Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-293-2015.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/293/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: T. Q., bytom V. č. XXX, proti odporcovi: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu odporcu na zaplatenie sumy 1.402,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. februára 2015 č.k. 4C/111/2014-80, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa, po tom, ako na návrh navrhovateľky zrušil rozsudkom zo dňa 23. septembra 2014 č.k. 4C/111/2014-66 rozhodcovský rozsudok sp.zn. PW-C/0114/0111 zo dňa 30. 04. 2114 v celom rozsahu a následne podľa § 40 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) po právoplatnosti rozsudku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe na začatie rozhodcovského konania, s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby, zamietol návrh účastníka konania, v tomto konaní označenom ako „odporca“ (ďalej aj ako „veriteľ“), ktorým sa domáhal uloženia povinnosti navrhovateľke (v rozhodcovskom konaní v postavení odporkyne), zaplatiť sumu 1.402,37 eura s 19% ročným úrokom od 25. 04. 2014 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania od 25. 04. 2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 315,99 eura. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 103 eur na účet súdu. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), posúdiac zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu (Poštovou bankou, a.s.) dňa 12. 06. 2008 ako zmluvu spotrebiteľskú. Z dôvodu neplnenia zmluvných povinností navrhovateľkou ako dlžníčkou, veriteľ listom zo dňa 20. 02. 2010 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 20. 02. 2010. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 21. 02. 2010 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky voči navrhovateľke, ktorá uplynula dňom 21. 02. 2013 a keďže odporca si pohľadávku voči navrhovateľke ako dlžníčke uplatnil na rozhodcovskom súde až dňa 20. 01. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby, a keďže navrhovateľka vzniesla námietku premlčania, súd odporcovi premlčané právo nepriznal. Zo strany odporcu nedošlo k uplatneniu práva v rámci premlčacej doby, ktorá je trojročná, keďže súd podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka prednostne použil ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, o ktorom konal, t.j. v sume 103 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že zaviaže navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 1.402,37 eura s úrokom vo výške 19% ročne od 25. 04. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25. 04. 2014, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 25. 04. 2014 vo výške 284,91 eura, náhradu trov rozhodcovského konania a náhradu trov tohto konania. Nesúhlasí s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania, keď zmluva medzi účastníkmi konania, resp. právnym predchodcom veriteľa, bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka a podľa § 397 tohto právneho predpisu, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, bola stanovená premlčacia doba štyri roky. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď v danom prípade aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie štvorročnú, ktorá začala plynúť dňa 06. 03. 2010 a uplynula dňa 05. 03. 2014, v ktorej premlčacej dobe si odporca uplatnil nárok voči navrhovateľke na zaplatenie dlžnej sumy.
Navrhovateľka k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedla, že v konaní pred rozhodcovským súdom a ani v podanej žalobe neboli zohľadnené platby, ktoré odporcovi poukázala pred samotným začatím súdneho konania, preto bola už žaloba rozhodcovským súdom zamietnutá. Keďže predmetná zmluva o úvere, ako spotrebiteľská zmluva, nespĺňala podmienky a náležitosti tejto zmluvy, na základe tejto zmluvy rozhodcovský súd priznal odporcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy, súd prvého stupňa zrušil tento rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a konal o pôvodnom návrhu odporcu, ktorý podal rozhodcovskému súdu. Navrhovateľka vzniesla v tomto konaní námietku premlčania dôvodiac, že je potrebné uplatniť trojročnú premlčaciu lehotu a preto navrhuje v celom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V danej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, z tohto vyvodil správny právny záver, keď zamietol návrh veriteľa (odporcu) na zaplatenie sumy 1.402,37 eura z dôvodu premlčania tohto nároku. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa, jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na skutočnosť, že veriteľ sa návrhom doručeným rozhodcovskému súdu dňa 08. 01. 2014 domáhal zaplatenia sumy 1.402,37 eura s príslušenstvom. O tomto návrhu konal Stály rozhodcovský súd, zriadený pri ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. a rozsudkom zo dňa 30. 04. 2014 č.k. PW-C/114/0111 zaviazal dlžníčku, T. Q. na zaplatenie istiny vo výške 1.402,37 eura s príslušenstvom, s úrokmi z omeškania. Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 08. 2014 navrhovateľka žiadala zrušiť citovaný rozhodcovský rozsudok pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23. 09. 2014 č.k. 4C/111/2014-66 citovaný rozsudok rozhodcovského súdu zrušil. Následne, podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe na začatie rozhodcovského konania s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie návrhu. Predmetom konania bol teda návrh veriteľa (odporcu) na zaplatenie sumy 1.402,37 eura s príslušenstvom. Prvostupňový súd svoje zamietajúce rozhodnutie založil na premlčaní nároku veriteľa (odporcu), premlčaciu lehotu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil nasledujúcim dňom po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (20. 02. 2010), t.j. dňom 21. 02. 2010. Trojročná, zákonná premlčacia lehota uplynula dňa 21. 02. 2013 a odporca si pohľadávku voči navrhovateľke uplatnil na rozhodcovskom súde žalobou podanou dňa 20. 01. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci, jednak s posúdením predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej a následky aj
námietky premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň nasledujúci po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti, ktorú veriteľ (odporca) vyhlásil dňom 21. 02. 2010, pričom posledným dňom premlčacej lehoty bol deň 21. 02. 2013. Za situácie, že veriteľ (odporca) podal návrh rozhodcovskému súdu dňa 20. 01. 2014, je potrebné konštatovať, že návrh bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie veriteľa (odporcu) preto v tejto časti nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvostupňový súd preto správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (21. 02. 2010) mohol veriteľ (odporca) uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula 21. 02. 2013. Návrh na začatie konania podal na súd 20. 01. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, s účinnosťou od 01. 05. 2014, ukladá súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku veriteľa (odporcu). Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva veriteľom (odporcom), správne, z dôvodu premlčania, jeho nárok zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a žiadne jej nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.