Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-129-2015.pdf
PDF · 77.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/129/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Franekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, Komenského 17, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ústredie Bratislava, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: 18725-2/2015- BA zo dňa 16.02.2015, takto
rozhodol:
I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec, rozhodnutím číslo 21252 - 3/2014 - LC zo dňa 15. októbra 2014 na základe žiadosti žalobcu o vrátenie poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného rezervného fondu solidarity rozhodla tak že žiadosti žalobcu vyhovela čiastočne a žalobcovi vrátila poistné spolu v sume 202,35 €. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým že preskúmala dôvody žiadosti a dospela k záveru, že po zohľadnení skutočnosti poberania výsluhového dôchodku vznikol žalobcovi za obdobie január až september 2013 preplatok na invalidnom poistení v sume 198,85 € z dôvodu jeho úhrady bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec, rozhodla tak že preplatok v sume 202,35 € poukázala poštovou poukážkou na adresu žalobcu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodujúc podľa § 179 ods. 1 písm. b) a § 210 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, potvrdila. Odvolací správny orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval že námietky účastníka konania uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu, respektíve zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podaním registračného listu fyzickej osoby - prihlášky a registračného listu fyzickej osoby - odhlášky prejavil účastník konania svoju vôľu byť v období od 19. 3. 2012 do 13. 9. 2013 dôchodkovo poistený, a preto mu v tomto období v zmysle zákona vznikla povinnosť platiť poistné. Prvostupňový orgán sa skutočnosti, že účastník konania je poberateľom výsluhového dôchodku dozvedel až 24. 7. 2014 po doručení žiadosti, ktorou účastník konania žiadal o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu a v prílohe k žiadosti predložil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré dokladuje poberanie výsluhového dôchodku. Po zohľadnení tejto skutočnosti bolo účastníkovi konania v zmysle zákona vyčíslené poistné na invalidné poistenie, ktoré účastník konania zaplatil bez právneho dôvodu v sume 198,85 € a so sumou penále 3,50 € , to je spolu v sume 202,35 €, boli tieto finančné prostriedky vrátené účastníkovi konania dňa 22. 10. 2014 poštovým peňažným poukazom na jeho adresu. Vzhľadom
na uvedené žalovaná rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, potvrdila.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej. Navrhol zrušiť predmetné rozhodnutie a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že pracovníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, ho uviedla do omylu tým, že pokiaľ bude platiť dobrovoľne sociálne poistenie, potom po dovŕšení súhrnného počtu odpracovaných rokov v civilnom povolaní bude mať nárok na plnenie zo sociálneho poistenia civilného popri sociálnom poistení Ministerstva vnútra. Tieto nároky z nepochopiteľných dôvodov mu sociálna poisťovňa odmietla akceptovať a tak vlastne parazituje na tom, že si predplácal dôchodok, ktorý mu však žalovaná nikdy neuhradila, ba dokonca odmietla plniť, respektíve vrátiť okrem spomínaných 202,35 €. Podľa jeho názoru zo strany žalovanej ide o hrubé, úmyselné, zavádzajúce porušovanie dobrých mravov.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla že žalobca bol považovaný za dobrovoľne dôchodkovo poistenú fyzickú osobu na základe registračného listu - prihlášky, ktorú podal v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec, dňa 19. 3. 2012. Podaním prihlášky vznikne dobrovoľne poistenej osobe povinnosť platiť a odvádzať poistné. Odhlášku z dobrovoľného poistenia podal žalobca pobočke Sociálnej poisťovne dňa 13. 9. 2013. Vzhľadom na uvedené bol žalobca povinný platiť poistné ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba pod 19.03.2012 do 13.09.2013. Žalobca sa na základe prihlášky na dobrovoľné dôchodkové poistenie považoval za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, a to až do podania odhlášky z tohto poistenia. Z tohto dôvodu pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o žiadosti žalobcu tak, že jeho žiadosti vyhovela len čiastočne. V rámci odvolacieho konania Sociálna poisťovňa, ústredie, dospela k záveru, že pobočka Sociálnej poisťovne posúdila skutkový aj právny stav v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila ako vecne správne. Zásada dobrých mravov, na ktorú sa žalobca odvolával, sa uplatňuje v súkromnom práve, ktoré umožňuje na základe dispozitívnych ustanovení odchýliť sa od platnej právnej úpravy. Naproti tomu verejné právo, medzi ktoré bezpochyby patrí aj právo sociálneho zabezpečenia, je vybudované najmä na kogentných ustanoveniach, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od zákona, a teda jednotlivé ustanovenia zákona sú záväzné ako pre výkonné orgány tak aj pre povinné subjekty. V prípade, ak sociálna poisťovňa žalobcovi starobný dôchodok nepriznala, žalobca mal právo podať návrh na súdne preskúmanie rozhodnutia, ktorým mu starobný dôchodok nebol priznaný. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 249 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Citované ustanovenie § 249 ods. 1 O.s.p., hovorí o tom, že konanie v správnom súdnictve sa začína na návrh (podaním žaloby). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí, ktoré sú uvedené v § 42 a § 79 ods. 1 O.s.p. (§ 246c O.s.p.) obsahovať takzvané osobitné náležitosti (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Prvou osobitnou náležitosťou je definovanie správneho orgánu. Správnym orgánom rozumieme orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ďalšou osobitnou náležitosťou je označenie rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu. Rozhodnutím správneho orgánu rozumieme správne rozhodnutie, ktorým vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva, oprávnenia alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo tie rozhodnutia správneho orgánu, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšia osobitná náležitosť žaloby určuje
rozsah preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu. Žalobca musí nielen tvrdiť nezákonnosť napádaného rozhodnutia alebo postupu, ale musí uviesť rozsah, v akom žiada rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv. Súd nepreskúma celé rozhodnutie z úradnej povinnosti, ale len v rozsahu napadnutia. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote, v ktorej môže podať žalobu. Dôvody, ktoré vedú žalobcu k napadnutiu rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, sú základom tvrdenia žalobcu o ukrátení na jeho právach. Vo svojom súhrne predstavujú porušenie hmotného práva a procesného práva pri jeho výklade a aplikácii správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia alebo pri jeho postupe. Súdna prax oprávnene trvá na tom, aby žalobca uviedol všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizoval skutkovo aj právnou kvalifikáciou, obmedzil mieru všeobecnosti a nespoliehal sa na to, že súd bude nahrádzať nedostatky v dôvodoch žaloby, a tak z úradnej povinnosti rozširovať rozsah súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia alebo postupu. Súdna prax ustálila, že v správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 230/2012, R 16/2012).
Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s tým v akej výške mu bol vrátený preplatok na poistnom. Konkrétne žalobné dôvody však neuviedol. V žalobe iba uviedol, že „dávam súdu do pozornosti, že zo strany žalovanej išlo o hrubé, úmyselné, zavádzajúce porušovanie dobrých mravov“.
Žalobca neuviedol, v čom konkrétne vidí nezákonnosť napadaného rozhodnutia a napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu advokátom dôvody nezákonnosti dostatočne nekonkretizoval skutkovo ani právnou kvalifikáciou.
Pretože žalobca podal žalobu ktorá neobsahovala konkrétne dôvody a súd sám preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu správneho orgánu, nezistil také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo, žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.