal.
24. Listom zo dňa 19.2.2016 žalobca vyzval žalovaného, aby odstránil billboard v lehote do 26.02.2016, pričom uviedol, že v prípade, že žalovaný stanovenú lehotu nedodrží, žalobca odstráni billboard sám, na náklady žalovaného.
25. Listom zo dňa 25.02.2016 žalovaný zaslal žalobcovi návrh dohody o urovnaní, obsahom ktorej bol návrh žalovaného na zaplatenie žalobcovi 700,- eur a to za dva roky spätne, ako aj návrh žalovaného, že billboard do 31.03.2016 odstráni s tým, že platnosť návrhu žalovaného bol 15 dní od jeho doručenia.
26. Výzvou na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 15.03.2016 žalobca oznámil žalovanému, že sa opakovane dopúšťa trestného činu, nakoľko „spoľahlivo zistili, že napriek výzve právneho zástupcu žalobcu žalovaný stále neoprávnene užíva ich pozemok v obci Klokočov a bez ich súhlasu vstupuje na tento jeho pozemok. Vyzval žalovaného upustiť od tohto konania a výslovne mu zakázal bez písomného súhlasu žalobcu vstup na predmetný pozemok v súvislosti s prevádzkou alebo aj odstránením billboardu.
27. Poštovou poukážkou zo dňa 17.3.2016 zaslal žalovaný žalobcovi sumu 663,87 eur. Táto suma bola žalovanému vrátená poštou dňa 23.5.2016.
28. Listom zo dňa 21.3.2016, označeným ako odpoveď na výzvu zo dňa 15.03.2016, žalovaný odpovedal na výzvu žalobcu a požiadal ho o udelenie súhlasu pre umožnenie vstupu na pozemok v obci T., aby žalovaný mohol z predmetného pozemku odstrániť billboard. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že sa rozhodol poštovou poukážkou uhradiť v prospech žalobcu sumu 663,88 eur, čo predstavovalo odplatu za užívanie pozemku za obdobie od mesiaca marec 2014 do mesiaca marec 2016.
29. Listom zo dňa 28.3.2016 žalobca oznámil žalovanému, že platbu vo výške 663,88 eur do dnešného dňa neobdržal a v prípade, že ju obdrží, bude ju považovať za splátku na úhrade nájomného podľa nájomnej zmluvy.
30. Listom zo dňa 29.3.2016 žalobca požiadal žalovaného v zmysle nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 20.11.2015 uhradiť ročné nájomné vo výške 400,- eur + DPH za roky 2013, 2014 a 2015 a alikvotnú časť za rok 2016, do 31.03.2016. Žalobca uviedol, trvá na zákaze vstupu žalovaného na jeho pozemok a uplatňuje si retenčné právo až do splatenia peňažnej pohľadávky.
31. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 22.10.2020, č. k. 9C/71/2018-187 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nájomného za obdobie od 1.4.2016 do 31.8.2018 za užívanie toho istého pozemku, ako v tomto konaní. Žaloba bola zamietnutá jednak z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol platný nájomný vzťah, ako aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný v predmetnom období pozemok reálne užíval. Konanie nebolo ku dňu vyhlásenia rozsudku (17.10.2022) právoplatne skončené.
32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
34. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
35. Podľa § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
36. Podľa § 43a ods. 4 Občianskeho zákonníka, návrh nemôže byť odvolaný a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
37. Podľa § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
38. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
39. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
40. Podľa § 43c ods. 3 Občianskeho zákonníka, neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
41. Podľa § 43c ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
42. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
43. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
44. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
45. Podľa § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
46. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
47. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 520 Občianskeho zákonníka, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
51. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
52. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
53. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
54. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
55. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
56. Podľa § 140 ods. 3 Civilného sporového poriadku, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
57. Podľa § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
58. Podľa § 143 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
59. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť.
60. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia nájomného za nájom pozemku v jeho vlastníctve, a to za obdobie rokov 2013 - 2015 a za rok 2016 do 31.3.2016. Žalovaný sa bránil najmä tým, že medzi stranami sporu nikdy nevznikol nájomný vzťah, preto si žalobca nemôže uplatňovať žiadne nájomné. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný dňa 5.11.2015 zaslal žalobcovi návrh nájomnej zmluvy, ktorý tento neprijal, ale zaslal žalovanému dňa 19.11.2015 e-mailom svoj návrh nájomnej zmluvy. Ak by aj e-maily žalobcu zo dňa 17.12.2015 a 24.1.2016 (citované vyššie) nebolo možné podľa obsahu považovať za odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy podľa § 43a ods. 3 OZ, návrh na uzatvorenie zmluvy zanikol, keďže ho žalovaný neprijal včas, teda v primeranej dobe. Žalovaný návrh na uzatvorenie zmluvy prijal až dňa 1.2.2016, čo bolo žalobcovi oznámené dňa 2.2.2016, teda až po viac ako 2 mesiacoch od doručenia návrhu na uzatvorenie zmluvy, čo nie je možné vzhľadom na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré žalobca použil pre zaslanie návrhu (e-mail) považovať za primeranú dobu. Aj neskoré prijatie návrhu by malo účinky včasného prijatia návrhu, ak by žalobca o tom bez odkladu upovedomil žalovaného, čo však neurobil. Práve naopak, žalobca oznamoval žalovanému, že tento užíva jeho pozemok neoprávnene a vyzýval ho na urýchlené odstránenie billboardu z jeho pozemku. V prípade, že by mali strany sporu platne uzatvorenú nájomnú zmluvu, nemohol by žalovaný užívať pozemok žalobcu neoprávnene, keďže nedošlo ani k vypovedaniu zmluvy zo strany žalobcu, ani k dohode o ukončení zmluvy (nič také žalobca v konaní ani nevytvrdil, ani nepreukázal). Z uvedeného je teda zrejmé, že nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu podľa § 44 ods. 1 veta prvá OZ, a to buď preto, že návrh na uzavretie zmluvy bol žalobcom odvolaný ešte pred jeho prijatím žalovaným (§ 43a ods. 3 OZ), alebo že nebol žalovaným prijatý včas (§ 43b ods. 1 písm. b) OZ) resp., že neskoré prijatie návrhu zo strany žalovaného nemalo
účinky včasného prijatia návrhu, keďže žalobca o tom žalovaného bez odkladu neupovedomil (§ 43c ods. 3 OZ).
61. Aj keď strany sporu nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu, v konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval pozemok žalobcu v období, za ktoré žalobca v tomto konaní požadoval zaplatenie nájomného. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Pokiaľ teda žalovaný užíval pozemok žalobcu (čo nebolo sporné) bez nájomnej zmluvy, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať pozemok žalobcu, bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatil a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.
62. Žalobca si uplatňoval odplatu za užívanie pozemku za obdobie rokov 2013 - 2015 a za rok 2016 do 31.3.2016. Žalovaný okrem iného vzniesol námietku premlčania, ktorá je dôvodná pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie za obdobie do 18.4.2014. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalovaný mal už v roku 2004 bez súhlasu žalobcu umiestniť na jeho pozemku reklamné zariadenie. Žalobca teda musel už vtedy vedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, mohol si teda uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.4.2016, teda právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 19.4.2014 premlčané nie je, ale za obdobie pred týmto dátumom premlčané je, preto v tejto časti súd nemohol právo priznať a musel v tejto časti žalobu zamietnuť.
