Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-98-2015.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-1T/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Marianom Törökom v trestnej veci proti obžalovanému P. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. novembra 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
P. C., nar. XX. XX. XXXX v T., trvale bytom W., Š. XXX/X, okres T., bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý, ž e
dňa 9. apríla 2015 v čase o 15.15 h v C., okres T., v supermarkete TESCO odcudzil z regálu 1 ks antiperspirant značky Adidas Stick Men Team 51 g v hodnote 3,59 €, čím pre spoločnosť TESCO STORES, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31321828, spôsobil škodu vo výške 3,59 €, a to aj napriek tomu, že bol dňa 13. 03. 2015 postihnutý Obvodným oddelením PZ v T. za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spáchaný formou krádeže - drobná krádež na čerpacej stanici Slovnaft v T., blokovou pokutou vo výške 30,- € blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo 18053012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 03. 2015, a trestným rozkazom Okresného súdu T. sp. zn. 3T 168/2014 zo dňa 07. 11. 2014, právoplatným dňa 07. 02. 2015, bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona k podmienečnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov s probačným dohľadom,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
t ý m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry T. podal dňa 18.09.2015 na P. C. obžalobu pod sp. zn. 2 Pv 207/15/6608 pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe. Po preskúmaní obžaloby a obsahu spisu vydal samosudca dňa 21.09.2015 pod sp. zn. 1T/98/2015 trestný rozkaz, v ktorom uznal obvineného za vinného a uložil mu podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor. Obžalovaný P. C. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný a obžalovaný na všetky otázky, ktoré mu súd položil v zmysle § 333 ods. 3 písm c/, d/, f/, g/, h/, Tr. poriadku odpovedal zhodne „áno“. Následne súd po návrhu prokurátora a obhajcu podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a rozhodol že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie trestnej činnosti sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Súd sa ďalej oboznámil s charakteristikou obžalovaného, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, evidenčnou kartou vodiča, správou o povesti a s odpisom registra trestov.
Na základe vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, že je vinný mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný ako trestne zodpovedná osoba spĺňajúca podmienky veku a príčetnosti.
Konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný v minulosti osemkrát súdne trestaný, z toho štyrikrát za trestný čin krádeže. Naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu T. zo dňa 07.11.2014, právoplatný dňa 07. 02. 2015, sp. zn. 3T/168/14 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsiatich) mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 3 (troch) rokov s probačným dohľadom do 07.02.2018. Trestným rozkazom Okresného súdu T. zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 3T/15/15 bol obžalovanému uložený trest povinnej práce v trvaní 300 hodín za trestný čin zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Podľa výpisu z evidencie priestupkov bol obžalovaný v minulosti päťkrát postihnutý za priestupok, z toho trikrát za priestupok proti majetku. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov, prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona, tak, aby tieto splnili preventívny ale aj prevýchovný účel, i na záujem chránený trestným zákonom, v danom prípade záujem na ochrane vlastníckeho práva a majetku. V zmysle § 38 ods. 2 prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pokiaľ súd hodnotil podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, vzal do úvahy to, že sa jedná o obžalovaného, ktorý bol opakovane súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a teda odsúdenia nesplnili účel a doposiaľ neuhradil minimálnu majetkovú škodu aj napriek vyhláseniu, že je zamestnaný. Súd obžalovanému uložil trest podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ (predchádzajúce odsúdenia) a zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona (priznanie sa a oľutovanie). Obžalovaný spáchal predmetný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin krádeže (odsúdený rozsudkom Okresného súdu T. zo dňa 07.11.2014), ďalej v skúšobnej dobe spáchal priestupky aj proti majetku a skutok zanedbania povinnej výživy, za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce, preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd bral do úvahy aj sklony obžalovaného
páchať majetkovú trestnú činnosť, čo je zrejmé z odpisu z registra trestov. Je potrebné konštatovať, že pre riadne naplnenie účelu trestu je potrebné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a tak zabezpečiť dočasnú ochranu spoločnosti pred ďalším protiprávnym konaním obžalovaného a jeho nápravu - prevýchovu. Keďže je nepochybné, že obžalovaného neodradila od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti ani konkrétna hrozba výkonu trestu odňatia slobody, za týchto podmienok nemal súd žiadne relevantné argu- menty, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že na ochranu spoločnosti, prevýchovu páchateľa a odradenie iných páchateľov od páchania trestnej činnosti postačí trest povinnej práce, resp. peňažný trest, pretože obžalovaný si v skúšobnej dobe neplnil svoje povinnosti majetkovej povahy a platiť - plniť si vyživovaciu povinnosť. Súd konštatuje, že napriek tomu, že obžalovaný bol v minulosti opakovane právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, neviedlo to vôbec k jeho náprave a prevýchove. Naďalej sa opakovane dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, a to aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda predchádzajúce uložené tresty za trestné činy nemali na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv v zmysle odradenia od páchania trestných činov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovanému P. C. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov (na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby) ale ako trest nepodmienečný. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, pre výkon trestu odňatia slobody ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodeným bol ešte v prípravnom konaní uplatnený nárok na náhradu škody riadne a včas v preukázanej výške 3,59 Eur. Zástupkyňa poškodenej strany na hlavnom pojednávaní uviedla, že na uplatnenom nároku na náhradu škody netrvá - nežiada náhradu škody, preto súd o eventuálnom nároku poškodenej strany nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.