Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-114-2015.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/114/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému : J. Y.F., X..: XX.XX.XXXX, L. F., N.. F. X v konaní o zaplatenie 325,6 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,- Eur od 22.04.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 19,62 Eur pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 4,44 Eur a za pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 15,18 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 325,6 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 66,58 EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 20.03.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný ako spotrebiteľ prijal návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, na základe čoho mu žalobca ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- EUR. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Žalobca ďalej uviedol, že Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany žalobcu sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaný žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný žalobcom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej sumu 325,6 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 200,- EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanému ako spotrebiteľovi, z celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 60,6 EUR, ktoré predstavujú RPMN, ktorej výška je uvedená v
zmluve a zároveň si uplatňuje voči žalovanému ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 21.04.2014 a žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný v omeškaní, uplatnil si žalobca voči nemu aj náhradu úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to zo sumy 260,6 EUR (suma 200,- EUR + náhrada nákladov za poskytnutie úveru vo výške 60,6 EUR).
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.11.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 25.09.2015, t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 20.03.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.03.2014, výpisom z bankového účtu žalobcu preukazujúceho poukázanie sumy 200,- EUR dňa 21.03.2014 na účet žalovaného, upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 28.04.2014, urgenciou zo dňa 05.05.2014, upozornením zo dňa 12.05.2014 na hrozbu exekúcie, výpoveďou dohody o splátkovom kalendári zo dňa 22.05.2014, výpisom z Obchodného registra navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/V ( čl. 3 spisu ) bolo zistené, že navrhovateľ je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47243368 a jeho predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 20.03.2014 ( čl.5 - 7 spisu ) súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu a z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom, odporkyni ako spotrebiteľovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v celej výške.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.03.2014 ( čl. 8 spisu ) súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúročný úver vo výške 200,- EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom - celkovými nákladmi ktoré sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru - v celkovej výške 260,6 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 21.04.2014, RPMN je stanovená na 2156,5 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 60,60 EUR. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný ako spotrebiteľ vrátiť žalobcovi bola suma 200,- EUR a suma 60,60 EUR, teda spolu 260,60 EUR.
Z výpisu z bankového účtu žalobcu ( čl. 9 spisu ) bolo zistené, že dňa 21.03.2014 poskytol žalobca na účet žalovaného sumu 200,- EUR.
Zo žalobcom predložených upomienok, urgencií a výziev súd zistil, že týmito opakovane vyzýval žalovaného na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, pričom v prvej upomienke uviedol, že administratívne náklady vymáhania sú 35,- EUR, v druhej a tretej 10,-EUR.
Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z .z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 5. dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka ( OZ ) písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 odsek 4 OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu a elektronickej pečate, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu a elektronickej pečate, hodnovernosť a ochranu elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo opatrených elektronickou pečaťou.
Podľa § 3 cit. zákona ods. 1 elektronický podpis je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky: a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu, b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona podpisovateľ vyhotoví elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a elektronického dokumentu vyhotoví nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zaručený elektronický podpis je elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky podľa § 3 a zároveň a) je vyhotovený pomocou súkromného kľúča, ktorý je určený na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu; súkromný kľúč je uložený na bezpečnom zariadení na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré je certifikované úradom, b) možno ho vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu, c) spôsob jeho vyhotovovania umožňuje spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba zaručený elektronický podpis vyhotovila, d) na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu je vydaný kvalifikovaný certifikát. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona zaručený elektronický podpis je platný, ak a) existuje kvalifikovaný certifikát verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri vyhotovení daného elektronického podpisu, b) je preukázateľné, že kvalifikovaný certifikát podľa písmena a) bol platný v čase vyhotovenia daného elektronického podpisu, c) elektronický dokument, ku ktorému je zaručený elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný s dokumentom použitým na jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča uvedeného v kvalifikovanom certifikáte podľa písmena a).
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona podpisovateľ vyhotoví zaručený elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a daného elektronického dokumentu vyhotoví pomocou bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1.
Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle § 2 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku zmluva na diaľku o poskytnutí finančnej služby ( spotrebiteľského úveru ) prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to najviac na dobu 31 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z. z. mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu so žalovanou elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by obe zmluvy boli účastníkmi podpísané spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka, t.j., že boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom ( viď vyššie § 4 zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise ). Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje aj na celkové náklady ( RPMN ) uvedené v zmluve vo výške 2156,5%. Vzhľadom k tomu súd požadovanie odmeny, teda celkových nákladov tvorených poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 60,6 EUR, posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 OZ, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Takisto súd považoval za nedôvodný návrh žalobcu, čo do sumy náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- EUR, nakoľko žalobca ničím súdu nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve z nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady. Vychádzajúc z článku 4 bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálnu sumu a nie o skutočne vynaložené náklady tak ako boli uplatnené v tomto konaní. Žalobca si ich uplatnil ako personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy.
Podľa názoru súdu však žalobcovi personálne náklady a náklady na kanceláriu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému nemohli vzniknúť, lebo objektívne tieto náklady má nezávisle od toho, či žalovaný ( ktorýkoľvek iný klient ) je v omeškaní s platbou alebo nie. Nepreukázal, že kvôli žalovanému musel zamestnať pracovníka a prenajať kanceláriu. Taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému telefonoval, že jej poslal SMS, či mail. Nepreukázal ani skutočné zaslanie a doručenie písomných výziev a urgencií. V spise sa také dôkazy nenachádzajú.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou súd nemohol považovať náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR ani za zmluvnú pokutu.
Na základe vyššie uvedeného preto súd zaviazal žalovaného len na zaplatenie sumy 200,- Eur a v prevyšujúcej časti - čo do sumy nákladov za poskytnutie úveru vo výške 60,60 Eur ako aj skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- Eur zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky dňa 21.04.2014. Pretože ich nevrátil, nasledujúcim dňom, t.j. od 22.04.2014 sa dostal do omeškania. Preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj zákonný 5,25 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 200,- EUR od 22.04.2014 až do zaplatenia.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca žiadal v tomto konaní zaplatiť sumu 325,6 EUR. Súd mu priznal sumu 200,-EUR, čo je jeho 61,4 %-ný procesný úspech oproti 38,6 %-nému neúspechu. žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 22,8% ( 61,4% - 38,6%) . Súd preto zaviazal žalovaného v konaní nahradiť čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 19,62 Eur pozostávajúce zo sumy 4,44,- Eur ako pomerná náhrada za zaplatený súdny poplatok ( 22,8% z 19,5 Eur ) a na náhradu vo výške 15,18 Eur za zastúpenie advokátom ( 22,8 % z 66,58 Eur ) . Žalobca si v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. uplatnil odmenu vo výške 66,58 Eur za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava a podanie návrhu na súd, k tomu 2 x režijný paušál, pričom 22,8% zo sumy 66,58 Eur predstavuje sumu 15,18 Eur.
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).