63. Žalobcovi tak patrí bezdôvodné obohatenie za obdobie od 19.4.2014 do 31.3.2016. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádza z finančného prospechu, ktorý vznikol (v tomto prípade žalovanému) užívaním veci. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy, teda obvyklej výške nájomného. Vzhľadom na to, že strany sporu nenavrhovali iné dôkazy na preukázanie výšky tohto obvyklého nájomného, súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Jedným z týchto dôkazov je návrh nájomnej zmluvy, ktorú predložil žalovaný žalobcovi v roku 2015, kde navrhol výšku nájomného 400,- eur ročne (bez DPH) s tým, že cenu prenájmu zmluvné strany tvorili dohodou vychádzajúc zo zvyklostí na trhu. Napokon aj podľa dodatku č. 1 k zmluve uzatvorenej dňa 20.11.2015 malo byť ročné nájomné aj v rokoch 2014, 2015 a 2016 vo výške 400,- eur (bez DPH) ročne. Bez ohľadu na to, či predmetný dodatok je alebo nie je platným právnym úkonom, isté je, že obe strany sporu ho podpísali, prejavili teda vôľu dohodnúť sa na takejto výške nájomného, a je predpoklad, že toto nájomné aj zodpovedalo obvyklému nájomnému v tom čase a mieste. Preto súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 400,- eur ročne.
64. Za obdobie od 19.4.2014 do 31.3.2016 bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 779,81 eur, ktorá pozostáva z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 19.4.2014 do 30.4.2014, teda za 12 dní v sume 13,15 eur (400,- eur : 365 dní x 12), za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014, teda za 8 mesiacov v sume 266,66 eur (400,- eur : 12 mesiacov x 8), za celý rok 2015 v sume 400,- eur a za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016, teda za 3 mesiace v sume 100,- eur (400,- eur : 12 mesiacov x 3).
65. Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatňoval aj DPH, tú však súd žalobcovi nepriznal, nakoľko vydanie bezdôvodného obohatenia nie je protihodnotou prijatou za dodaný tovar alebo za dodanú službu zo zmluvného vzťahu, preto žalobcovi nevznikne povinnosť odviesť z priznaného bezdôvodného obohatenia DPH.
66. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, súd žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ priznal z prisúdenej sumy aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa podania žaloby a súd mu ich tak aj priznal, nakoľko bolo preukázané, že žalobca žalovaného vyzýval na zaplatenie ešte pred podaním žaloby. Je síce pravdou, že žalovaný ponúkol (zaslal poštovou poukážkou zo dňa 17.3.2016) žalobcovi plnenie vo výške 663,88 eur, čo malo predstavovať odplatu za užívanie pozemku za obdobie od marca 2014 do marca 2016
(aj týmto žalovaný potvrdil, že v tomto období užíval pozemok žalobcu), avšak tým nevyvolal následok podľa § 520 OZ, teda že by nebol v omeškaní s plnením dlhu, nakoľko nešlo o plnenie riadne (teda v správnej výške), ani včas, keďže žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia už listom zo dňa 28.1.2016, doručeným žalovanému dňa 29.1.2016, kde mu stanovil lehotu na plnenie 3 dni odo dňa doručenia výzvy a požadoval bezdôvodné obohatenie vo výške 400,- eur za rok. Žalovaný zaslal plnenie žalobcovi až poštovou poukážkou zo dňa 17.3.2016 a v nižšej ako požadovanej výške. Nešlo teda o riadne a včas ponúknuté plnenie, preto sa žalovaný do omeškania s plnením dlhu dostal.
67. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto by nemalo požívať právnu ochranu, a teda by súd nemal žalobcovi priznať požadovaný nárok, súd sa s týmto nestotožnil. Súd nezistil, že by výkon práva žalobcu požadovať plnenie za užívanie pozemku v jeho vlastníctve bol v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak konanie žalovaného, ktorý dlhodobo užíval pozemok žalobcu bez platnej nájomnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu a bez poskytovania adekvátnej odplaty vlastníkovi pozemku, a ktorý svojou liknavosťou pri podpisovaní zmluvy (ktorú podľa vlastného uvedenia chcel uzatvoriť) zmaril jej riadne a platné uzatvorenie, by bolo možné považovať za rozporné s dobrými mravmi.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keďže obe sporové strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).